Kto je mŕtvy?

Kto je mŕtvy?

Boh je mŕtvy! Tieto strašné slová nemeckého filozofa Nietzscheho pred rokmi vykríkol do preplnenej parížskej Katedrály Notre Dame akýsi študent. Pohoršenie davu bolo obrovské. Privolaná polícia študenta zatkla a odviezla ho do blázinca.

Bol však tento študent naozaj blázon? Veď predsa v poslednom čase sa z mnohých strán valí, že kresťanstvo je zastarané, že už nedokáže dať nič nové. Pre mnohých ľudí sa kresťanstvo javí mŕtve, lebo kde niet pohybu, niet ani života.

Tak predsa mal študent z Notre Dame pravdu?

Pre toho, kto nevie pozorne čítať evanjelium – mal.

Ale v Matúšovom evanjeliu sa dočítame o niečom celkom inom. Tam niet nič o stagnácii. Práve naopak – všetko sa hmýri pohybom, všetko tu beží.

Celý tento dynamizmus sa začína príchodom Márie Magdalény a inej Márie k hrobu. Tu ich čaká omračujúca správa: „Vstal z mŕtvych!“ A v tej chvíli sa všetko nezadržateľne rozhýbe. Sám Boží anjel zvyšuje tempo, keď preľaknutým ženám hovorí: „Rýchlo choďte povedať jeho učeníkom!“ Treba sa naozaj ponáhľať, lebo anjel povedal aj to, že Zmŕtvychvstalý „ide pred vami do Galiley“. A ženy „s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom“.

Všimli ste si? Vstal z mŕtvych... S radosťou bežali...

Dá sa tu hovoriť o stagnácii? Najväčšia udalosť v dejinách ľudstva a jej bleskové rozšírenie.

Nás to už nenadchýna? Už sa vytratila túžba stretnúť sa so Vzkrieseným, ktorý „ide pred nami“? Potom však nie Boh, ale my sme mŕtvy! Veď on predsa „ide pred nami“.  A pohyb – to je život.

Stará múdrosť hovorí, že život, to je zmena. Aj zmena nášho spôsobu života, nášho vzťahu k Bohu znamená život. Život večný.

Preto treba skončiť so životnou ťarbavosťou. Treba sa pohnúť. Veď Boh ide predsa pred nami! Prečo sa teda tak vlečieme?

To asi naše srdce nestačí. Ešte na ňom leží ťažký hrobový kameň. Ale potom nesmieme vyčítať Nietschemu jeho obžalobu kresťanov: „Kresťania by sa mali javiť vykúpenejší, ak by som mal veriť v ich Vykupiteľa!“

Tu sa možno prst dotkol rany. Lebo človek vykúpený Kristom a žijúci z neho, by mal byť novým človekom. Človekom dynamizmu.

Tak teda vykročme. Len tak dokážeme svetu, že Boh nie je mŕtvy.

A tomu študentovi z Notre Dame odkážme:

Ak je tvoj Boh mŕtvy, vezmi si môjho! Lebo môj je živý. Veď ide pred nami...

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora