Ako nehovoriť o katolíckej viere

Ako nehovoriť o katolíckej viere

Reakcia na film Katolicizmus - kríza viery.

Rodinné spory sú neraz veľmi komplikované. Takéto konflikty nás zrejme zasiahnu oveľa viac ako hádka s cudzím človekom. Podobný vzorec môžeme preklopiť aj do kresťanstva. Vystúpenie Martina Luthera v 16. storočí viedlo k rozkolu v západnom kresťanstve. Odvtedy medzi katolíkmi a protestantmi vzbĺkol nejeden konflikt a cesta k zmiereniu bola a ešte je neraz náročná. 

Jedna anekdota naráža na katolícko-protestantský konflikt v severnom Írsku. „Si katolík alebo protestant? Nie. Som ateista. Tak si katolícky alebo protestantský ateista?“ 

V poslednej dobe však môžeme byť svedkami viacerých ekumenických aktivít a spoločných modlitieb. Kresťania ukázali, že vedia budovať spoločný most. Stále sa však na jednej či druhej strane nájdu skupiny, ktoré nie sú schopné prejsť cez prah predsudkov. Neúcta a dehonestovanie toho druhého skutočne nevedie k ničomu dobrému. Na druhej strane, aj falošná tolerancia je prekážkou poctivého dialógu. Nedorozumenia je potrebné vysvetliť, nepravdivé obrazy o druhom napraviť.

Film Katolicizmus - kríza viery (dostupný v češtine na Youtube) som videl viackrát. Predstavuje sa v ňom skupina bývalých kňazov, rehoľníkov a rehoľníčok, ktoré z istých dôvodov opustili Katolícku Cirkev. Čo ich k tomu viedlo? Film spočiatku správne poukazuje na problémy v Cirkvi po II. vatikánskom koncile ako napr. zatváranie kostolov, nízka účasť na bohoslužbách, nedostatok kňazov či vnútorné spory. Autori filmu však tvrdia, že koreň krízy v Cirkvi na západe spočíva priamo v tom, čo Cirkev učí. Divák rýchlo pochopí, že odídenci kritizujú Cirkev ani nie tak pre ľudské chyby, ako pre údajne nezrovnalosti katolíckej vierouky s Písmom. Zdanlivý protiklad medzi Bibliou, Tradíciou a Učiteľským úradom Cirkvi je navodený veľmi rýchlo.

Hlavný problém tohto filmu však spočíva v tom, že autori nepredstavujú katolícku vierouku takú, aká naozaj je, ale často len jej karikatúru. Typický príklad dezinterpretácie učenia Katolíckej Cirkvi nachádzame pri kritike svätej omše: „Podľa Katolíckej Cirkvi pri omši prebieha mystický akt transsubstanciácie, v ňom na znamenie a výzvu kňaza v okamihu keď pozdvihuje hostiu nad svoju hlavu, prichádza Kristus dobrovoľne z nebies a znovu sa stáva obeťou. V Písme nie je nič o tom, že by Kristus vôbec o niečom takom uvažoval. Písmo hovorí, že Kristus jednou obeťou dokonale učinil tých, kt. sú posvätení. K našej záchrane od hriechov stačila teda iba jedna obeť.“

Správny výklad katolíckeho učenia o obeti svätej omši ponúka Alan Schreck: „Katolícka Cirkev nikdy neučila, že sa Ježiš pri omši znovu obetuje alebo že znovu trpí. Katolícka omša sa nazýva obeť, pretože nám jedinečnú Ježišovú obeť na Kalvárii sprítomňuje. Ježiš Kristus bol obetovaný raz, ale Boh nám vo svojom milosrdenstve túto obeť znovu sprítomňuje pri omši, aby sme my, ľudské bytosti, mohli hlbšie preniknúť do reality a významu tejto obeti. Katolíci veria, že to je možné pretože Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes a na veky. (Hebr 13,8). To, čo Ježiš vykonal v minulosti - i jeho smrť na kríži - je pre Boha prítomnosť.

Katolícky kňaz Chilson vo filme dobre poznamenáva, že „katolík by povedal, že sviatosť oltárna je že, to obeť Ježiša Krista na Kalvárii, že to nie je obeť odlišná od obeti vykonanej na Kalvárii. Je to tá istá obeť.“ No na to mu exkňaz Bob Bush oponuje, že „je to v priamom rozpore s Písmom pretože v Hebr 10,18 sa píše, že kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech. Ďalšia obeť už jednoducho nie je.“

Ako už bolo uvedené a vysvetlené - podľa katolíckeho učenia ďalšia obeť skutočne nie je. Je len jedna obeť - a to tá na Kalvárii

Podobne je tomu tak aj pri sochách a obrazoch. Je potrebné dobre rozlišovať medzi tým čo Cirkev učí o adorácii a nábožnej úcte. Kým adorácia patrí výlučne Bohu, uctievanie sôch a obrazov nie je v rozpore s Ex 20,4-5. 

Na obvinenie, že Katolícka Cirkev údajne pozmenila Desatoro aby ospravedlnila modloslužbné praktiky som reagoval v nedávnom článku. (https://blog.postoj.sk/41173/zmenila-katolicka-cirkev-desatoro) Možno však uviesť, že prvé a druhé v protestantskom Desatore vyjadruje v podstate toto isté - odsúdenie modloslužby. V katolíckom Desatore je imperatív zahrnutý pod prvé prikázanie. Čo sa týka údajneho rozdelenia posledného prikázania - rozlišujme že, majetok a manželka nie sú na tej istej úrovni. Z tohto dôvodu je logické, že v tomto prípade sú prikázania dve. 

Autori filmu sa silne kriticky stavajú aj k mariánskym dogmám. Napríklad k Nepoškrvnenému počatiu Panny Márie. Wilma Sullivan, bývalá rehoľná sestra uvádza: „Mária bola hriešnik. Mária sama povedala že je hriešnik v Lukášovi v 1. kapitole kde vo svojom Chválospeve hovorí - Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi. Mária sama povedala že potrebuje Spasiteľa.“ Z Magnifikátu však explicitne nevyplýva, že Mária bola hriešnik hoci velebí Pána ako Spasiteľa. V prípade Panny Márie bol spasiteľský zásah preventívny podobne ako v prípade mladých, ktorí nikdy neupadli do závislosti na drogách pretože boli uchránení prevenciou a výchovou. Bush však rozhodne apeluje na Rimanom 3,23 - „všetci zhrešili a chýba im Božia sláva.“ Tento citát však pri bližšom pohľade nijako neprotirečí Máriinej bezhriešnosti. Slovo všetci neznamená všetci bez rozdielu pretože do tejto kategórie nemôžeme zaradiť napr. potratené deti alebo malé deti, ktoré nemali možnosť spáchať osobný hriech. (viac tu:https://blog.postoj.sk/38622/neposkvrnene-pocatie-panny-marie-nebiblicka-nauka)

Mariánske dogmy ako Nepoškrvnené počatie podobne aj Nanebovzatie Panny Márie skutočne nemajú oporu v jednom verši v Biblii. (viac o Nanebovzatí tu: https://blog.postoj.sk/35442/nanebovzatie-panny-marie-a-biblia-rozpor-alebo-sulad) Ide o náuky, ktoré sa skôr zakladajú na celkovom chápaní úlohy Márie v Božom spásnom pláne. Svoju úlohu iste zohráva aj Tradícia, ktorú autori filmu kritizujú ako ľudské učenie. K tomu sa vrátime ešte neskôr. 

Autori ďalej vinia Cirkev z toho, že „zamenila postavenie biblickej Márie z pozície skromného a verného Božieho služobníka s postavením samotného Krista.“ Táto výčitka však nie je na mieste. Katolíci si ju ctia práve z dôvodu, že dovolila aby Boh vládol v jej živote. V tom spočíva jej veľkosť. Navyše musíme dobre chápať Máriin titul - prostredníčka milosti. Mária má podiel na Kristovom jedinom prostredníctve, neide tu o jeho popretie. Každý kresťan ako Boží spolupracovník je nejakým spôsobom účastný v Božom pláne záchrany ľudstva. Nie sme teda len pasívne nástroje. Pavol navyše v často citovanom Prvom liste Timotejovi („Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš“) zároveň odporúča „aby sa konali prosby, modlitby a orodovania a vzdávali sa vďaky za všetkých ľudí.“ (1Tim 2,1) 

Vo filme zaznieva aj to, že evanjelium katolíckej Cirkvi je evanjelium skutkov a rituálov. Iste, jednotliví katolíci majú častokrát zmätok v tom, čo treba k spáse. Je však potrebné rozlišovať medzi tým aké je povedomie o vierouke medzi katolíkmi a tým, čo Cirkev reálne učí. Vo filme sú prezentované katolícke požiadavky k spáse - viera, krst, členstvo v Cirkvi, dodržiavanie Desatora, sviatosti, modlitba, dobré skutky a zostávanie v milosti až do smrti. Protireakciou je poukázanie na Písmo, konkrétne na 16. kapitolu Skutkov apoštolov kde sa žalárnik pýta: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ Pavol so Sílasom odpovedajú: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty a tvoji domáci.“ Opäť sme však postavení pred falošnú dilemu - katolická náuka alebo Písmo. V skutočnosti v každej z vyššie spomenutých požiadaviek k spáse by sa malo prejavovať ono biblické a spásonosné ver

Sviatosti by sme mali chápať ako nezaslúžené Božie dary, a nie ako bezduché rituály. (o sviatostiach viac tu:https://blog.postoj.sk/37009/sviatosti-su-darmi-od-boha-a-klucovym-pilierom-duchovneho-zivota ) Dobré skutky ako ovocie Božieho pôsobenie v živote kresťana, a nie ako prostriedok k vybojovaniu Božej priazne. Kľuč k rozuzleniu našej problematiky spočíva v tom či spásu definujeme len ako jednorazový akt alebo skôr ako proces, ktorý môže skončiť aj posmrtným očisťovaním. (očistec,https://blog.postoj.sk/34279/ocistec-katolicky-vymysel) Biblia hovorí skôr v prospech druhého tvrdenia. Navyše nemáme absolútnu istotu, že skončíme v nebi, veriaci môže stratiť svoju spásu ak nevytrvá do konca. (porov. Mt 10,22) Nie je však správne žiť v strachu, ale v pevnej nádeji, že raz sa s Pánom stretneme šťastne z tváre do tváre. 

Autori filmu sa dotkli aj otázky vzťahu Katolíckej Cirkvi k nekresťanským náboženstvám, konkrétne medzináboženského stretnutia v talianskom Assisi z roku 1986. Zmysel tohto stretnutia je opäť dezinterpretovaný. Tu neišlo o zrovnoprávnenie náboženstiev, ale o stretnutie v duchu pokoja a vzájomnej úcty. Cirkev stále učila a učí, že „niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Sk 4,12) (viac tu: https://blog.postoj.sk/32606/rozne-nabozenstva-jedna-pravda)

Nemožno opomenúť ani podsunutú nepravdu o tom, že Katolícka Cirkev v priebehu dejín vyvinula nové dogmy ako napr. náuku o očistci či nedávne mariánske dogmy. Je pravdou, že Cirkev v priebehu definovala niektoré svoje učenia, ale to hlavne preto, že sa o nich vyskytli pochybnosti a bolo potrebné ich objasniť. Napríklad náuka o transsubstanciácii bola skutočne definovaná na IV. lateránskom koncile v roku 1215. Toto učenie sa ľudskými pojmami pokúša vyjadriť nepochopiteľné tajomstvo premeny vody a chleba na telo a krv Kristovu počas svätej omše. Kým chuť, farba či veľkosť sa počas aktu premenenia nemenia, vnútorná podstata sa mení. Viera v prítomnosť Krista v Eucharistii sa však neobjavila v 13. storočí, dosvedčujú ju početné spisy cirkevných otcov už od raných čias existencie Cirkvi. (Ignác z Antiochie, Irenej z Lyonu, Augustín, Justín Mučeník, Cyril Jeruzalemský) 

Faktom zostáva to, že Biblia nie je nejakým osamoteným stĺpom. Vznikala v cirkevnom prostredí a jednotlivé knihy sa vyvinuli práve z ústneho podania, z Tradície. Biblia, Tradícia a Cirkev tvoria nerozlučiteľné bratstvo a preto pokusy vytrhnúť Bibliu z tohto rámca končia neraz veľmi nešťastne. Hrozí nebezpečenstvo subjektivizmu až sektárskych výkladov - hoci sa na počiatku zdá, že všetko je motivované vernosťou a láskou k Písmu.

V niektorých protestantských denomináciach však žiaľ stále pretváva snaha vykresliť Katolícku Cirkev ako demóna. Démona, ktorý nikdy neexistoval. V debate medzi katolíkom Karl Keatingom a protestantom Davom Huntom, Hunt prišiel s tvrdením, že inkvizícia zavraždila milióny ľudí. (https://www.youtube.com/watch?v=KkUyO-aivps&t=3397s) S týmto číslom som sa u kritických protestantov (kdesi som čítal, že inkvizícia dokonca zavraždila viac ľudí ako Hitler a Stalin dokopy) stretol viackrát a je potrebné ho vyvrátiť. Napríklad podľa BBC dokumentu The Myth of the Spanish Inquisition (dostupný tu:https://www.youtube.com/watch?v=CY-pS6iLFuc) a výskumov serióznych historikov sa číslo obetí španielskej inkvizície odhaduje od 3 000 do 5 000 počas jej 350 ročnej histórie. Samozrejme, nechcem tým obhajovať inkvizíciu, ale je prinajmenšom nepoctivé pridávať k skutočným počtom obetí niekoľko núl navyše a tým vytvárať falošný obraz dejín Cirkvi. (o mýtoch o Katolíckej Cirkvi viac tu: https://blog.postoj.sk/35823/desatoro-mytov-o-katolickej-cirkvi)

Záver       
Boh si praje aby boli kresťania jednotní, no túto jednotu nikdy nedosiahneme vzájomným obviňovaním a prezentáciou druhého horšieho aký v skutočnosti je. Katolicizmus-kríza viery, film kritický ku katolíckej Cirkvi na jednej strane správne poukazuje na niektoré mylné a zaužívané vzorce správania sa katolíkov. Katolík konfrontovaný s ich argumentami môže byť spočiatku zmätený, no opustenie Cirkvi nie je tou najlepšou voľbou. Stačí sa len hlbšie ponoriť do krás učenia a praxe Katolíckej Cirkvi. Na strane druhej, kritika tvorcov filmu sa úplne míňa s tým čo Katolícka Cirkev reálne učí a čo vyznáva. Vždy si pritom spomeniem na slová známeho biskupa Fultona Sheena: „Tých, ktorí v Spojených štátoch nenávidia Katolícku Cirkev nie je stovka. Sú ich milióny. Títo ľudia však nenávidia len obraz katolíckej Cirkvi, ktorý si omylom vytvorili a ktorý omylom považujú za skutočnosť. “ 

Použitá literatúra
Schreck, A: Katolíci - čemu skutečne věrí? 2013 

Titulný obrázok
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/ae/Emblem_of_the_Catechism_of_the_Catholic_Church.jpg

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo