Myšlienky aktuálne aj po štvrťstoročí

Myšlienky aktuálne aj po štvrťstoročí

Pred 25 rokmi ma Franz Olbert, predseda katolíckej sudetonemeckej spoločnosti Ackermann – Gemeinde pozval na ich konferenciu do Regensburgu „Päť rokov po revolúcii: Nádeje – reality – perspektívy“.  Aj po štvrťstoročí je môj referát aktuálny.

Štyridsať je symbolické číslo. Biafra ducha trvala 40 rokov. Po 40 dňoch a nociach dažďa prišla potopa, Noe za rovnaký čas vypustil z archy holuba. Eliáš putoval 40 dní na vrch Horeb, Jonáš dal Ninive 40-dňovú možnosť k obráteniu. Mojžiš po 40 dňovom pôste dostal Desať prikázaní. Diabol pokúšal Ježiša po 40 dňoch v púšti. Izraeliti putovali 40 rokov do zasľúbenej zemi.  Krajiny východného bloku žili 40 rokov v červenom mori komunizmu a po oslobodení z totality dúfali, že nastáva nový život. Sloboda však má dve stránky, zasľúbená zem je ešte ďaleko, bez námahy a potu do nej nevstúpime.

Kresťania vedia, že k oslobodeniu od komunizmu viedla už temer zabudnutá a dnes nepopulárna 40 ročná cesta modlitieb, obetí, utrpení, pôstov a pútí.  Desaťtisíce ľudí bolo nespravodlivo uväznených, spolu na státisíce rokov. Všetky cirkevné školy, vydavateľstvá a nemocnice boli zrušené.  Za dve noci roku 1950 bolo vyše 900 kláštorov zlikvidovaných a vyše 10 tisíc rehoľníkov a rehoľníčok internovaných do koncentračných táborov. Napriek tomu, Cirkev prežila. Pracovala v dobre organizovanom prostredí, tajne prebiehali pravidelné stretnutia detí, mládeže a rodín, vydávali sa samizdaty, náboženské knihy sa pašovali zo západu, státisíce chodili na mariánske púte. Vrcholom neviditeľného ľadovca boli návštevy pápeža Jána Pavla II. v Poľsku, 200 tisíc protestujúcich pútnikov na Velehrade (1985), výzva kardinála Tomáška zo 4.1. 1988 „31 požiadaviek za náboženskú slobodu“ s pol miliónom podpisov a brutálne potlačenie pokojnej sviečkovej manifestácie v Bratislave 25.3.1988. Vtedy sa na Slovensku začala nežná revolúcia. Treba spomenúť aj podpísanie zmluvy proti strategickým zbraniam  Reaganom a Gorbačovom 8.12.1988, streľbu do študentov na námestí Tai-men v Pekingu a olympijské hry v Seoule roku 1988, ktoré tiež viedli k pocitu jednoty ľudstva (bol som vtedy v Severnej Kórey, ktorá o olympiáde v Južnej netušila). Ľady sa pohli 2.5.1989, keď cez dieru v železnej opone začali z Maďarska do Rakúska utekať občania NDR. Finále furioso sa začalo 17.11.1989 v Prahe, v Bratislave už 16.11.1989, keď študenti vyšli do ulíc.

Pád železnej opony možno porovnať s pádom Rímskej ríše. Nadšenie z konca komunizmu viedlo k ilúzii rýchleho zlepšenia spoločnosti a jej budúcej jednoty.  Boli sme slobodní, ale nesloboda k nám prišla druhými dvermi. Namiesto radosti z nových možností sme netrpezliví, unavení a sklamaní. Trpíme sovietizáciou myslenia – pasivitou, pesimizmom, čakaním na osobnosť a pokyny zhora. Orientácia na krátkodobé ciele a jednoduché riešenia neprináša úspechy. Častejšie by sme sa mali pýtať: „Čo znamená byť slobodným? Kto vymyslel pravidlá morálky?“ Ak človek, potom ich môže meniť, ale ak Boh, potom človek na to nemá právo.

Na útoky konzumizmu a primitívnej kultúry sme neboli pripravení.  Mnoho kriminality, rozvodov a potratov znamená, že medzi 73% kresťanmi sú mnohí formálni veriaci.  Podnikanie bez morálky, privatizácia s korupciou a úspech za každú cenu bez etických noriem je nebezpečný. V politike sa zasa zahniezdila nenávisť, zlo, odplata a ohováranie. Trh nevyrieši všetky problémy. Transformácia ekonomiky prináša sociálne problémy, ľudia majú zasa strach. Aj na Slovensku je reálne ohrozenie, že po voľbách uchopí moc ľavicová vláda.

Európa mala v r. 1989 obrovskú šancu zjednotenia Západu a Východu.  Táto možnosť sa prepásla, dnešná spolupráca je slabá, múr medzi bohatými a chudobnými sa zväčšuje.  Európa bude mať spoločnú budúcnosť, alebo nebude mať žiadnu budúcnosť.  Viac treba poslúchať sociálne encykliky ako šokovú terapiu, ktorá je viac šokom ako terapiou a ktorá vedie k sociálnym nepokojom.

Cirkev na Slovensku pred revolúciou trpela a preto mala veľkú autoritu. Súčasné útoky proti Cirkvi vo svete vedú liberáli,  slobodomurári, sekty, satanisti a Nový vek.  U nás útočia najmä staré štruktúry, ale aj ľudia, ktorí Cirkvi nedôverujú, ba ju až nenávidia. V ideologickej interpretácii pádu komunizmu by mnohí chceli úlohu kresťanov zmenšiť alebo ignorovať.  Tí, ktorí nemajú odvahu otvorene Cirkev kritizovať, svoju nevraživosť obracajú na kresťanských demokratov, pretože tí môžu, ak sú vo vláde, podniknúť konkrétne akcie proti nemorálnym špekuláciám. Cirkev je kritizovaná aj pre staré pastorálne metódy, príliš mnoho záujmu o svoje vnútorné štruktúry a aj preto, že ľudí mimo Cirkev málo oslovuje a stráca mládež. Myslím si, že konštruktívna, lákavá kritika môže Cirkvi len pomôcť.

Kresťania vedia, že nikdy nebudú mať kľud, že musia stále bojovať za lepší svet.  Cirkev nemôže existovať bez kríža.  Boh má len naše ruky, v svojich snahách o lásku, rodinu, obeť a ochranu života sme nezastupiteľní.  Som optimista, veď pád komunizmu bol dar Boží. Na Slovensku dnes študuje asi 2000 študentov teológie, viac ako na celom Západe. Do reholí vstúpilo veľa ľudí, Cirkev sa angažuje v mnohých pozitívnych hnutiach. Pol milióna veriacich bolo aj na tohoročnej púti v Levoči.

Končím slovami Matky Terezy z Kalkaty: „Modlime sa, akoby všetko záležalo od Boha a pracujme, akoby všetko záležalo od človeka.“

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo