Eurovolebný bonus Andyho Hryca

Eurovolebný bonus Andyho Hryca

Je čas na korektúru

Príliš som sa nezaujímal o alternatívy v eurovoľbách a voliť som plánoval v rámci  povinnosti odovzdať svoj hlas proklamovaným zástancom kresťanských a demokratických hodnôt. Sú predsa ohrozené, čo nám dokola a neustále aj niekoľkokrát po sebe pripomínajú zuniformovaní kandidáti, vyslaní tou jedinou pravou stranou.

Ibaže takýchto „pravých“ strán v poslednom období pribudlo neúrekom. Okrem hlineného KDH, ktoré stratilo svoj lesk, sa nechcú vzdať príležitosti ani vydedení utečenci  z KDH a OĽaNO, ktorí sa dokonca odprezentovali ako zjednocovatelia – unionisti (KÚ). Aby toho nebolo dosť, do europarlamentu kandiduje KDŽaP a obranu kresťanstva v heavy metalovom prevedení ponúka i ĽSNS.

Ku kresťanstvu sa hlásajúci volič musí byť teda spokojný s nadmernou ponukou. Lenže tam, kde býva kvantita, zväčša chýba kvalita. Nemáte pocit, akoby si už pomaly ktokoľvek chcel za každú cenu otvoriť trafiku a v nej predávať patent na kresťanstvo v politike? A ak si tento patent nekúpite práve uňho, je z Vás v jeho očiach odkundes? Možno práve vnútorné vykradnutie, neprajnosť a rozvrat sú pádnym dôvodom, ktorý bude stále viac odrádzať od kresťanskej demokracie ako takej.

Som unavený z  prekáračky či voliť tandem Záborská-Škripek alebo Štefanec- Figeľ, nakoľko sú v podstate vykreované rovnakou pohnútkou vrátiť sa iba späť do hry a využiť na to vnútorné presvedčenie  voliča. Preto ako osviežujúci vánok na mňa zapôsobilo, keď som pri listovaní kandidátov narazil na  „Politickú stranu Korektúra – Andrej Hryc“, ktorý podľa vlastných slov, ale i životného príbehu si verí, že nesklame svojich priaznivcov, a cíti sa byť konzervatívcom.

Andy Hryc je nepopierateľne skvelý herec, ktorý vždy vedel presvedčivo stvárniť náročné postavy, bez ktorých by dej filmov šiel bez povšimnutia dostratena. Len to, ako stvárnil Rácza vo filme „Rivers of Babylon“ nenechalo nikoho na pochybách, že v tej dobe ako odvážny riaditeľ „spikleneckého“ Rádia Twist, presvedčivo preniesol na strieborné plátno to, čím nás štátno-partajnícko-mafiánska chobotnica bezprostredne ohrozuje a čo sme si nechceli a nechceme pripustiť, keď uniesli Kováča, odpálili Remiáša, keď popravili Kuciaka, Kušnírovú ...

Tými „keď“ resp. „keby som len vedel, mohol “ akosi stále častejšie ospravedlňujeme voľbu menšieho zla a našu apatiu. Nechcelo by to naozaj korektúru?

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo