Ako cirkev pomohla Čaputovej a poškodila kresťanskú demokraciu

Hlavným strojcom víťazstva Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách 2019 nie sú liberálne médiá a peniaze, ako tvrdia viacerí jej kritici, ale skorumpovaná vláda SMERu, ktorú občania vo voľbách nepriamo ale jasne odmietli. Druhé kolo s liberálkou a exkomunistom, a neúspech Františka Mikloška na formálne kresťanskom Slovensku je aj prejavom a dôsledkom prehlbujúcej sa krízy našej kresťanskej demokracie, ktorú spôsobili sami kresťania a cirkev.

Slovensko na rozdiel od Česka a Poľska nemalo za 27 rokov štátnej samostatnosti za prezidenta ani raz osobnosť, ktorá sa pričinila o pád komunistickej diktatúry. Zrejme poslednú šancu sme prepásli v prvom kole prezidentských volieb týždeň pred 31. výročím Sviečkovej manifestácie. https://www.postoj.sk/41908/svieckova-manifestacia-a-slovensky-prezident-caputova-alebo-sefcovic Na Slovensku, kde je približne 75 % kresťanov (66 % katolíkov), dopadol v prezidentských voľbách kresťansko-konzervatívny kandidát Mikloško omnoho horšie ako v r. 2018 kresťanský kandidát Pavel Fischer v Českej republike, kde je 26,8 % katolíkov a 58,3 % ľudí bez vyznania. Katolík a bývalý spolupracovník V. Havla tam v prvom kole získal 10 % , Mikloško teraz 5,73 %.

Hlavnou príčinou tohto výsledku nie je slabá kampaň Mikloška. Jeho výsledok vzhľadom na to, že na kampaň mal omnoho menej prostriedkov než úspešnejší kandidáti a na záver proti nemu neférovo agitoval aj arcibiskup, nebol jeho osobnou prehrou. Je to však prehra slovenských kresťanov a dôsledok krízy kresťanskej demokracie, ktorá sa naplno prejavila už v parlamentných voľbách 2016. Prehĺbilo ju nedávne rozdelenie KDH, ktoré smeruje k tomu, že v r. 2020 dopadne kresťanská demokracia vo voľbách rovnako zle ako minule.

Emócie a kultúrna nevzdelanosť

Základnú príčinu problému pomenoval Ladislav Hanus už v r. 1943: „Orientácia slovenského človeka príliš dlho viazla v neusmernenej pudovosti a živelnosti. Rozumom nekontrolovaná živelnosť ešte vždy zasahuje aj do nášho intelektuálneho života, dáva ráz nášmu zmýšľaniu, stanovisku, našej práci a charakteru. Aj táto vzdelaná vrstva je vlastne na ľudovej úrovni, so všetkou nevypočitateľnosťou, krajnosťou a nezriadenosťou, a programovo nechce prekonať ľudovú úroveň." (Rozprava o kultúrnosti, 2. vyd. 1992)

Tento stav zhoršili nedemokratické režimy Slovenského štátu a komunistickej diktatúry, ktoré znemožnili slobodnú kritickú diskusiu a presviedčali ľudí, že v mene národa či pracujúcich je dobré zneužiť štát a právo na okradnutie a útlak tisícov vlastných občanov.

Dopĺňa to slabá historická pamäť, nedostatok a biedna kvalita dialógu, neochota cirkevných predstaviteľov a Katolíckych novín vzdelávať a učiť veriacich hodnotiť spoločensko-politické záležitosti podľa učenia cirkvi. Slovensko patrí ku krajinám najmenej odolným voči dezinformáciám, falošným správam a konšpiráciám. https://medialne.etrend.sk/tlac/slovaci-su-malo-odolni-voci-konspiraciam-a-fake-news-tvrdi-studia.html

Neobstojí výhovorka na liberálne médiá, lebo len sami kresťania sú zodpovední za to, že na kresťanskom Slovensku po takmer 30 slobodných rokoch nemáme žiadne kvalitné mienkotvorné kresťansko-konzervatívne médium. Mnohé nasvedčuje, že aj medzi veriacimi omnoho väčší vplyv než Postoj majú kresťansky sa tváriace konšpiračné weby ako Hlavné správy a AlianciaZaNedeľu, ktoré útočia na KDH a podporujú najmä Kotlebu a Harabina.

Uctievači štátu

Časť slovenských katolíkov po páde komunistickej diktatúry považovala vznik samostatnej SR za dôležitejší ako demokratické reformy, odstraňovanie dôsledkov 40 rokov komunistickej diktatúry, spravodlivosť, kultúrnosť. Aj Cirkev sa snažili viac využiť na tento cieľ, než pripraviť na život v slobodnej „liberálnej“ demokracii. (súdim podľa skutkov)

Tí pri delení Československa rozdelili aj cirkev a KDH. Jeden z nich, V. Oberhauser napísal, že už na zakladajúcom sneme KDH v Nitre „zvlášť slovenskí emigranti požadovali dať do programu samostatnosť Slovenska, na čo Ján Čarnogurský ostro proti nim vystúpil a povedal, že oni v čase komunistickej totality Slovensko opustili a my sme v ňom museli žiť a preto nemajú právo nám hovoriť do toho, ako si vzťahy s ČR usporiadame. Na to viacerí z nich opustili rokovanie snemu a neskoršie podporili obnovu činnosti Slovenskej národnej strany (SNS). S nimi tam odišli aj viacerí kresťania národovci a oslabili tak ďalej jednotu kresťanov.“ (Postoj, blog 7.3.2018)

Priamo alebo cez SKDH potom prešli k Mečiarovi a do SNS. Preferencie KDH klesli z 19,21 % v r. 1990 na 8,89 % v r.1 992. V r. 1994 to bolo 10,08 % potom už vždy medzi 8-9 %. (Vtedy vzniklo aj MKDH, ktoré však vzhľadom na percento Maďarov v SR zobralo najviac 10% z pôvodného KDH, a na rozdiel od „národniarov“ roky hlasovalo s KDH proti Mečiarovi.)

Hrubé čiary za minulosťou

Vplyv Oberhauserom spomenutých emigrantov v našej cirkvi prevážil nad vplyvom tých, čo mnoho riskovali a obetovali v odpore proti komunistickej diktatúre. Prejavil sa podporou Mečiara a spol., aj pri kontroverznom odvolaní arcibiskupa Bezáka. (viac tu: https://www.postoj.sk/7285/kontroverzna-pravda-o-odvolanom-arcibiskupovi ) Viacerí z nich, vrátane duchovných podporovali pri voľbách v r. 2016 Kotlebu a teraz Harabina. Viacerí z nich odvtedy najviac zo všetkých strán kritizujú KDH, lebo nepodporilo vznik SR pod Mečiarovým vedením, aj za cenu zastavenia demokratizačných reforiem a zotrvania bývalých komunistov pri moci a korytách. To považujú za neodpustiteľný hriech, väčší než členstvo v KS či ŠtB, a všetko čo napáchal Mečiar a spol., ignorujúc fakt, že vtedy rozdelenie Československa nechcela väčšina obyvateľov.

Prispeli k tomu, že „sme si povedali, že za minulosťou urobíme hrubú čiaru. A tak v našich nedávnych dejinách pribúdali hrubé čiary a rovnomerne s nimi hrubli aj naše mravy.“ (arcibiskup C. Vasiľ, 7. júla 2013 v Terchovej) Aj preto dnes verejnosť viac vníma Čaputovej úsilie pri kauze pezinskej skládky, než Mikloškovo na páde komunistickej diktatúry. Súvisí to aj so zabúdaním posolstva Sviečkovej manifestácie. https://www.postoj.sk/41908/svieckova-manifestacia-a-slovensky-prezident-caputova-alebo-sefcovic

Nepochopenie reality

Druhý dlho pôsobiaci dôvod dobre opísal V. Palko v článku „Bránime posledné územie“ (Postoj 7.3.2019) „Mnoho katolíkov sa po roku 1989 dopustilo dvoch chýb. Po prvé, nerozpoznali povahu sveta, do ktorého po páde komunizmu vstúpili, nevedeli, že im vôbec nebude naklonený, že ich zásluhy na páde komunizmu im nik neuzná. Po druhé, nedokázali sa reálne pozrieť na seba, na svoje schopnosti a pripravenosť. Túžili po štyridsiatich percentách vo voľbách 1990 a získaných iba 19 percent považovali za katastrofu.“ … „Nevedeli, že žijú v zlatom veku kresťanskej demokracie. Nevedeli, že sú povolaní k tomu, aby na sebe tvrdo pracovali.“ … „Za tridsať rokov kresťanský volič už mohol pochopiť, v akom svete žije, čo je reálne možné a čo nie. Niektorí však nie a nie. Keď sa frustrovaného katolíka spýtate, koho by si tak ako prezidentského kandidáta predstavoval, nerozumie otázke. To vy máte vedieť, že chce kresťanského princa z rozprávky. Verí, že má naňho právo.“

Takíto najmä posledný rok vyčítajú KDH že nepresadilo zákaz potratov, aj keď v parlamente SR nemalo nikdy viac ako 10%, a veria sľubom bývalých komunistov ako Harabin a Šefčovič, ktorí až do ohlásenia prezidentskej kandidatúry roky konali proti kresťanským hodnotám aj v oblasti spravodlivosti aj ochrany života a rodiny. Tým „princom – spasiteľom“ bol nielen pre babky-demokratky Mečiar, potom Fico, pre niektorých Kotleba, najnovšie Harbin a Šefčovič ktorý im sľúbil zastaviť „zlo z Istanbulu“.

Ignorovanie pápežov a encyklík

Aj V. Jukl povedal, že za Slovenského štátu ignorovali encykliku proti nacionálnemu socializmu „Mit brennender Sorge“, ktorú Pius XI. vydal 14. marca 1937, presne 2 roky pred vznikom SŠ. (V. Jukl, 18.5.2012 http://www.postoy.sk/jukl-kolakovic-nam-otvoril-oci  Pius XI. v nej odsudzuje nacionálny socializmus, ktorý rasu, národ, štát, štátnu formu, alebo nositeľov štátnej moci „vytrháva z ich hodnotovej stupnice a robí z nich najvyššiu normu všetkých ostatných hodnôt, a modloslužobnícky ich zbožňuje", čím „prevracia Bohom ustanovený poriadok".

Proti tomu sa podnes prehrešujú všetci, čo Mečiarovi a jeho bande odpúšťajú všetky neprávosti čo napáchali, lebo je „zakladateľ nášho štátu“, aj všetci čo každú kritiku Ficovlády a protikorupčné manifestácie odsudzujú ako útok proti Slovensku.

Rovnako mnohí cirkevníci ignorujú jasné a opakované odsúdenie komunizmu a socializmu viacerými pápežmi od Leva XIII. až po Benedikta XVI. Z našich biskupov jedine R. Baláž kritizoval veriacich čo idú na púť a potom volia komunistov. Po ňom negatívne dôsledky morálneho relativizmu komunistickej vlády verejne pomenoval už len v Ríme pôsobiaci arcibiskup C. Vasiľ. (Terchová 2013 a Šaštín 2015 )

Ignorujú aj učenie Katolíckej Cirkvi o štáte a politike: „Základnou úlohou štátu je zachovávanie spravodlivosti ... Vždy to zdôrazňovala aj kresťanská náuka o štáte a sociálna náuka Cirkvi. ... Štát, ktorý by nebol organizovaný na základe spravodlivosti, by sa zmenil na „veľkú bandu zlodejov“, ... Spravodlivosť je cieľom, a mierou každej politiky. ...To je otázka praktického rozumu. ... Sociálna náuka Cirkvi používa argumenty vychádzajúce z rozumu a z prirodzeného práva, teda z toho, čo je potvrdením prirodzenosti každého človeka." (Benedikt XVI.) Robia to všetci, ktorí pod heslom ochrany SR pred Sorosom alebo kvôli zákonu na zákaz potratov alebo sľubu zastaviť ratifikáciu Istanbulského dohovoru odsudzovali protikouručné manifestácie a podporili Fica, Danka, Harabina či Šefčoviča. Viac tu: https://www.postoj.sk/33712/kauza-potraty-ako-fico-dokazal-omyl-chromika-a-carnogurskeho

Skutočnou chybou KDH nebolo „spájanie s liberálmi“ vo vláde M. Dzurindu a I. Radičovej, ale to, že v nej aj v opozícii nepresadzovali sociálnu politiku v duchu učenia cirkvi, solidárnejšiu s tými, ktorých najviac postihli ekonomické reformy po páde komunizmu. Tým zbytočne pustili tému Ficovmu SMERu

Kontraproduktívni antiliberáli

Viacerí slovenskí kresťania a pro-lfe aktivisti robia pri úsilí o lepšiu ochranu života a rodiny podobnú chybu ako komunistickí a nacionálni socialisti pri presadzovaní sľubovanej sociálnej spravodlivosti. Zle označujú príčiny problému, používajú pomýlené prostriedky na jeho riešenie, a každého, kto si dovolí kritizovať spôsob ako to robia, podráždene onálepkujú ako liberálneho pomáhača vraždenia nenarodených či genderistu..

Hlavnou príčinou množstva umelých potratov aj krízy rodiny nie je liberailzmus ako tvrdia, ale morálny relativizmus a konzumný materializmus. Hlavným šíriteľom je bulvár, komerčné médiá a šoubiznis. Politicky voľné potraty a „genderizmus“ všade presadzujú rovnako socialisti a liberáli.

Napriek tomu, že u nás platný voľný potratový zákon schválili komunisti, od pádu ich diktatúry silno klesol počet potratov, a väčšinu času exiistencie SR majú vládu a parlamentnú väčšinu koalície exkomunistov a nacionalistov pod vedením Mečiara a Fica, viacerí aktivisti zo všetkého obviňujú len liberalizmus. A zvlášť posledný rok aj KDH za to, že nepresadilo zákaz potratov, aj keď nikdy nemalo v parlamente SR viac ako 10%. Prakticky tak podporujú tých, ktorí majú najväčšiu zodpovednosť aj za obrovskú mieru korupcie ničiacej spravodlivosť a verejnú morálku, aj za to, že podnes platí komunistický potratový zákon. https://www.postoj.sk/36532/najvaznejsie-zistenie-prieskumu-o-potratoch-priciny-a-pokracovanie

Vrchol nerozumnosti v tomto bola pochvala a podpora Ficovi, Harabinovi a Šefčovičovi, ktorí ešte nedávno presadzovali zachovanie „práva na potrat“ a genderizmus v SR (viac tu: https://www.postoj.sk/33712/kauza-potraty-ako-fico-dokazal-omyl-chromika-a-carnogurskeho ) a Šefčovičovi, ktorý ho spolu s genderizmom presadzoval v europarlamente.

Bezák a iní cirkevníci

Nejaké hlasy kresťanov asi pridala Čaputovej aj podpora emeritného arcibiskupa Bezáka. Najrozhorčenejšie to Bezákovi vyčítali tí, ktorým Kiska vadí viac ako Mečiar, Gašparovič, Fico, Kaliňák a Danko, a fanklub Kotlebu a Harabina, ktorí Mikloškovi zobrali viac „pravoverných“ kresťanských hlasov. Tiež si myslím, že bola chyba podporiť ju už v prvom kole. Omnoho väčšiu chybu však robili tí biskupi, kňazi a veriaci, ktorí roky priamo či nepriamo podporovali birmovaného komunistu Fica a vlády jeho SMERu. A najnovšie Kotlebu, (ktorého teraz nebudem riešiť) Harabina a Šefčoviča.

Dôvodov je viac: Komunistické režimy od začiatku 20. storočia boli, a podnes sú na celej Zemi najväčšími vrahmi nevinných a prenasledovateľmi Cirkvi. Všetky kontroverzné rozhodnutia niektorých orgánov EÚ, a ohrozenia z presadzovaného genderizmu v slobodnom svete, ktoré nespochybňujem, sú len zlomkom zla, ktoré má na svedomí komunizmus – a socialisti ich presadzujú rovnako ako liberáli.

Koalície pod vedením Mečiara a Fica, ktorých základ tvoria exkomunisti a nacionalisti, majú dve tretiny z existencie SR moc, čiže aj najväčšiu zodpovednosť za korupčný systém aj podnes platný komunistický potratový zákon. Dokonca aj takmer polovicu Dzurindovej vlády tvorila postkomunistická SDĹ. SMER rovnako ako všetci socialisti v SR aj v EÚ presadzuje potratovú a LGBTI agendu rovnako ako liberáli.

Okrem toho Bezák svojou podporou Čaputovej, neovplyvnil situáciu kresťanskej demokracie, a keďže už nie z vlastnej viny vystupuje ako súkromná osoba, má menšiu zodpovednosť než biskupi a kňazi v úrade.

Cirkev za Ficov SMER?

Na rozdiel od Bezákovej jednorazovej podpory Čaputovej, iní cirkevní predstavitelia podporujú Fica a SMER už asi 10 rokov. V r. 2012 sa po prvomájových oslavách organizovaných stranou SMER stretol Fico s emeritným kardinálom Korcom. Vtedy nevadilo, že štátny tajomník 1. vlády R. Fica exkomunista Čaplovič predtým prevzal záštitu nad ateistickou spoločnosťou Prometheus, keď táto ocenila O. Pietruchovú za to že „ako riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo zvádza neľahký boj s Konferenciou biskupov“ pri presadzovaní LGBTI agendy. https://www.postoj.sk/2606/nazor-krestania-fico-a-cerveny-prometeus Fico po stretnutí s Korcom: „Ja som veľmi rád, že medzi vládou a cirkvou bude taký dobrý dialóg, ako bol v rokoch 2006 až 2010."  (https://www.postoj.sk/7785/kardinal-a-komunista-slovenska-cirkev-a-politika

Po tom, ako biskupi v pastierskom liste z 1.12. 2013 napísali, že naši štátni predstavitelia sa k ochrane rodiny a nebezpečiu genderizmu postavili „dosť nevšímavo“, Fico reagoval direktívnym listom, že sa nemajú miešať do politiky a radiť občanom koho voliť. https://www.postoj.sk/7372/cirkev-a-politika-r-fico-verzus-papez-frantisek. Samozrejme tak ako za komunizmu s výnimkou podpory jeho SMERu.

Keď v roku 2014, v deň 26. výročia Sviečkovej manifestácie podporil kardinál Korec prezidentskú kandidatúru R. Fica, V. Palko to dal do súvisu s porážkou kresťanskodemokratických kandidátov. https://www.postoj.sk/7313/tragicky-paradox-slovenskeho-katolicizmu

Teraz KBS podporila kandidáta SMERu, ktorý roky presadzoval ten genderizmus a potratovú politiku, ktorú u Čaputovej tak kritizujú. To spolu s podporou Harabinovi a Kotlebovi prináša chaos v myslení veriacich a škodí kresťanskej demokracii. Viac tu: https://www.postoj.sk/41795/miklosko-a-caputova-tazky-hriech-a-obrateni-komunisti 

Cirkevní predstavitelia takto nikdy verejne nepodporili kresťanských demokratov, ktorí štvrťstoročie zo všetkých strán najviac na Slovensku aj v orgánoch EÚ presadzovali kresťanské hodnoty.

Zanedbanie dobrého

V duchu tejto politiky slovenská cirkev roky ignorovala aj opakované výzvy pápeža na boj proti korupcii, ktorá je podľa neho rúhaním, hrubým porušením spravodlivosti, apokalypsou demokracie, najväčšou neresťou politiky, a vedie ku kultúre smrti. Nepatrné výnimky prehlušili kresťansky sa tváriace konšpiračné weby podporujúce Kotlebu a Harabina, ako HS a AZR, ktoré spolu s Ficom i Čarnogurským odsudzovali protikorupčné manifesácie ako snahy nepriateľského Západu destabilizovať Slovensko. Aj tým cirkev kryla chrbát vláde SMERu pri budovaní polomafiánskeho korupčného systému, ktorý viedol k vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. ( všetky vyjadrenia slovenskej Cirkvi k téme spravodlivosti a korupcie od vzniku SR vrátane podstatných súvislostí, výzvy pápeža a mlčania KN sú tu: https://www.postoj.sk/32623/s-krizom-na-funuse-cirkev-vlada-a-korupcia )

Keď vražda zobudila národ, Cirkev to mala oceniť, a pripomenúť Ježišove slová, že blahoslavení sú tí, ktorí usilujú a trpia pre spravodlivosť. Namiesto toho Kuffa kritizoval manifestácie že ich organizujú genderisti, iní rozširovali Ficove konšpirácie o Sorosovi, a niektorí aktivisti vytiahli ako najdôležitejšiu tému zákon na zákaz potratov a boj proti Istanbulskému dohovoru. Kvôli tomu začali útočiť na KDH, ktoré sa pod Hlinovým vedením ako-tak pozviechalo z prehry v r. 2016, a deliť ho. Títo podporovatelia Harabina, Kotlebu, a nepriamo vlády SMERu vo verejnom priestore prehlušili úsilie tých kresťanov, ktorí obetu zavraždených ocenili a manifestácie za spravodlivejšie a slušné Slovensko podporili.

Keby sa pred rokom s nevtieravou podporou Cirkvi našiel vnútorne konzistentný kresťanský kandidát s dobrou minulosťou, ktorý by namiesto prehlbovania kultúrnej vojny chcel ľudí spájať v úsilí za kultúrrnejšie a spravodlivejšie Slovensko, mal reálnu šancu dostať sa do druhého kola prezidentských volieb a aj v ňom vyhrať. Keďže sa nenšiel iný, najlepším bol Mikloško, ktorý sa prezidentom nestal pre zlyhanie kresťanov vrátane viacerých duchovných pastierov.

Čaputová sa stala prezidentkou nie preto, že občania chceli liberálku a lepšie sa na ňu pozerá ako na Harabina, ale preto, že Cirkev, kresťanské elity a aktivisti až na pár výnimiek nerozumne ignorovali tému spravodlivosti, ktorá je podľa pápežov základnou úlohou politiky.

Kresťanskej demokracii a Slovensku nepomôže dohadovanie kto je autentickejší kresťan, a podpora birmovaných komunistov sľubujúcich nesplniteľné, ale poučenie z vlastných chýb a zjednotenie v úsilí o to, čo je podľa učenia Cirkvi základnou úlohou štátu a politiky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo