Zelený štvrtok - pamiatka Pánovej večere

Zelený štvrtok - pamiatka Pánovej večere

Večerná sv. omša na Zelený štvrtok sa slávi na pamiatku Pánovej večere. Cirkev si jej slávením pripomína ustanovenie Eucharistie, kňazstva a Ježišov príkaz lásky.

Všetci štyria evanjelisti sa zhodujú v tom, že v predvečer svojho umučenia mal Pán Ježiš rozlúčkovú večeru. Hoci počas svojho života Ježiš prijímal pozvanie na stolovanie, táto večera nie je pokračovaním tohto jeho zvyku. Teraz Ježiš pozýva k stolu len úzky okruh svojich dvanástich apoštolov. Spôsob a obsah tejto večere vyjadruje osobitosť Ježišovho daru a odkazu pre komunitu svojich nasledovníkov. 

Vyslobodenie z otroctva

Židovský národ na pamiatku zázračného vyslobodenia z egyptského otroctva slávi raz v roku sviatok Pesach. Jadrom sviatku je slávnostná večera, ktorá sa nazýva sederová večera. Slovo „seder“ v hebrejčine znamená „poriadok“. Názov je odrazom toho, že stolovanie počas veľkonočnej židovskej večere má svoj poriadok a poradie. Slávi sa v noci v prvý jarný spln Mesiaca.  Tento rok to bude 19. apríla. V liturgii večernej svätej omše to vyjadruje prvé  čítanie zo starozákonnej Knihy Exodus. Slovo „pesach“ znamená „prechod“, keďže prvorodení Izraela boli ušetrení, keď Pánov anjel prechádzal a hubil prvorodených. „Prechod“ môže mať aj význam prerodu a nového začiatku, lebo židovský národ odchádza z otroctva, aby sa naučil pod Božím vedením žiť v slobode. Jedlo a gestá, ktoré tvoria súčasť židovského sederu (nekvasený chlieb, horké byliny, víno atď.), majú za úlohu symbolickým spôsobom pripomínať skutky, ktoré Boh vykonal v prospech židovského národa, keď ich vyviedol z Egypta. 

Od samotného Ježiša Krista 

Druhé čítanie z Prvého listu Korinťanom 11, 23 – 26 prináša najstarší opis ustanovenia Eucharistie, ktorý Pavol napísal niekedy okolo roku 54 po Kr. v Efeze. Pavol v úvode k Pánovým slovám uvádza, že odovzdal to, čo sám prijal. Úmyslom je ukázať, že reťaz tradície, ktorá odovzdáva slová ustanovenia pochádza bez prerušenia až od samotného Ježiša Krista. Pavol zároveň ukazuje, že túto časť listu neformuloval priamo on, ale že ide o predpavlovskú liturgickú formulu, ktorú prebral a zakomponoval do svojho listu.  

Chlieb a víno sú znakmi novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi, ktorú Ježiš uzatvoril prostredníctvom svojej smrti.  Zdieľať

Mohol sa s ňou stretnúť po svojom obrátení v komunite veriacich v Damasku, v Jeruzaleme alebo v Antiochii. Slová „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi“ sú odkazom na slová proroka Jeremiáša o novej zmluve: „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu!... Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.“ (Jer 31, 31. 33) Chlieb a víno sú znakmi novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi, ktorú Ježiš uzatvoril prostredníctvom svojej smrti. 

Príkaz lásky

Napriek tomu, že evanjelista Ján zachytil Ježišovu Poslednú večeru, nepodáva Pánove slová nad chlebom a kalichom, ktorými ustanovil Eucharistiu a ktoré spomínajú ostatní traja evanjelisti a apoštol Pavol. Ján však téme Eucharistievenuje inú časť svojho evanjelia. Ide o 6. kapitolu, v ktorej je použitý slovník veľmi blízky eucharistickým vyjadreniam počas Poslednej večere: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ (Jn 6, 51); „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ (Jn 6, 54); „Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.“ (Jn 6, 56 – 57) Evanjelista Ján v 6. kapitole odovzdal vážne teologické odkazy, ktoré sú v zhode s Ježišovým posolstvom, ako ho zachovali ďalší traja evanjelisti a apoštol Pavol, ktorí podávajú Pánove slová nad chlebo a vínom pri Poslednej večeri: 1. Ježišovo telo a krv je pravý pokrm; 2. Pozvanie jesť a  piť Ježišovo telo a krv; 3. Obetný charakter Ježišových slov 

Umývanie nôh, ktoré je súčasťou evanjeliového úryvku večernej svätej omše (Jn 13, 1 – 15), uvádza iba evanjelista Ján. Ježišovo gesto vyjadruje jeho uponíženie, ktorým predpovedá jeho obetu na kríži. Umývanie nôh vyjadruje úplné sebadarovanie a lásku, ktorou Kristus obetuje seba samého za spásu sveta.  Gesto umývania nôh nemá ten sviatostný rozmer, ktorý má výlučne Eucharistia. Je to príklad pre učeníkov, aby sa navzájom milovali, ako Ježiš ich miloval. Vystihujú to aj samotné Ježišove slová, ktorýmu učeníkom vysvetľuje svoje konanie: „Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.“ (Jn 13, 14 – 15) 

Umývanie nôh vyjadruje úplné sebadarovanie a lásku, ktorou Kristus obetuje seba samého za spásu sveta. Zdieľať

Nová prítomnosť Boha

Ježiš naplnil vlastnú Veľkú noc, keď obetoval seba samého ako nepoškvrneného Baránka. Počas Poslednej večere nám odovzdal sviatosť svojho Tela a Krvi a s ňou spojenú sviatosť kňazstva. Židovské jedlo začínalo kidušom – modlitbou požehnania nad vínom a požehnaním nekvaseného chleba. Cirkev od prvých okamihov svojej existencie vybudovala okolo Ježišových slov nad chlebom a vínom celú liturgiu, ktorá v niektorých črtách nesie podobnosti zo židovským slávením sederovej večere (čítanie Písma, modlitby príhovoru, dialóg medzi zúčastnenými, hymny a chvály a pod.). Zároveň je však úplne novou prítomnosťou Boha v reálnej prítomnosti Krista v Eucharistii. Keď kresťanské spoločenstvo slávi Pánovu večera, vyjadruje tri dôležité prvky: 1. Spomienka na minulosť (On v tú noc, keď bol zradený...); 2. Aktualizácia – zameranie na prítomnosť (Vezmite a jedzte, vezmite a pite, toto je moje telo, toto je moja krv...); 3. Očakávanie definitívneho naplnenia („Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde“).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo