Predali sme našu prírodu..

Predali sme našu prírodu..

Kameňolom v strede chráneného územia nájdete len na Slovensku.

Nedávno som cestoval naprieč celým Slovenskom. To, čo som videl vo mne vyvolalo veľmi silný pocit, ktorý ma doviedol k tomu, aby som napísal tento blog. Cestou som videl veľké množstvo zdevastovaného lesa, holorubov a skládok naplnených drevom pripraveným na vývoz. Okrem toho som stretol niekoľko vlakov s vagónmi plne naloženými drevom. Nemyslím si, že je to len akýsi lokálny jav. Najprv si človek povie: „Asi som mal šťastie a práve teraz pustili raz za mesiac všetky vlaky s drevom naraz. Ale potom si uvedomíte, že to tak nie je a viacero vecí vám začne zapadať do skladačky.“ Podobné prípady sa ku mne dostali z Košíc, Prešovského kraja, Žiliny, stredného a západného Slovenska. Sociálne siete sú plné statusov o tom kde zase ťažia lesy (https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/takto-predavame-slovensko-trinast-nakladiakov-dve-hodiny/1). Je to v poriadku?

Som vyštudovaný lesník. Akokoľvek však hľadám zmysel alebo slová obrany na túto činnosť, neviem to obhájiť. Na škole ma učili aké funkcie a akú úlohu má les spĺňať. Učili nás ako s lesom hospodáriť, ako sa oň starať a vychovávať aj druhých vo správaní k nemu. To všetko sa však niekde vytratilo. Samozrejme, bojujeme s lykožrútom v Tatrách a vedieme siahodlhé debaty o tom, ktorý spôsob ochrany Národného prírodného parku je správny. To však nejdem rozoberať. Áno, je to najviac medializovaný problém, avšak nie jediný. Rúbe sa po celom Slovensku. Napriek tomu, že podľa zákona o lesoch je holorubný hospodársky spôsob zakázaný (§ 18 zákona 326/2005 Z.z.), využívajú sa rôzne spôsoby ako sa to „obchádza“. Medzi odborníkmi sa vedie polemika, či sú holoruby prospešné alebo nie. Je nesporné, že holorub je ekonomicky najmenej nákladný pre majiteľa lesov, avšak nie je prospešný pre vývoj lesa. Je pravdou, že pri niektorých druhoch vtáctva môže byť holorubný spôsob obnovy lesa pozitívny, avšak je tam množstvo podmienok, za ktorých sa ťažba musí vykonávať. Všimli ste si ako sa ťaží u nás? Lesné mechanizmy zvážajú stromy a narobia množstvo rýh v pôde, plocha je plná rôznych pahýľov, konárov a podrast je zničený. Konáre po ťažbe ostávajú po ťažbe aj pár rokov – tam sa množia škodcovia. Len ťažko si predstaviť, že z podrastu, po ktorom sa premávali lesné mechanizmy, na ktorý padli stromy, ktoré boli zošlapané robotníkmi, vyrastie kvalitný, hustý a rovný les. Okrem toho vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva č. 453/2006 Z.z. uvádza aj rubný vek jednotlivých drevín, ktorý sa v zásade pohybuje od 40 rokov. Množstvo stromov je však vyrúbaných oveľa skôr ako dosiahne rubný vek. Okrem toho tieto hodnoty uvádzajú dobu, kedy sa môže strom najskôr rúbať, nie kedy sa musí. Čím dlhšie strom rastie, tým kvalitnejšiu hodnotu nám môže poskytnúť. Každý jeden deň vidíme ako miznú naše lesy a nič s tým nerobíme.

