Ste krajná pravica, ak súhlasíte, že pravda trvá naveky.

Ste krajná pravica, ak súhlasíte, že pravda trvá naveky.

Liberáli a socialisti namiesto toho, aby ratovali spoločný dom, v nerozumnosti im vlastnej oslabujú Európu spochybňovaním autentického kresťanstva.

Žalmy sú bezpochyby skutočným klenotom ľudstva. V nádhernej judaistickej poézii sú zachytené hlboké myšlienky, v ktorých rezonuje existencialistický aspekt celého ľudstva. Preto patria k celosvetovému kultúrnemu dedičstvu hodnému pozornosti aj tých z nás, ktorí neveria v jediného Boha. Okrem poetickej výpovedi patria žalmy medzi kánonické knihy starého zákona, čo im dodáva ešte väčší význam.

Najkratším z celej zbierky je ten, ktorý je 117. v poradí a znie: „Aleluja. Chváľte Jahveho, všetky národy, oslavujte ho všetci ľudia zeme! Mocná je jeho láska voči nám a jeho pravda trvá naveky.“[1] Pozornosť väčšiny z nás  sa upriamuje automaticky na prvú časť, akýsi povel chváliť z dôvodu zaviazanosti chápajúceho človeka za láskavosť a skutočnosť stvoriteľského aktu. Tento kratučký text však hovorí aj o Jahveho nemennosti a tým aj nemennosti trvácich hodnôt[2], ktoré sú z tohto dôvodu nezameniteľné  a nepreplatiteľné. 

Jednou takouto univerzálnou  hodnotou je život a jeho nedotknuteľnosť, lebo už praveký človek pociťoval svoje jasné limity predovšetkým v tom, že sa necítil byť, resp. odmietal sa stavať „na miesto Boha“, aby si uzurpoval  moc odopierať plod života.[3] Nie náhodou naša ústava ešte aj dnes proklamuje,  že ľudský život je hodný ochrany dokonca aj pred narodením. Lebo tento princíp si nik nevymyslel z večera do rána a z dlhej chvíle. Naopak, vznikol  tisícročiami skúseností zákonodarcov v rodoch a kmeňov, obciach a štátoch z deštrukčných, destabilizačných následkov, ak sa jednotlivcom prizná moc  siahať na život a majetok ostatných seberovných.

Až do nástupu medzivojnového komunizmu a nacizmu, a povojnového neoliberalizmu a  sexuálnej revolúcie (60. roky 20. st.) platilo,  že zobrať niekomu násilne či asistovane život, znamenal zločin hodný trestu. Lenže Čeka, NKVD (u nás ŠtB), SA, SS, SD , Gestapo (u nás PO HG a nyílašiho šípové kríže) prekročili mravný Rubikon, aby v mene ideologicky sformulovanej zvrátenosti mohla byť so súhlasom mlčiacej väčšiny spochybnená vzácnosť, jedinečnosť, rozmanitosť a nedotknuteľnosť života. Či aby sa v mene hrubej sily a svojvôle mohlo vykonať konečné riešenie triednej, rasovej, ale i sexuálnej resp. konzumnej otázky, pretože tak ako sovietska moc fyzicky zlikvidovala nevinných sedliakov, a ako nacistická moc systematicky vyhladila Židov, tak povojnový neoliberalizmus umožnil umelé a asistované takmer ľubovoľné ukončovanie ľudského života, ktorého sme svedkami v súčasnosti.

Čo je ovocím takéhoto neprirodzeného dlhodobého správania sa Európanov, ktorému dochádza v mene proklamovaného a len ťažko uveriteľného presadzovania  blaha a slobody? Vyľudnenie, prázdnota a strach. Nielen že svetový konflikt 1914-1945 zdecimoval európsku populáciu, ale v povojnovej dobe otvoril naširoko dvere interrupciám, hoci bolo skôr namieste, aby štáty podporili pôrodnosť a znovuobjavili princíp, že (nenarodený) ľudský život nie je majetkom jednotlivca (matky) či štátu,  ale nedotknuteľným právom hodným najvyššej ochrany.  V dôsledku toho dnes európske liberálne elity volajú po uvoľnení hraníc a imigračnej politiky členských štátov EÚ. Namiesto miliónov vlastných Európanov, ktorých sme zabili a denne zabíjame v klinikách, máme vyriešiť naše vymieranie masovým prísunom lacnej neeurópskej pracovnej sily. Výsledok vidíme v podobe nespokojnosti a zníženej bezpečnosti vo Francúzsku a Nemecku.

V praveku, staroveku, stredoveku i v novoveku platilo, že nik nemohol siahať na život  a majetok seberovného a nenarodeného dieťaťa vôbec. Zmenilo sa to až v 20. Storočí. Z  kresťanského pohľadu sme si seberovnými všetci bez ohľadu na farbu, pohlavie, vek, fázu života, zdravie a presvedčenie. Verím, že sa k tomuto princípu stále vedia prihlásiť jak sociálni tak i liberálni demokrati na rozdiel od antisystémových, a fašistických politických síl, ktoré obmedzujú právo na privilégium úzko nedemokraticky vybranej skupiny spoločnosti.

Lenže liberáli a socialisti namiesto toho, aby ratovali spoločný dom, ktorého základy vybudovali  francúzski, nemeckí a talianski kresťanskí politici, v nerozumnosti im vlastnej oslabujú demokratičnosť a rovnosť EÚ svojimi neutíchajúcimi útokmi na kresťanských politikov, ktorí sa z konformity vzdávajú svojho presvedčenia, lebo sú preň ostrakizovaní a diskvalifikovaní v EP a EK. Táto zrada nemennej pravdy mala za následok, že v nemeckom bundestagu prešiel zákon o manželstvách LGBT a  adopciách detí rovnakopohlavných párov práve s podporou CDU a CSU. Čudujete sa? Veď posledným príkladom liberálnej hystérie je označenie istej kresťanskodemokratickej strany v Estónsku za krajne extrémnu len preto, že si dovoľuje presadzovať do vládneho programu obmedzenie potratov (!).

Napriek iracionálnym a sebaoslabujúcim útokom liberálnych a socialistických kruhov, by ale kresťanskí demokrati mali vidieť v nespochybniteľnosti ľudského života a súkromného majetku skôr príležitosť, ako sa vrátiť do demokratického ringu a odraziť sa vpred v chápaní kresťanskodemokrtickej politiky v Európe 21. storočia. Určite nejde o príťaž. Nesmieme ustupovať tam, kde pravda platí a je nemenná. Na druhej strane nesmieme  skončiť v  ulite, do ktorej nás súčasní lídri vedú a chcú nás v nej vidieť zakuklených, aby sme ostali ustráchaní a ochotne počúvajúci donekonečna tie isté frázy o slušnosti, rodine, bocianoch.

Dokedy budeme lojálnymi poddanými svojich slepých vodcov? Kresťanstvo je predsa pilierom európskej demokracie a nie ohrozeným živočíšnym druhom. Bez nás demokratický liberalizmus ani socializmus neustoja xenofóbne pnutie, ktoré sa chystá povaliť spoločnú demokratickú Európu. Je preto na čase, aby progresívci prestali rozmrvovať spoločnosť rastúcimi  požiadavkami LGBT a oslavou potratov ako znaku slobody a prosperity jednotlivca na úkor ostatných.  Ak sa prestane míňať energia na hanobenie tých, ktorí obhajujú  nedotknuteľnosť ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť, ako i  nedotknuteľnosť súkromného majetku, domovov a výchovy-vzdelávania ľudí, ostane viac sily a vôle budovať demokratický európsky  dom.

 

[1] Múdroslovné knihy Starého zákon, Dobrá Kniha 2006, 229 s.

[2] Jn 14,6

[3] Gen 30, 2

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo