Autos efa

Autos efa

Zdá sa, že aj napriek súčasnému poznaniu sveta a jeho poriadku, zažívame – najmä u mocných tohto sveta – návrat už v antickom Grécku prežitej pytagorejskej školy a rozporuplného hnutia sofistov.

Pytagoras (asi 580 až 572 – 496 pred Kr). a jeho žiaci považovali za podstatu všetkého číslo. Podľa slávneho filozofa, matematika, astronóma a akustika je číslo princíp, ktorý dáva veciam určitosť, jasnosť, poznateľnosť. Čísla sú vraj aj symboly etických hodnôt a vzťahu medzi ľuďmi.

Sofisti nevynikali originalitou v myslení a vôbec im nešlo o hľadanie pravdy, ale o dokazovanie pravdivosti akejkoľvek tézy. Výlučne sa zameriavali na vonkajší efekt, aj keď bol len efemérny, a na konkrétny dopad svojich, vcelku agresívnych vystúpení pred širokou verejnosťou. Prótagoras (asi 480 – 410 pred Kr.) vyhlásil axiómu, že „človek je mierou všetkých vecí“, a tak sa niet čo čudovať, že tohto prvého významného sofistu označil cirkevný otec Lactantius (asi 260 – 317 po Kr.) za prvého ateistu resp. agnostika.

Netreba byť ani veľkým odborníkom na dejiny filozofie, aby človek pochopil, že v súčasnosti sa história nielen opakuje, ale aj zlieva – na vrchole sú nekritickí milovníci čísel, ktorí sa vyžívajú v zdrvujúcej kritike protivníka a v oslnivom predstavovaní vlastných tvrdení. Taliansky neotomista Gustavo Bontadini im aj stanovil diagnózu: „Vedia všetko, a nič iné...“

   Vedia všetko, bezohľadne sa rozťahujú vo všetkých oblastiach, využívajú svoju moc takmer nehanebne. Tvária sa erudovane, ale bez štipky pokory. Zabrali všetok priestor v televízii, v novinách i v knihách, ale ľudskému srdcu sú cudzí. To najlepšie, to im uniká. Sú odborníci na všetko – okrem ľudí. Človeka zmenili na číslo v štatistike či v prieskume preferencií, život na grafy so stúpajúcou tendenciou hospodárskej úspešnosti a rastu životnej úrovne. Už nie sú dôležití ľudia, ale voliči, nezáleží na hĺbke života, ale na mesačnom príjme...

Najsmutnejšie na tom je, že keď sa nájde niekto, „kto ctí pravdy božskej božské zákony“, okamžite sa naň ukáže prstom a onálepkuje sa. A „koho dar nezvedie, hrozba neskloní“, vytlačí sa na okraj spoločnosti, neraz až zaň. No nerobí sa to, božeuchovaj, surovo, násilne, ale pekne starogrécky, pytagorejsky.

Moderné ezoterické spoločenstvo, tak nápadne sa podobajúc tomu Pytagorovmu, si zo svojich mocných urobilo, ako kedysi z autora slávnej vety o vzťahu štvorcov nad pravouhlým trojuholníkom, najvyššiu autoritu, polobožstvo. Ich názor je zákon a mať vlastný, či dokonca oponovať mu, znamená automaticky a okamžite počuť autos efa – on sám to povedal.

Raz darmo – keďže „vedia všetko“, tak autos efa. A basta, koniec, finito.

No je tu jeden problém. Pred takmer dvetisíc rokmi zaznelo na jednom vrchu neďaleko Kafarnaumu viac ráz opakované rázne upozornenie: „No ja vám hovorím“ (Mt 5, 18n). Reč na vrchu obsahuje podstatné učenie o kresťanskej dokonalosti. Je síce plné paradoxov, ktoré podľa Alessandra Pronzata robia z radostnej zvesti „nepohodlné evanjeliá“ (Vangeli scomodi), pretože rušia náš pokoj, no bez ktorých by sa kvas zmenil na muškátový oriešok či vanilku. „Kresťanstvo nie je medom sveta, ale soľou zeme, ktorá v ranách páli,“ hovorí Georges Bernanos.

Ego autem dico vobis. Ja vám však hovorím. A „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5, 29). On je totiž jediná „cesta, pravda a život“ a „nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6).

Autos efa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora