Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. apríl 2019

Slovenská "Hra o tróny" už má zloducha i progresívny voj. Kde sú konzervatívci?

Naša politika pripomína "Hru o tróny". Chýba v nej však družina ľudí, ktorá by sa zoskupila pod konzervatívnou zástavou. Konzervativizmus s malým "k", je možnou inšpiráciou....
Slovenská "Hra o tróny" už má zloducha i progresívny voj. Kde sú konzervatívci?

Tak trochu to pripomína finálnu sériu Hry o Tróny...Na jednej strane mocné sily zla, „bieli chodci“, chladnokrvne, bezohľadne pochodujúca armáda, s cieľom dobiť sedem kráľovstiev a nastoliť obdobie temna...Na čele armády „neživých“ stojí „Nočný kráľ“ večne zachmúrený a zlostný (podobnosť s R.F. je nezanedbateľná!), pripravený šíriť rozvrat a spúšť...Na druhej strane zjednotené vojská všetkých kráľovstiev, chrabrí rytieri v žiarivej zbroji, ktorých sprevádza spolupatričnosť, statočnosť a sebaobetovanie. V jednom šíku ich vedie krásna zlatovláska, korunná princezná, povahou svätica, srdcom bojovníčka. Bojujú za záchranu ľudstva a civilizácie v titanskom zápase proti zlu, a chystajú sa nastoliť lepšie, humánnejšie, progresívnejšie  (?) zajtrajšky...

Možno trochu gýčový a romantický výjav, ale v niečom naozaj podobný slovenskej politickej realite. V prezidentských voľbách triumfovala progresívna kandidátka. Dnes sa to nezdá, ale ide paradigmatickú zmenu. Slovensko sa približuje západoeurópskym štandardom. Doteraz u nás neprebiehal boj progresívna ľavica vs. konzervatívna pravica (ako je to niekedy až vyhrotené v USA) ale demokratická opozícia vs. hnedá a červená nostalgia za režimom spred 89-ho. Z Progresívneho Slovenska sa postupne stáva slušná (to slovo trochu ťahá za uši, lebo v niektorých kruhoch sa používa ako kladivo) stredo-ľavá formácia. Triumf primátora Valla a prezidentky Čaputovej, bude korunovať ešte výrazný úspech PS v európskych voľbách (vďaka nabudenej voličskej základni, podpore liberálnych médií aj výbornej práci so soc. sieťami). Modus operandi  „progresívcov“, môže byť inšpiráciou aj pre konzervatívne, stredo-pravé prostredie. Či už ide o víziu, organizáciu, marketing alebo stratégiu.

Situácia je však tristná. (Zatiaľ) Tri kresťanské strany, hádky a  samopašné konflikty medzi osobnosťami konzervatívneho prostredia, nedostatok výrazných lídrov, nezrozumiteľný jazyk a komunikačné schémy, zaťatý dôraz na „ideovú čistotu“ a „principiálnosť“ na úkor pragmatického kompromisu a úspechu v širšej voličskej komunite. Nateraz jediný funkčný článok je médium, denník Postoj, čo je napokon dobrý začiatok.

Kam majú ísť ľudia, ktorí nefandia Ficovi, Dankovi,  a už vôbec nie Kotlebovi (Harabinovi), ale majú výhrady aj voči maľovaniu svätých obrázkov z ľudí z mäsa a kostí, „bombám – šupám“, kaviarenskej povýšenosti, elitárstvu, a zelenému náboženstvu a zároveň sú presvedčení, že to dobré bolo v histórií ľudstva už vyskúšané?

Inšpiráciou nám môže byť koncept konzervativizmus s malým „k“, ktorý je bežný v anglosaských krajinách. Cieľ by mal byť ponúknuť ľuďom dobrej vôle, „mäkkému obalu“ voličstva, zmysluplnú, nesocialistickú, umiernenú alternatívu. Cieľ je  skôr pragmatická ponuka správy štátu, ako nezrozumiteľné ideologicko-filozofické tézy...

 Na čom by sa vedeli predstavitelia konzervativizmu s malým „k“ a jeho voliči zhodnúť? Láskavému čitateľovi ponúkam desatoro konzervatívca z malým „k“:

  1. Že Slovensko patrí na Západ. Ako malý národ svoju suverenitu & záujmy najlepšie realizuje prostredníctvom transatlantických organizácií ako je NATO a Európska únia
  2. Že správa štátu a života spoločnosti sa má usilovať o hľadanie „middle ground“, a spoločenskej zhody, Politickú reprezentáciu by mali v najbližších rokoch navigovať  umiernenosť, tradície a stabilita.  
  3. Že napriek nepochopiteľnej zhovievavosti progresívnej kaviarne, bol Kažimír jeden z najhorších ministrov financií, ktorý nielenže potichu toleroval ficovsko-kaliňákovské arogantné vládnutie...On navyše z ministerstva & finančnej správy zmajstroval namazaný stroj na buzeráciu (pardon my French!) živnostníkov, remeselníkov, malých a stredných podnikateľov.
  4.   Že spasiteľ sa naposledy na našej planéte objavil pred viac ako 2000 rokmi, a každý zvolený zástupca (zástupkyňa) verejnosti, je človek z mäsa a kostí so svojimi dobrými i zlými stránkami a tak ho treba hodnotiť.
  5. Že ľudia Kysúc, Svidníka alebo Krupiny, ktorí dali v minulosti svoj hlas Ficovi (Šefčovičovi) nie sú „nevzdelaní sedláci, ktorí ničomu nerozumejú“, ale mnohokrát milí a srdeční, tvrdo pracujúci ľudia, ktorých jednoducho nedostali zrozumiteľnú a atraktívnu politickú zo strany opozície.
  6. Že na vlastenectvo a národnú hrdosť nemá copyright iba Danko a Paška. Nastoliť hrdosť na modernú slovenskú štátnosť je výzva pre ďalšiu generáciu politických lídrov. Slovensko je úspešný európsky príbeh a má na čom stavať – pred 100 rokmi u nás ledva boli stredné školy, kde sa vyučovalo v slovenčine. Pozitívne vlastenectvo nie je koncept, ktorý patrí iba do slovníka.
  7. Že „gender studies“ nie je moderný vedný odbor, ale gebuzina, a že nie všetky spoločenské javy v USA a Západnej Európe sú hodné nasledovania. Či už ide o niektoré hysterické prípady #MeToo Movement, alebo obviňovanie mužov zo sexuálneho predátorstva za kompliment... Inými slovami, "chlapci" a "dievčatá" sú prirodzene odlišní. Snaha o absolútnu rodovú rovnosť je sociálne inžinierstvo.
  8. Že „multikulturalizmus“ je vznešený výraz pre koncept, ktorý zlyhal. Na úrovni celého západného spoločenstva sa bude diskutovať o možnostiach, ako posilniť židovsko-kresťanskú civilizáciu a treba sa na túto diskusiu pripraviť.
  9. Že napr. „vlaky zadarmo“ je legitímna sociálna politika vlády o ktorej treba diskutovať. Odbaviť ju mávnutím ruky je prejav pýchy a nepochopenia politického procesu. Sociálnu politiku si sprivatizoval Fico, tak ako vlastenectvo sprivatizoval Danko. To treba zmeniť.
  10. Že môj politický protivník nie je nepriateľ, ktorého treba zničiť a zadupať do zeme (ako to, v duchu marxistickej dialektiky triedneho boja, zaviedli boľševici, nadviazal Mečiar, zdokonalil Fico a doladili Sulík s Matovičom), ale v prvom rade tiež môj blížny, s ktorým môžem nesúhlasiť, ale musím ho tolerovať.

Teda: V slovenskej „Hre o tróny“ už máme zloducha, a medzičasom sa vyprofiloval voj pod zástavou progresívnej ľavice. Je čas, aby sa dala dokopy široká družina ľudí dobrej vôle pod konzervatívnym štítom. Konzervativizmus s malým „k“ je, aspoň dúfam, skromným príspevkom do pokračovania tejto (trochu dobrodružnej, trochu gýčovej, trochu romantickej) politickej ságy.

 

Inzercia

Odporúčame

Blog
Zdokumentované prípady uzdravenia Božou mocou

Zdokumentované prípady uzdravenia Božou mocou

Pri svojej práci stretávam rôznych ľudí a rôzne životné príbehy. Jeden pán mi povedal, že on v Boha a Ježiša neverí, keď mu dal postihnutého syna. Je na vozíčku. Tento manželský pár prijal tento fakt, svedomito sa starajú o syna, ale všetku vinu uvalili na Boha.

Blog
Bratovražedná vojna musí skončiť!

Bratovražedná vojna musí skončiť!

Prezidentské voľby sú za nami, krehké spojenectvo kresťanských lídrov spojených za osobou Františka Mikloška sa skončilo a šíky podporovateľov sa opäť formujú do bratovražedného boja, občianskej vojny kresťanskodemokratickej scény. Po dlhšej dobe opäť s inkvizičnou príchuťou autentickejšieho kresťanstva na jednej strane a liberálnych zradcov na druhej.