Je Biblia historicky presná?

Je Biblia historicky presná?

Pred niekoľkými rokmi som debatoval s istým človekom o náboženstvách a Biblii. Počas rozhovoru padla otázka: „Naozaj sa to všetko tak stalo ako to opisuje Biblia alebo je to len rozprávka pre malé deti?“ To ma podnietilo k bádaniu ohľadom historickosti Biblie.

Je Biblia historicky spoľahlivá alebo ide o nevedecký mýtus? Ktoré udalosti sa naozaj stali a ktoré sú len výmyslom vtedajšich autorov? Existovali Adam a Eva, Abrahám a Mojžiš, Dávid a Šalamún? 

Problematika je veľmi náročná a komplexná. Ak by sme chceli skutočne overiť, ktorý text Biblie vyjadruje „čo sa reálne stalo“ museli by sme ísť vari kapitolu po kapitole. Úvahy v tomto blogu tak ani zďaleka nevyčerpávajú rozsah a hĺbku problematiky. Mojim zámerom je skôr uchopiť otázku všeobecne.    

Biblia bola napísaná v určitom dobovom kontexte
Pri uvažovaní nad vyššie uvedenými otázkami o historicite Biblie si musíme uvedomiť, že ich kladieme z pozície myšlienkového sveta človeka 21. storočia. Biblia vznikala v predvedeckom období kde nebol pohľad na svet zredukovaný len na otázky „stalo sa/nestalo sa,“ „existoval/neexistoval.“ Biblická história je podriadená náboženskému cieľu, nie je to len zhluk faktov. Čitateľ nemusí v prvom rade skúmať či napr. Abrahám žil alebo nie. Skôr by bolo dobré upriamiť pozornosť na to, že v týchto postavách sa odrážajú naše radosti a starosti, strachy a boje, viera a neviera. Neraz sme v prípade týchto postáv odkázaní iba na jeden zdroj, na Bibliu. Niekedy skutočne neexistuje nezávislý biblický zdroj na potvrdenie. Je však toto pádny dôvod na to, aby sme spochybovali ich existenciu?  

Biblia bola v istom slova zmysle napísaná pre človeka, ktorý žil v určitej dobe a v určitom prostredí. Mentalita Izrealitov spred dve-tri tisíc rokov sa v mnohom nepodobá tej našej. Biblia je v tomto zmysle slova produkt svojej doby. Nie je to audio ani fotozáznam. Iste, jej posolstvo môžeme aktualizovať aj pre našu dobu, no často je potrebné spoznať súdobú mentalitu, spôsoby vyjadrovania, jazykovú a kultúrnu klímu aby sme Biblii skutočne porozumeli. 

Biblia obsahuje viacero žánrov, ktoré sledujú svoj zámer 
Biblia nie je jednotná kniha - celkovo obsahuje 73 kníh (v protestantskej Biblii je to 66 kníh). Tieto knihy sú žánrovo veľmi rozmanité. V Biblii možno nájsť lyriku, proroctvá, podobenstvá, evanjeliá, rozprávania s historickým jadrom, pastierske listy, príslovia. Každá biblická kniha sprostredkúva nejakú pravdu iným spôsobom a chce dosiahnuť u čitateľa nejaký cieľ resp. ponaučenie. 

Niektoré texty skutočne vyjadrujú históriu, nie iba mýty - napr. život, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, ktoré sú základnym stavebným kameňom kresťanstva.  Nie však vždy v celej Biblii ide nutne o údaje „ako sa to stalo.“ Je však potrebné rozlíšiť žáner a zámer autora. Vysvetlíme si to na príkladoch, ktoré uvádza český kňaz Marek Vácha: „Keď si vezmeme do ruky napríklad detektívku Hercule Poirot, čitateľ si je vedomý toho, že  nikdy neexistoval a že jeho prípady sú autorkou vymyslené. Cieľom Agáty Christie totiž nebolo informovať, že nejaký detektív Poirot skutočne žil a že skutočne riešil ten-či onen príklad. Jej zámerom bolo čitateľa pobaviť a zaujať. Vezmime si však niečo zložitejšie, napríklad film Titanic. Máme tu isté reálne historické pozadie (že Titanic bola skutočná loď, ktorá skutočne v roku 1912 narazila na ľadovec a že sa skutočne potopila), ale na ňom je vystavaný fiktívny príbeh Jacka a Rose. Ani tu nebolo primárnym účelom diváka poučiť o faktoch - skôr išlo o príbeh lásky medzi dvomi mladými ľuďmi.“ 

Detektívka Hercule Poirot ani epický film Titanic nie sú založené na presnej, dejepisnej dokumentácii, no napriek tomu ich nezavrhneme ako mýtus. Prečo však mnohí nevedia takto rozlišovať v prípade Biblie? 

Prvotným zámerom Biblie je poskytnúť údaje o Bohu, návod ako žiť s Bohom a ako sa dostať do neba.  

Nie je pravda ako pravda
Predstavte, že ste kňaz alebo katechéta a svojim zverencom poviete niečo v zmysle: „No, viete ehm ... Biblia obsahuje chyby.“ Ako potom môžu pochybujúci dôverovať Biblii? Bude veriť omylnému Bohu? Uchopme teda túto problematiku za iný koniec, povedme to inou rečou. Pozrime sa napríklad na knihu Genezis. Jej cieľom nie je primárne historická alebo vedecká pravda. Z toho logicky vyplýva, že historické ani vedecké chyby neobsahuje. To, čo Genezis pravdivo vyjadruje je to, že Boh stvoril človeka. Stvoril ho ako muža a ženu - dve rovnocenné bytosti. Človek nie je z podstaty zlý, ale dobrý ... atď. Cieľom Genezis je zodpovedať na otázku prečo Boh stvoril svet, nie ako ho stvoril a za koľko dní. Tu neide o spochybňovanie Genezis - tu ide o to aby sme spoznali čo nám daný text chce skutočne povedať. 

Knihe Genezis teda môžeme dôverovať, ale najprv si musíme ujasniť čo v tomto prípade znamená kľučové slovo pravda. Sme totiž veľmi ovplyvnení dnešnou vedeckou, pozitivistickou mentalitou a to nám častokrát bráni pozrieť sa na Bibliu inými očami. Máme neraz úzkoprsé chápanie pravdy - skutočné pravdivé je vraj iba to, čo sa dá dokázať a overiť vedeckými metódami. Nie však všetko, čo je nevedecké a nehistorické, je zároveň nepravdivé. Ako sme si už vyššie vysvetlili román alebo báseň vyjadrujú pravdu ináč ako historická štúdia. Z toho ale nevyplýva, že román je z hľadiska pravdivosti v podradenom postavení voči štúdii. 

Ako je to s biblickou archeológiou?
Biblická archeológia je nesporne skvelý nástroj pri spoznávaní biblického a mimobiblického prostredia. Mnohí z nás poznajú knihu A Biblia má predsa pravdu, bestseller z pera nemeckého autora Wernera Kellera. Na opačnej strane tu máme publikácie, ktoré sa pomerne kriticky stavajú k biblickým textom napr. kniha Objevovaní Bible. Autori (I. Finkelstein a N. Silberman) porovnávajú starozákonné knihy (konkrétne Pentateuch alebo tzv. historické knihy) s výsledkami modernej archeológie. Na jednej strane síce ide o užitočné a zaujímavé informácie, no na strane druhej podľa môjho názoru autori príliš nepochopili zmysel týchto textov. Starý zákon nie je historická kronika, ktorú môžeme jednoducho potvrdiť alebo vyvrátiť na základe archeologických nálezov. Tieto rozprávania opäť skôr vyjadrujú prečo Boh konal, než to ako presne konal. Treba dodať, že Pentateuch ani historické knihy Starého zákona sa neriadili zásadami dnešnej historiografie. Ak by sme uplatnili vedeckú presnosť na film Titanic, dozvedeli by sme sa síce, že niektoré osoby neexistovali a udalosti sa nestali, no unikla by však nám pointa filmu. Toto isté sa nám môže stať, ak uplatníme výsledky modernej archeológie na Bibliu. Jednoducho nám môže ujsť zmysel toho-ktorého biblického textu.  

Archeológia teda môže osvetliť dobový kontext a poskytnúť mimobiblické fakty o živote vtedajšich Izraelitov. V konečnom dôsledku však nedokáže rozhodnúť otázku pravdivosti/nepravdivosti Biblie. Ide totiž o empirickú vedu a pravdivosť Biblie presahuje empíriu. 

Záver
Mojim základným presvedčením je to, že Biblia nie je ani historickou kronikou v dnešnom slova zmysle a ani nevedeckým mýtom. Je niečo medzi. No to „medzi“ nás môže vyrušovať a podnecovať našu vieru k stále novým a novým otázkam. Utiekať sa ku krajným prehláseniam - Biblia je doslovná história alebo naopak Biblia je nevedecká rozprávka je možno jednoduché, no zároveň pohodlné a povrchné riešenie.  

Titulný obrázok - https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/54/K%C3%B6ln-Tora-und-Innenansicht-Synagoge-Glockengasse-040.JPG 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo