Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
13. apríl 2019

Je dosť vody na nohy pre každého ?

Je dosť vody na nohy pre každého ?

"Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. " (Jn 13,14-15)
Ježiš hovorí apoštolom, aby si jeden druhému navzájom umývali nohy a hovorí tým, že si máme tí čo sú učeníkmi, apoštolmi Krista horlivo ba až otrocky oddane a pokorne slúžiť navzájom. To znamená, že ak tak činíme máme podiel tak na práci a snahách pre Božie kráľovstvo, ale aj podiel na sláve do ktorej nás Ježiš volá.  Cesty boli v tej dobe prašné a plné nečistoty, veď neboli z asfaltu ani betónu a aj ľudia sa premávali na somárikoch, poťažne koňoch. Hospodárske zvieratá tiež mali svoj podiel na znečisťovaní cesty po ktorej ich viedli. Nohy človeka, ktorý veľakrát v tých končinách behal bosý a cestou stúpil do kade čoho, boli dosť znečistené a preto nie náhodou túto činnosť robili tí čo v spoločenskom rebríčku boli na najposlednejšom  mieste - otroci.  

Vzájomné umývanie nôh, tak ako nás to učí Ježiš má jeden veľmi dôležitý aspekt a to dôraz na slová "jeden druhému ". Znamená to, že bolo by nesprávne, ak by jeden zo spoločenstva umýval nohy, ktorého na túto úlohu vyčlenia a vypadla by z toho vzájomnosť, ktorá je spolu s Duchom Svätým tým tmelom, silou zjednotenia sa v službe a láske k Bohu. V Matúšovom evanjeliu sa dočítame : "Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána. Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán." (Mt 10, 24-25) Ježiš umýva nohy tým z ktorých urobil svojich učeníkov. Ježiš hovorí, že je ich Pán a Učiteľ, dáva im príklad, učí ich čo majú robiť, komu to majú robiť a ako to robiť. Budem preto umývať nohy tým, čo sú učeníkmi môjho Pána a nepodľahnem pokušeniu umývať nohy ľuďom celého sveta a stať sa tak väčším ako ten kto je môj Pán a Učiteľ. Budem umývať nohy tým, čo sú ochotní umyť nohy aj mne, aby tak mali podiel so mnou na sláve Kristovej. Budem ich umývať vodou a utierať zásterou tak ako to učí Ježiš a nepodľahnem pokušeniu bozkávať ich, lebo žiak nie je nad učiteľa a sluha nad svojho pána. 

O kajúcej sa hriešnici čítame : "... s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. " (Lk 7, 38) Nohy bozkávam Kristovi, keď činím pokánie, uznávam ho za svojho zvrchovaného Pána. Ježiš sa pred zajatím modlí za Cirkev : "...aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal." (Jn 17,21) Je čas umyť si navzájom nohy medzi kresťanmi, učeníkmi Krista. Je čas umyť si nohy navzájom v rodinách, aby láska a Duch Kristov ich držali spolu a ostali verné a súdržné. Je čas začať umývať ich a neprestávať slúžiť si navzájom. Je čas umyť nohy Spasiteľa bozkami a slzami pokánia. Nech svet uverí v Božieho Syna, aby sa zachránil, robil pokánie a našiel milosť v očiach Boha Otca, keď pohliadne na pokorné srdcia obmyté Kristovou krvou vyliatou na Golgote za každého z nás. Prajem a vyprosujem každému požehnaný čas prípravy na slávenie tajomstiev Veľkej noci a slávne vzkriesenie nášho Pána.
 

Inzercia

Inzercia

POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU Život v Duchu Svätom uskutočňuje povolanie človeka . Spočíva v láske k Bohu a v ľudskej solidarite . Je nám udelený nezaslúžene (z milosti) ako spása . (z KKC) Snažím sa a denne prosím o pomoc Ducha Svätého. (samému sa mi nedarí..... :-)

Inzercia

Odporúčame

Blog
Sv. Metod - náš prvý arcibiskup - 2. časť.

Sv. Metod - náš prvý arcibiskup - 2. časť.

Sv. solúnski bratia sa dostavili na svoju životnú misiu. Pôvodne predpokladali, že pôjde len o krátkodobé posolstvo, kedy po splnení vytýčených cieľov sa opäť navrátia do Byzancie. Božia vôľa však z tejto „epizódnej“ misie urobila centrálnu udalosť ich života. Na veky sú tak spojení s odovzdávaním viery a kultúrnosti našim predkom na Veľkej Morave a odtiaľ v celom slovanskom svete ako *“apoštolovia Slovanov“. Hoci ich dielo lepšie zúžitkovali a naň naviazali iné slovanské národy, iskra však bola zapálená u nás – na Veľkej Morave. Treba azda spomenúť, že termín „Veľká Morava – Há Megalé Morábié“ použil až cisár Konštantín Porfyrogenetos v polovici 10. stor. vo svojom diele „O spravovaní ríše“. Nevieme, ako sa tento štátny útvar v danej dobe nazýval a preto budeme používať odborníkmi akceptovaný, aj keď nereálny názov „Veľká Morava“.

Blog
Autos efa

Autos efa

Zdá sa, že aj napriek súčasnému poznaniu sveta a jeho poriadku, zažívame – najmä u mocných tohto sveta – návrat už v antickom Grécku prežitej pytagorejskej školy a rozporuplného hnutia sofistov.