Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
06. máj 2019

Spomienky zo života mamy Marty Babálovej († 23. 4. 2019)

Spomienky na mamu Martu Babálovú od jej detí a vnúčat.
Spomienky zo života mamy Marty Babálovej († 23. 4. 2019)

Marta Babálová sa narodila na svätú Luciu, 13. decembra 1930, v Bratislave. Keď ju jej rodičia Jožko a Gustika Trnovcovci dali pokrstiť menom Marta, ani netušili, aké výstižné meno jej dali. Zo Svätého písma vieme, že svätá Marta bola sestrou Lazára a Márie. Svätá Marta bola veľmi starostlivá, snažila sa byť dobrou hostiteľkou, keď ku nim do domu zavítal Ježiš.

No svätá Marta mala zmysel aj pre nadprirodzené veci. Keď zomrel jej brat Lazár vraví Ježišovi: "Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol zomrel." A s akousi skrytou nádejou dodala: "Ale aj teraz viem, že čokoľvek budeš prosiť od Boha, dá ti." 

Nasledoval krátky rozhovor, ktorý bol akousi previerkou Martinej viery. Ježiš ju uistil: "Tvoj brat vstane (z mŕtvych)." 

Marta mu odpovedala: "Viem, že vstane pri vzkriesení v posledný deň." 

Ježiš jej povedal: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, nikdy nezomrie. Veríš tomu?" 

A ona mu odpovedala: "Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Syn Boží, ktorý má prísť na tento svet."

Naša Marta bola tiež veľmi starostlivá. Ešte ako predškoláčka pomáhala svojim zaneprázdneným rodičom a tetám, ktoré pracovali v bratislavskom rodinnom hostinci Lerchner. Svojho bratranca Ernstiho, ktorý bol po detskej obrne, vozila v kočíku a s láskou ho opatrovala. Keď sa jej narodil jej druhý brat Stanislav, takmer celá starostlivosť bola na jej pleciach. Bolo to koncom vojny v zlých časoch, keď bol jej otec väznený, mama chorá. Kvôli zlému pôvodu nemohla po nástupe socializmu študovať na vysokej škole. Na jar 1951 stretla svojho manžela Marcela Babála vo Svoradovskom kostole na Palisádach. Tento kostol- magnet vtedajšej študujúcej katolíckej mládeže komunisti neskôr samozrejme zrušili a po niekoľkých rokoch odstránili. Spoznávali sa pomerne krátko a 15. augusta 1951 sa zosobášili v ich kostole. Detičky im pribúdali jedno za druhým, až sa ich počet ustálil na okrúhlom čísle 10.

Otec Marcel, neskôr vnúčatami nazývaný OTEK, veľa po nociach slúžil na klinike pľúcnych chorôb a tuberkulózy. Okrem toho navštevoval pacientov v domácnosti, študoval a celá ťarcha starostlivosti o deti a o domácnosť bola na jej nej samotnej. Vtedy nebolo v obchodoch toľko tovaru ako dnes, nebolo dostať detské oblečenie a obuv, všetko sa prešívalo zo starého, neboli automatické práčky, kúrilo sa v peci - bolo treba z pivnice po schodoch nosiť uhlie, plienky vyvárať v hrnci... Napriek tomu detičky dostávali všetko potrebné pre svoj rozvoj. Áno, vtedy ešte neboli očkovania ako dnes, takže všetci absolvovali osýpky, mumps, kiahne... Napriek tomu bola stále o krok vpredu a zabezpečila, aby sa deti mohli naučiť korčuľovať, lyžovať, vždy bola k dispozícii lopta, švihadlá. Už od útleho veku sa postarala, aby sa deti vzdelávali. Do domácnosti chodila Tante Hela na nemčinu a teta Hela na angličtinu. Všetky deti dostali do výbavy aspoň jeden cudzí jazyk, poskytla im aj hudobné vzdelanie.

Rodina bola vždy pre mamu Martu Cirkev v malom a bol to jej celý svet.

Slovo ‚všetci‘ znamenalo každého jedného v popredí. Nikto nezaostával ani neodstával. Rodinný kruh, pojal všetkých členov viacerých generácií a v jeho strede bola mama Marta s otcom Marcelom. S pribúdajúcimi vnúčatami (35) a pravnúčatami (44) koleso rástlo a rastie každým rokom a mama Marta bola aj pre ďalšie detičky jej detí tou dôverne známou všadeprítomnou a ochotnou tamamou, čo nikdy nemala prázdne ruky a poznala cestu ku každej jednej duši zvlášť.

V rodine založila Marta detský spevácky zbor, ktorý spieval najprv koledy v kostole u Kapucínov, neskôr sa rozrástol na dobre známy Ursus Singers. V časoch normalizácie boli nácviky pravidelne poväčšine u Babálovcov, neskôr sa pridali i Trizuljakovci. Priateľstvá mnohodetných rodín prerástli aj do spoločného dovolenkovania pri mori v Bulharsku a v zime zas do nezabudnuteľných speváckych lyžovačiek na chate vo Vlkolínci. Pravidelné boli nedeľné futbaly v Rusovciach.

V tomto období mama Marta často pribrala do rodiny ďalšie deti, študentov, ktoré spolu s jej rodinou strávili i vianočné sviatky, alebo dovolenky. V byte v Bratislave fungovali pravidelné nácviky spevokolu, študentské stretká, manželské modlitbové spoločenstvá. Cez rok sa v rodine prestriedalo mnoho poslov z Taizé alebo z hnutia Fokoláre. Z neďalekého internátu „Nešporáku“ chodilo mnoho študentiek prepisovať na stroji cez kopiráky zakázanú náboženskú literatúru. Bol to vtedy značný risk, no Pán držal nad domom na Partizánskej ul.č.21 svoju ochrannú ruku.

V uvoľnených rokoch 1968 a 1969 sa spolu s pátrom Lojzkom Šaturom postarala aj o postihnuté deti z Mokrohájskej, ktoré mikrobusom prevážala do kostola na Kalvárii. Neskôr sa stala krstnou mamou viacerým deťom, ktoré si nevedeli nájsť krstných rodičov.

Chatu vo Vlkolínci, ktorú manžel svojpomocne postavil, vedela využiť naplno a s prehľadom manažérky tam vystriedala stretká a modlitbové spoločenstvá, rádové sestričky na duchovných cvičeniach, Mariapoli, Oázu a iné, bohumilé spoločenstvá veriacich ľudí. Vopred zabezpečila všetko potrebné, aby sa nikto zo zúčastnených nemusel veľmi starať o prozaické záležitosti a vybavovačky. Často i finančne podporila ľudí v núdzi a ako hovorievala, že Pán jej to mnohonásobne odplatil.

Inzercia

Stále niečo vybavovala, starala sa o dobro druhých, najmä detí, alebo seniorov, s láskou a nehou sa ujímala slabších, alebo bezbranných. Mnoho ľudí ku nej prichádzalo poradiť sa, alebo sa len tak vyrozprávať. Pre každého si našla čas aj rozumné a praktické riešenie daného problému. Prijala za svojho Roba z detského domova, nevidiaceho Karola i viacerých mladých ľudí, ktorým vybavila prácu a ubytovanie. Všetko to s ľahkosťou stíhala popri svojich vlastných desiatich deťoch, ťažkej chorobe, opatrovaní vnúčatiek či doopatrovaní svojich rodičov a svokry.

V období po revolúcii jej nebolo ľahostajné ani spoločenské dianie a stala sa poslankyňou Federálneho zhromaždenia v Prahe. Angažovala sa najmä v otázkach postavenia žien a rodiny v spoločnosti, záležalo jej na vzdelávaní detí, ale aj dospelých, najmä v duchovnej oblasti. Spolu s manželom Marcelom, ktorý bol aktívny v oblasti lekárskej etiky, neúnavne chodila po celom Slovensku, kde vychovávala hlavne mladých k zodpovednému rodičovstvu vo sviatostnom manželstve, k úcte k počatému životu a na základe bohatých skúseností dávala účinné rady v krízových stavoch a situáciách.

Veselá a pozitívna, konštruktívna myseľ nepotrebovala študovať motivačnú literatúru. Sem-tam dala na papier nejaké myšlienky a postrehy zo života, skúsenosti a výchovné rady.

Jej dnes už dospelé vnúčatá spomínajú s bázňou a zároveň úžasnou hrdosťou na svoju starú mamu. Ona poznala hodnotu „nesedenia doma“, vždy niečo pozitívne a progresívne vymyslela a potiahla so sebou kopu ďalších ochotných a nadšených ľudí. Nebála sa byť nekonvenčnou Babkou. V zime sa po jazere korčuľovala a na Kolibe lyžovala s kočíkom a neskôr s vnúčatami sa v lete surfovala na mori v Bulharsku.

Posledná spoločná fotka z r. 2006 s oboma rodičmi, odvtedy sa počet členov veľkej rodiny zdvojnásobil.

Záujem mamy Marty o technológie bol tiež príťažlivý a nasledovaniahodný. Vždy išla s dobou, a tak aj prvý rodinný mikrobus Barkas v Československu bol jej vynálezom. Pridanou hodnotou bola vzápätí vždy nová, výkonnejšia práčka, kamera, projektor, prenosný magnetofón, praktická umývačka riadu, neskôr výpočtová technika, mobilné telefóny, skrátka vo všetkých technologických inováciách bola medzi prvými praktickými užívateľmi.

Okrem tejto pracovnej stránky života, v jednote s manželom Marcelom, dávala svojim deťom i širokému okoliu príklad veľkej dôvery k Bohu. Rodina i so starými rodičmi pravidelne v nedeľu po prechádzke alebo po nejakom futbale zasadla okolo stola, prečítali si stať zo Svätého písma, pomodlili sa ruženec, či krížovú cestu. Veľa spolu viachlasne spievali.

Mama Marta veľmi zanietene šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu a úctu k Bohu Otcovi. Odkedy ich spoznala, túžila, aby sa úcta k nim dostala k ďalším ľuďom ako dobrá zvesť. Bol to akoby jej testament.

Keď bola ostatné dva roky pripútaná na lôžku, veľmi si želala, aby si mladé rodiny zachovali dobrý zvyk spoločnej modlitby. Pri posledných návštevách vnúčat a pravnúčat z posledných síl žehnala rodičom a detičkám krížikom na čelo a prosila Pána a našu Nebeskú Matku o ich ochranu a požehnanie.

Horlivosťou, neúnavnou snahou a vynaliezavou tvorivosťou všetko vybaviť, zariadiť a zabezpečiť,
mama, stará mama a prastará mama Marta,
v úzkej spolupráci s Božou milosťou, naplnila posolstvo svojej patrónky svätej Marty z Betánie.

 

Článok vytvoril kolektív autorov: Deti a vnúčatá Marty Babálovej

Foto: archív rodiny Babálovej

Odporúčame

Blog
Mesiac lásky, hokeja a eurovolieb,  alebo kto má najsilnejšiu zostavu?

Mesiac lásky, hokeja a eurovolieb, alebo kto má najsilnejšiu zostavu?

Tohtoročný mesiac máj je výnimočný tým, že budeme fandiť naraz na troch frontoch: Okrem zvýšeného žičenia lásky, budeme fandiť aj našim hokejistom na domácich MS a do tretice nezabudneme ani na podporu kandidujúcich do eurovolieb. Ak si odmyslíme časový rámec, tak tieto tri druhy fandenia ako keby spolu nesúviseli... A predsa medzi nimi možno nájsť viaceré spoločné črty. V čom spočívajú?

Blog
Európa aj v tvojich rukách

Európa aj v tvojich rukách

Hoci nekandidujem v eurovoľbách, aj napriek tomu môže byť budúcnosť Európy aj v mojich rukách. Ako kresťan mám úžasnú možnosť viesť duchovný boj, modlitebný zápas.