Arogantnosť akou sa ťaží, však prelomila všetky hranice. A to, čo my „nevidíme“, nám pripomenuli práve z Európskej únie. Európska komisia začala proti Slovensku konanie (infringement), a v troch zo štyroch prípadoch hrozí Slovensku žaloba na Európskom súdnom dvore za neplnenie záväzkov - v prípade, že sa nepostará o nápravu problémov ktoré nám vytkla. Podľa nej Slovensko nezabezpečuje náležitú ochranu prírody, čo spôsobuje výrazný pokles počtu vtáctva. Jedná sa najmä o nerešpektovanie smerníc EÚ o biotopoch a o vtákoch, kde slovenská strana zlyháva v oblasti právnych predpisov pri schvaľovaní plánov obhospodarovania lesov a pri ťažbe dreva v chránených územiach (zahrnutých v sústave Natura 2000). V právnych predpisoch SR tak chýbajú ustanovenia, ktoré by implementovali ochranu území a vôbec určovali sankcie za ich porušenie. V prípade, ak v tomto mesiaci nedôjde k náprave, Európska komisia postúpi prípad Súdnemu dvoru. Nakoľko už len fakt, že v našom parlamente sa k tomuto ani len nezačala diskusia a zapracovanie legislatívnych zmien trvá aj niekoľko mesiacov, je v podstate takmer isté, že nám hrozí súd a mimoriadne pokuty. Myslím si však, že to je nič oproti škodám, ktoré tu zostanú. Nikto z ľudí, ktorí majú momentálne profit z našich lesov túto pokutu nezaplatí. Zaplatíme si ju my – všetci. Omnoho horšie sú však trvalé následky, ktoré nám to prinesie. Nie každým rokom, ale doslova každým mesiacom či týždňom nám miznú lesy pred očami. Zhrnuté a podčiarknuté, máme vyhlásené chránené územia, ale žiaden zákon. Žiadna vyhláška nedefinuje podmienky hospodárenia v lesoch s istým druhom ochrany (nemám na mysli Národné parky). Takisto chýbajú sankcie a spôsob kontroly nakladania s lesmi.

Ak si to neviete predstaviť, uvediem celkom konkrétny prípad z môjho okolia. V roku 2004 bol vytvorený Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu (ÚEV), ktorý schválila vláda SR uznesením č. 239 zo 17. marca 2004. Národný zoznam navrhovaných ÚEV bol následne vydaný výnosom MŽP SR č.3/2004-5.1. zo 14.  júla 2004 s účinnosťou od 1. augusta 2004 s II. stupňom ochrany. Jednou z lokalít je aj  SKUEV 0326 Strahuľka, ktorá sa nachádza v Slanských vrchoch. V strede tohto územia sa nachádzal 20 rokov nečinný kameňolom, ktorý bol sídlom vzácnych druhov vtáctva. Pravdepodobne aj to bolo dôvodom, prečo práve toto územie bolo navrhnuté do tohto zoznamu. V roku 2007 sa však nový vlastník tohto územia rozhodol požiadať Ministerstvo životného prostredia o ťažbu kameňa v tomto lome (napriek tomu, že celé územie bolo zaradené do navrhovanej siete chránených území). Zároveň vlastník požiadal o vyradenie predmetného územia lomu zo siete chránených území. Nakoľko zoznam území už bol zaslaný do EÚ a nedal sa meniť, rozhodli sa pre „kozmetickú úpravu“ a vyčlenili zo stredu chráneného územia priestor pre kameňolom. Ministerstvo ešte v tom roku spustilo proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) k ťažbe andezitu v tomto lome. V tomto procese sa vyjadrili všetky dotknuté inštitúcie. Z jednotlivých námietok uvádzam:  

Krajský úrad životného prostredia Košice: „Ťažba stavebného kameňa sa plánuje na lokalite, ktorá sa nachádza v navrhovanom území európskeho významu SKUEV0326 Strahuľka, schváleného ako súčasť národného zoznamu navrhovaných území európskeho významu, schváleného vládou SR a súčasne je súčasťou navrhovaného CHVÚ SKCHVÚ 025 Slanské vrchy, ktorý je vo vyhlasovacom procese.. Realizáciou dobývacích prác v horizonte rokov 2008 - 2025 dôjde k odstráneniu biotopov európskeho a národného významu na ploche 7,2 ha.. V texte zámeru sa uvádza, že ťažobná lokalita je vhodne umiestnená a nedôjde k narušeniu scenérie územia. Podľa názoru úradu, lokalita nie je vhodne umiestnená, pretože naruší scenériu doposiaľ nedotknutého priestoru Strahuľky“

Obvodný úrad životného prostredia Košice – okolie: „Posúdenie očakávaného vývoja, ak by sa činnosť nerealizovala je jednostranné a vychádza iba z pohľadu ťažby kameňa a nie z pohľadu vývoja územia ako celku vrátane prírody.. Závažný nedostatok spracovaného zámeru je nepochopenie náhrady biotopov tak, ako to navrhuje zámer.“

Košický samosprávny kraj: „Plánovanými aktivitami príde k zmene genofondu v priestore lomu a jeho okolí, ktorý sa prirodzeným vývojom už nevráti do pôvodného stavu. Navrhovaná oblasť patrí do navrhovaného CHVÚ a otvorením a prevádzkovaním nového lomu môže dôjsť k migrácii a vymiznutiu niektorých druhov vtáctva.. Navrhované riešenie nie je v súlade s potrebami zachovania biotopov, ale je navrhnuté z hľadiska konfliktu záujmov v existujúcich legislatívnych rámcoch.. S ohľadom na vzdialenosť, konfiguráciu terénu, útlmový účinok bariér, ako aj prevládajúci smer vetrov nie je zanedbateľné prevádzkové, akustické pôsobenie na najbližšie obytné zóny; súčasne so zvýšenou frekvenciou nákladných automobilov vzniknú škody na vozovkách, naruší sa statika budov, zhorší sa estetický vzhľad obcí, ohrozí sa zdravie obyvateľstva, čo v konečnom dôsledku bude mať vplyv na kvalitu života v blízkosti žijúcich obyvateľov.. Záverom vyjadruje nesúhlas s predloženým zámerom a navrhuje ako riešenie nulový variant.“

Ministerstvo Životného prostredia to v rozhodnutí (č. 4058/07-3.5/gn) zhodnotilo takto: „Na základe aktívnej a konštruktívnej komunikácie medzi navrhovateľom, spracovateľmi zámeru a RCOPP došlo ku konkrétnej dohode, že časť DP bude nevyužitá pre ťažbu a ponechaná bez zásahu, na druhej strane pri legislatívnom procese vyhlásenia návrhu SKUEV do konkrétnej kategórie a stupňa ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z.z. sa tento návrh prispôsobí hraniciam vytýčených novým geometrickým plánom parciel, ktoré budú predmetom ťažby vo vnútri DP a tieto budú vyňaté z pôvodného návrhu územia európskeho významu SKUEV0326.“ Záverom MŽP SR odporučilo schváliť tento kameňolom s odôvodnením: „Väčšina zo stanovísk neobsahovala nesúhlas k navrhovanej činnosti alebo zásadné pripomienky k navrhovanej činnosti. Stanovisko Košického samosprávneho kraja navrhuje nulový variant zo všeobecne formulovaných dôvodov, ale tento variant v tomto prípade je irelevantný za predpokladu, že navrhovateľ plánuje racionálne využiť nerastné bohatstvo, čo mu je legálnou cestou umožnené, a čo je v súlade s oficiálnou surovinovou politikou štátu.“

Sieť chránených území Natura 2000 bola vyhlásená rozhodnutím Komisie 2008/26/ES z 13. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijal zoznam lokalít európskeho významu v Panónskej biogeografickej oblasti. Dňa 19. marca 2008 rozhodnutím Komisie 2008/218/ES z 25. januára 2008 sa prijal prvý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne.

            Poviete si, že to musí byť veľmi kvalitný kameň, ktorý sa ťaží v chránenom území. Jedná sa o andezit, ktorý tvorí väčšinu pohorí na našom území. Okrem toho bolo rozborom zistené, že andezit v tejto oblasti má vysoké prímesi pôdy, preto nie je vhodný ako okrasný kameň. Preto sa v súčasnosti kameň z tohto lomu používa tak, že sa drví na malé frakcie a slúži ako podklad pre výstavbu ciest a diaľnic. Práve v tomto období sa v tesnej blízkosti tohto lomu stavajú 2 úseky diaľnice.

Skúste zhodnotiť teraz rozumnosť všetkých krokov.. Už chápete prečo nás Európska únia žaluje? Ešte ako perličku dodám, že v roku 2013 sa tá istá spoločnosť pokúšala rozšíriť tento kameňolom na dvojnásobnú kapacitu, pričom v samotnom rozhodnutí MŽP SR sa uvádza: „V prípade akéhokoľvek iného zásahu do biotopov v tejto lokalite bude sa tento považovať za vážne porušenie legislatívy v oblasti ochrany osobitne chránených častí prírody.” Napriek tomu MŽP SR spustilo proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré však vďaka mojej iniciatíve a petícii skončilo tak, že firma svoju žiadosť stiahla. Po tomto kroku som trval na tom, aby aj priestor tzv. “starého” nevyužívaného lomu bol revitalizovaný. Spoločnosť mi však oznámila, že žiaden taký tam nie je. Bol som prekvapený, nakoľko stanovisko MŽP SR jasne ukladá povinnosť: “Zabezpečiť vypracovanie dokumentácie ochrany prírody na realizáciu revitalizačných opatrení a rekultivácie ekologickou obnovou v opustenej časti lomu v DP I. a priľahlých priestorov a vyčlenených porastoch lesných ekosystémov podľa JPRL s cieľom zabezpečenia primeraných náhradných revitalizačných opatrení za zásah do biotopu európskeho významu a biotopu národného významu zámerom ťažby na ložisku Ruskov - Strahuľka prostredníctvom oprávnenej osoby.” Takže ani túto povinnosť si firma do dnešného dňa nesplnila, pričom to bolo podmienkou za zásah do biotopu európskeho významu. Vo svojom stanovisku mi uviedla, že v ich objekte sa žiaden opustený lom nenachádza a všetky priestory, ktoré majú (teda aj starý vodou zaplnený lom), plánujú využívať na ťažbu. Tým verejne nerešpektujú nariadenia MŽP SR. A pokuta? Sankcie? Žiadne.  

Keďže niektoré veci je lepšie vidieť, ako stokrát čítať, prikladám aj obrázok Chráneného územia Natura 2000 SKUEV0326 Strahuľka s kameňolomom (vyňatým z Natura 2000) a vyznačeným vplyvom na územie Natura 2000.  Európska únia uviedla tiež zoznam činností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území Natura 2000. Medzi nimi je na vrchných priečkach: "Geologické práce s použitím technických geologických prác a geologických povrchových a podzemných diel (šachty, lomové steny...). Lomy a ťažba ostatného stavebného kameňa a nerudných surovín (vrátane pieskov)". Takisto sa uvádzajú činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany mimo chráneného územia. Tam sa tiež nachádza: "Ťažba a úprava rudných surovín. Terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery."

Chránené územie Natura 2000 Strahuľka týmto stratilo svoj význam. Podarilo sa nám zničiť chránené územie vyhlásené legislatívou Európskej únie. Je to katastrofa a medzinárodná hanba že sa takéto veci dejú na území Slovenska. Príroda je našou najväčšou výhodou. Sme najlesnatejšia krajina v strede Európy a takto sa k nej správame. Predávame drevo, predávame kameň, pôdu, chránené územia.. všetko. Čo nám tu ostane? Čo si budeme vážiť? Kameňolom v strede chráneného územia nájdete len na Slovensku..

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora