Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
02. máj 2019

Skončil NAJ Slovák?

Tento text je len krátka reflexia. Tým, čo sa nedívali na finále, možno veľa nepovie. Pri konečnom výbere rozhodli SMS venované konkrétnej osobnosti. Gymnazisti hlasovali anonymne o konkrétnych menách. Avšak okrem dospeláckej ankety bola aj detská. Meno "naj Slováka" z tejto ankety nepoznáme. Dá sa to zistiť?
Skončil NAJ Slovák?

Je potrebné zagratulovať mladým študentom. Myslím si, že svojím hlasovaním ovplyvnili Slovensko. Veľmi by ma zaujímala štatistika hlasovania po zverejnení ankety na gymnáziách. Neovplyvnilo Vás ich hlasovanie? 

Prví traja

Blahoželám obhajcom prvých troch miest. Dokázali dať do záveru krásne a silné posolstvá. Moderátor Chrappa to záverečným citátom zaklincoval. Spomienme si ešte naň? Pán Havran sa v závere dopracoval ku krásnemu odkazu. Kristovo „najmenší zo všetkých a sluha všetkých" pre tých, čo chcú byť prvými pekne parafrázoval emeritný arcibiskup Bezák. Úplný záver zvládnutý. 

Tri osobnosti z troch storočí je dobrý výber. Čo hovoria? O jazyku a kultúra (Štúr), vesmíre a vojne (Štefánik), kňazstve a filantropii aj za múrami väzníc (Srholec). Pekný výber. Aj o tejto relácii platí: koniec dobrý, všetko dobré. 

Anónio

Trošku humorne môžem zagratulovať aj sebe. Veď som obhajoval, aj keď ako „oponent“, Antónia. Antónia, ktorý aj u nás v Slovenskej Vsi svojho času prenocoval. Asi dáme na dom vytesať: „Tu prenocoval jeden z troch Naj Slovákov roku 2019."  

António zároveň zastupuje všetky obete komunistického režimu. Vlastne s nim som tvoril text, ktorý dostávajú veteráni protikomunistického odboja na diplomoch Ústavu pamäti národa. Je dobré takto cez neho si ich pripomenúť. 

V relácii ma zaujalo a inšpirovalo: „Nech má každá osobnosť svoj festival"  :), nielen Jánošík. Čarnogurský sa pekne zastal Gabčíka. Je na dlhší rozbor pohľad na odvahu jednotlivca a následne represálie voči nevinným. Výraz tváre moderátorky pri bludoch zástupcu Husáka, bol veľavravný. Škoda, že Patrik nedoplnil informácie o Černobyľ v čase normalizácie a s tým súvisiacu neinformovanosť o výbuchu za Husáka. Obeťami neinformovanosti sme boli všetci. 

Inzercia

Čo historici?

Vidieť, že ako historici máme čo nasávať (spoznávať, čo potrebujeme národu dovysvetľovať), dobiehať, vysvetľovať. Fenoménom pre mňa ostáva Gabčík. Dokument o ňom bol skvelý. Zaujalo ma aj Merčiakovo športovo dejinné a filozofické uchopenie Sagana. Vďaka. 

A čo my?

Povedal to ten malý chlapec: „Pre mňa je naj Slovákom môj otecko." To je veľká výzva. A zároveň paradox. Všetci, čo sme hlasovali za prvých troch NajSlovákov, dali sme hlas mužom, ktorí nikdy nemali vlastné deti. A predsa sú našimi duchovnými otcami. Zaujímavé, že?! 

Chlapec postavil latku vyššie. Burcuje v nás zodpovednosť za nám zverených. V niečom mi pripomenul výrok dona Bosca svojim zverencom: „Všetci ste zlodeji..... Ukradli ste mi srdce." Nechať si ho ukradnúť, je výzva. Odkaz toho malého chlapca  bol pre mňa osobne popritom všetkom tom dejinnom TOP VÝROKOM. Hm, a pritom toho ocka ani nepoznáme. Vlastne neznámy je nám aj autor výroku. :). A asi to tak aj môže ostať, že?

 

František Neupauer

Odporúčame

Blog
11. marec 1988 a po-da-tel-ňa v Bratislave

11. marec 1988 a po-da-tel-ňa v Bratislave

Tento dátum sa nachádza na najdôležitejšom dokumente k Sviečkovej manifestácii. V daný deň prijali v podateľni Obvodného národného výboru Bratislava 1 ohlásenie o pripravovanom "Verejnom zhromaždení v Bratislave na Hviezdoslavovom námestí dňa 25. 3. 1988 od 18.00 do 18.30 hod." Prečo je tento dokument najdôležitejším? A čo má s manifestáciou spoločné vražda kňaza v dedinke vzdialenej 40 kilometrov od Veľkej Mače?

Blog
Slovenské zdravotníctvo: zbaviť sa pacienta ako súťaž

Slovenské zdravotníctvo: zbaviť sa pacienta ako súťaž

Už štvrtýkrát podporím konferenciu o paliatívnej medicíne. Netajím sa tým, že je to osobné, pretože tým proste žije moja manželka a tomu, aby ľudia mohli prekročiť prah na konci svojej životnej cesty v čo najväčšom pokoji a s dôstojnosťou, zasvätila svoj život. Aj keď o svojej práci doma veľa nehovorí, vnímam jej prácu ako pobyt na frontovej línii. Občas mi povie, že problém s ktorým sa potýka nie je v náročnosti práce – či už fyzickej alebo psychickej, ale v inej rovine. Smutne spomenie, že má pocit, že u nás na Slovensku je nevyhlásená súťaž ako sa zbaviť pacienta.