Influencer Hlinka, Dobrodruh Štefánik, Štátnik Hodža – korene konzervativizmu

Influencer Hlinka, Dobrodruh Štefánik, Štátnik Hodža – korene konzervativizmu

Pohľad na dejiny ukazuje, že konzervatívny gén - je v slovenskej DNA. Naša politická tradícia je v tomto veľmi pestrá a bohatá a dá sa na nej stavať aj do budúcnosti.

„Kto kráča energicky a vedomý si cieľa, ovláda svoj osud takmer úplne.
Demokracia je organizovaná myšlienka, to je idea  proti chaosu. Demokracia, to znamená myslieť skôr než jednáš, či tým nepoškodzuješ blížneho, rodinu, národ, spoločnosť. To znamená opanovať svoje vášne, nie rozprávať, ale problémy riešiť.“

M.R. Štefánik

„Starý poriadok v Európe zaniká. Autorita, skúsenosť, urodzenosť alebo geniálnosť, talent alebo čnosť, všetko toto je dnes ničím. Niektoré smelé indivíduá sa vydriapu na vrchol rozvalín, hrajú si na obrov a titánov a za chvíľu ako trpaslíci a piadimužíci zvalia sa do hlbín. A ľud? Metá sa, nevie prečo, ako náboženstvo a mravnosť z verejného života sa odstraňuje, alebo každý si ju vykladá jak chce.“

Andrej Hlinka

„Nečekám spásy od žádné strany, ale budeme nepřemožitelní, jestliže ve všech stranách a třídách bude větší počet mužů opravdových a myslících, kteří beze všeho umlouváni a viditelného spojování, každý v kruhu svém, pracovati budou za stejným cílem.“

T. G. Masaryk

 

V minulom článku sme si načrtli možnú úspešnú budúcnosť konzervatívnej politiky – pragmatický a umiernený konzervativizmus s malým „k“.

Patrí sa však obzrieť aj do minulosti. Dejiny Slovenska 19. a 20. storočia dokazujú, že konzervatívna politika, či už sekulárna alebo kresťanská, prakticko-politická, alebo teoreticko-vizionárska, kozmopolitná alebo národná, individualistická i komunitárna, mali na našom území miesto.

Počas formovania Slovákov ako moderného politického národa sa konzervativizmus menil a vyvíjal. Mal náter národnobuditeľský, čechoslovakistický, agrárny, ľudácky i demokratický. Každá z jeho podôb môže byť inšpiráciou aj dnes.

Za vzor môžeme považovať:

- Ľudovíta Štúra a jeho snahu o prebudenie a aktivizáciu slovenského človeka, komunitné aktivity „zdola“ teda zakladanie spolkov a pokladníc, alebo Jána Francisci-Rimavského a jeho novinársku, publicistickú a osvetovú činnosť ktorá pomáhala vytvárať názorovú platformu pre formovanie slovenského národného programu (Pešťbudínske vedomosti ako predchodca Postoja!).

-svetobežníka M.R. Štefánika s jeho medzinárodným rozhľadom, víziou, priebojnosťou a húževnatosťou (bol nespochybniteľnou autoritou i po svojej smrti, dnes by mal isto v parlamentných voľbách viac ako 60%!).

-katolíckeho kňaza Andreja Hlinku, s jeho dôrazom na prácu s drobným slovenským človekom, schopnosť prepožičať konzervatívnym témam populárny šat, a tiež vybudovať silnú konzervatívnu stranu, ktorá odmietala zvody modernej doby (dnes by sme Hlinku nazývali kresťanským „influencerom“, ktorý odmieta gender ideológiu, LBGT a politickú korektnosť. V liberálnych kruhoch by ho isto hejtovali, no rešpektovali).

-Milana Hodžu, u ktorého si musíme vážiť štátnickú obratnosť, schopnosť vnímať geopolitický kontext, presahujúci územie Slovenska. (Medzinárodný rozhľad a pragmatizmus evanjelika Hodžu a charizma a hodnotové presvedčenie katolíka Hlinku sú kvality, ktoré sa vhodne dopĺňali a ovplyvňovali. Napriek rozporom boli priatelia.)

 -T. G. Masaryka (aj keď určite nebol konzervatívec) a jeho predstavu o nevyhnutnosti „drobnej práce politickej“ . Presvedčenie, že politika je o každodennej praktickej činnosti vo svojom okolí a účasť ina demokratickom procese ((masové protesty 2-3 x za rok, alebo ad hoc iniciatívy nestačia, a netvoria základ pre zmysluplný a dlhodobý politický program).

-Jána Ursíniho o Jána Kempného, architektov  „Aprílovej dohody“, kde sa dohodli na pokračovaní Demokratickej strany ako občianskeho bloku katolíkov i evanjelikov. Aj vďaka týmto pánom, zvíťazila v prvých povojnových voľbách v máji 1946 práve DS s neuveriteľnými 62% (v Čechách zvíťazili komunisti, no na Slovensku ľudia inštinktívne volili umiernený, civilný, skúsenosťami overený, pozitívny program. Uprednostnili DS pred „pokrokovými“ a „revolučnými“ sľubmi komunistov.... Mohli by sme tiež povedať že hlasovali z liberálnu demokraciu západného strihu, keď komunisti DS bežne označovali za „stranu buržujov“. )

História teda ukazuje, že „konzervatívny gén“ je vo výbave slovenskej DNA. Význam slova „konzervativizmus“ v politickom zmysle slova 90% ľudí nerieši. Nechajú sa však strhnúť zaujímavou, presvedčivou osobnosťou, alebo sa inštinktívne  prikláňajú k programom, ktoré sme vyššie uviedli. Úspech vo voľbách však zriedka vedie cez akademické poučky, a striktné definície (nekonečné ideologické vymedzovanie = najlepšia cesta k 2%). Výzvou pre potenciálny  konzervatívny politický projekt do budúcnosti, tak bude ponúknuť lídra, víziu, chlebové riešenia, ale (áno aj!) atraktívnu marketingovú fasádu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo