Rozvoj slovenských regiónov (obzvlášť finančne slabších regiónov)

Keď sa začne hovoriť o rozvoji slovenských regiónov a padne slovo aj na ten náš, u mnohých z nás to vzbudí negatívne emócie. Žijem a vychovávam deti v okrese, ktorý je zaradený medzi okresy s akčným plánom. Akčný plán je vládou Slovenskej republiky schválený záväzný dokument, zameraný na odstraňovanie sociálno-ekonomického zaostávania a znižovania vysokej miery nezamestnanosti najmenej rozvinutého okresu (www.nro.vicepremier.gov.sk). K dnešnému dňu je takých okresov 20 zo 79. Málo či veľa? Z môjho pohľadu je štvrtina okresov veľmi veľa, ak sa teda opriem o vyhlásenia vlády SR, ako naša krajina prosperuje a aké má skvelé výsledky.

Skúsme sa pozrieť na to, ako sa týmto okresom pomáha v boji s nezamestnanosťou a sociálno-ekonomickými problémami na príklade okresu Svidník. 18.9. 2018 bol okresu Svidník schválený príspevok 1,25 mil. €, z toho asi 400 000 € ostalo pre Giraltovce. O 5 mesiacov končí svoju prácu vo Svidníku okolo 100 šičiek. V tom istom čase vláda zamieta finančný stimul pre investora z Číny, ktorý chce v tomto meste vyrábať kufre. A zároveň pri príchode do krajského mesta Prešov, vidím billboard s povzbudením  presťahovať sa za prácou do firmy VW Bratislava, dokonca s príspevkom na ubytovanie. Začiatkom roka 2019 je oznámené občanom tohto okresu, že im končia isté oddelenia v ich nemocnici. Nezdá sa mi to ako motivácia ostať v tomto regióne, ale skôr naopak. Je to postupné uberanie výhod až do času, kedy si naozaj budeme musieť povedať - tu naozaj nič nie je! Podobné scenáre sa opakujú aj v ďalších okresoch. Najprv si kladiem otázku - čo náš okres urobí so schválenými peniazmi, ak ich dostane? Veď 1,25 milióna € nebude stačiť ani na opravu jedného z viacerých mostov, ktoré sú v žalostne zlom stave. Prípadne ani na obnovu verejných budov v okrese. A čo potom domovy dôchodcov, školy, CVČ či iné zariadenia patriace pod zriaďovateľov – obce, mestá alebo VÚC? Už sa nikde neviem dopátrať informácií, či peniaze naozaj prišli na miesto určenia. Ale už ani náhodou na aké oblasti rozvoja boli použité. O tom už neinformujú ani médiá, ani politici. Budeme čakať aj naďalej na postupné zomieranie nášho kraja alebo si vieme dupnúť a postaviť sa za svoje práva, ak si už máme plniť svoje povinnosti na 100%?

Vo všetkých oblastiach sú potrebné financie na rozvoj a jeho udržanie. Je to cestovný ruch a podpora malých a stredných podnikov. Je to poľnohospodárstvo a jeho obnova, či udržanie sa v aktuálnom stave. To nehovorím o rozvoji tohto sektora v čase, keď západná Európa investuje do poľnohospodárskej oblasti miliardy €. Ďalej sú to zdravotníctvo, školstvo, kultúra, cestná infraštruktúra patriaca do správy okresu a mnohé iné oblasti života. Aj keď istá časť financií zostane v regiónoch, neostáva ich tam toľko, koľko by bolo potrebné na celkový rast a rozvoj týchto slovenských miest! 

Málokto však vie, že práve EÚ vie poskytnúť na rozvoj týchto oblastí finančné prostriedky priamo t. j. bez účasti našej vlády a jednotlivých ministerstiev. A nie sú to malé finančné čiastky. Nájdeme tu prostriedky na rozvoj a propagáciu malých a stredných podnikov, zdravotníctva, na ochranu životného prostredia, na vedu a výskum, podporu poľnohospodárskej výroby, cestovného ruchu a mnoho iných oblastí, kde aj slovenské firmy či neziskové organizácie vedia získať potrebné finančné prostriedky (www.ec.europa.eu). Aj v tejto oblasti chýba potrebná informovanosť. Žiaľ, informácie z týchto stránok EÚ si musí nájsť každý sám. Je to zámer našich ministerstiev alebo strach, ktorý bráni politikom  informovať o týchto možnostiach? 

Často je počuť z týchto okresov alebo z VÚC slová: ,,Udržme si a podporujme aspoň to, čo teraz máme...” Zabudli sme však na históriu týchto slovenských miest? Nemáme čo ponúknuť, či naozaj nemáme miesta, kde by mohli miestni občania pracovať? Zabudli sme napríklad na kúpeľné miesta, ktoré zanikli, či sú práve v čase zániku? Mali sme ich stovky na Slovensku, ostalo ich zopár. Eugen Fedor v príručke cestovného ruchu z roku 1940 informuje o týchto kúpeľoch: Baldovce, Bardejov, Cemjata, Herľany, Korytnica, Ľubochňa, Lúčky, Rajecké Teplice, Sliač, Smokovce, Štós, Štrbské Pleso, Tatranské Matliare, Tatranská Lomnica, Tatranská Polianka, Vyhne, Vyšné Hágy, Vyšné Ružbachy. Ďalší príklad je takisto z Prešova. Tam, kde dnes leží prímestská rekreačná a záhradkárska oblasť zvaná Cemjata, vznikli pred vyše sto rokmi „najzábavnejšie a najlacnejšie kúpele v Uhorsku“. Ďalej zabudnuté Karlove Vary Slovenska - Sobranecké kúpele. Nie je to potenciál v tejto dobe, keď západná Európa bojuje s narastajúcim extrémizmom a útokmi v letoviskách? Na čo čakáme? Veď teraz je ten správny čas začať obnovu týchto miest.

Ďalej tu máme oblasť poľnohospodárstva. Kde sú malé rodinné farmy, ktoré sa snažili založiť svoju budúcnosť v prvých rokoch tohto storočia? Budeme naozaj podporovať len veľké PD a  postupne likvidovať malých a stredných farmárov? Naozaj všetci chceme pracovať v automobilkách, ako nás presviedčajú mnohí v tomto čase? Na cestovný ruch sa viaže nielen poľnohospodárstvo skrz veľké či malé farmy, ale aj iné služby. Preprava osôb, ľudové remeslá a ľudová kultúra, miestne médiá či reklamné agentúry… Na to nadväzuje, a nie v malom, aj rozvoj stredných škôl v odboroch potrebných pre cestovný ruch. Do tohto celého sa dá veľmi pekne vtesnať aj zapojenie dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí majú len základné vzdelanie, prípadne nie sú schopní vycestovať a opustiť domov za účelom práce. 

Nielen za to málo, čo som vymenovala, chcem bojovať v EÚ parlamente. Chcem aktívne informovať o možnostiach čerpania financií ,,priamo z Bruselu” a prispieť tak k tomu, aby tieto prostriedky boli čerpané v maximálnej výške a pre mnohých, nie len pre vyvolených. Chcem podporovať znovunaštartovanie obnovy toho, čo niekedy bolo na Slovensku označované ako PERLA Európy. Obnovu turistického ruchu a poľnohospodárstva, ale aj obnovu a získanie si dobrého mena v oblasti slovenského školstva, kultúry či zdravotníctva.