Prečo štát berie ľuďom nasporené peniaze?

V mojom predchádzajúcom blogu som poukázal na problém vysokého daňového a odvodového zaťaženia zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Zamestnanci a najmä živnostníci platia vysoké dane a pritom by nemuseli.

Znížiť tieto dane je možné bez výrazných dopadov na štátny rozpočet a za dodržania podmienok Európskeho paktu stability. Stačí iba dobrá vôľa urobiť niečo pre ľudí, ktorí sa živia vlastnou prácou.  Preto je namieste otázka, nájde sa dobrá vôľa vo vláde a v parlamente ?

Ďalším príkladom  „dobrej praxe“ je sporenie na dôchodok. Pre zamestnancov a SZČO, ktorí si sporia na dôchodok v II. pilieri a súčasne odvádzajú svoje peniaze i do I. priebežného piliera, predstavuje sporenie na dôchodok najväčšiu sumu v rámci sociálnych odvodov. Je to spolu 18 % z vymeriavacieho základu, v r. 2018 4,5 % do II. piliera a 13,5 % do I. piliera. Po dosiahnutí dôchodkového veku a podaní žiadosti o výplatu dôchodku čaká mnohých sporiteľov nepríjemné prekvapenie. V prípade ak si svoje úspory v II. pilieri chcú dať vyplatiť , dozvedia sa, že sa k svojim peniazom nedostanú. Dôvodom je zvláštne ustanovenie zákona o tom, že výplata nasporenej sumy je možná iba v prípade,  ak súčet všetkých dôchodkov na ktoré má sporiteľ nárok (starobný, prípadne výsluhový alebo dôchodok zo zahraničia a doživotného dôchodku z II. piliera) bude vyšší ako priemerný mesačný starobný dôchodok z I. piliera na ktorý vznikol nárok po 31. 12. 2003.  Tento výpočet vykoná sociálna poisťovňa, ktorá následne informuje sporiteľa či mu vznikol nárok na výplatu nasporenej sumy alebo mu nárok nevznikol. Ak tento nárok nevznikol, zároveň sporiteľa informuje o sumách a podmienkach výplaty doživotné dôchodku. Sporiteľ si má možnosť vybrať z viacerých možností, pretože doživotný dôchodok bude sporiteľovi vyplácať niektorá z certifikovaných komerčných poisťovní.

A tu zažije sporiteľ druhé nepríjemné prekvapenie. Suma tohto doživotného dôchodku môže byť  pomerne nízka, môže ísť o sumu 15 alebo 20 Eur mesačne. (dôvodom môže byť najmä  nízka mzda sporiteľa počas produktívneho života a rovnako i pomerne krátke obdobie sporenia pred vznikom nároku na starobný dôchodok) Z tohto dôvodu by sa sporiteľ pravdepodobne skôr rozhodol pre výplatu nasporenej sumy ako pre nízky doživotný dôchodok.  Avšak zákon mu túto možnosť nepriznáva.  Ide tu o diskrimináciu časti sporiteľov, ktorí sa nemôžu dostať k vlastným nasporeným peniazom. Ak toto ustanovenie zákona nebude zmenené,  sporenie v II. pilieri bude pre časť sporiteľov s nižšími príjmami nezaujímavé. A to predsa nechceme alebo chceme ? 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo