Európsky parlament schválil smernicu o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie. Touto smernicou zakázal predaj jednorazových plastových výrobkov (ako napríklad taniere, príbory, slamky, paličky na balón..) a vatových tyčiniek. Tieto plasty tvoria približne 80 % morského odpadu. Je to prvý veľký krok v ochrane životného prostredia, najmä morí, ale aj nášho okolia v ktorom sa každý deň pohybujeme.

Plastové odpady sú veľkou ekologickou hrozbou. Rozklad plastov trvá zväčša 100 až 1000 rokov, závisí to od typu plastu. Najväčšia časť plastového odpadu končí v moriach, pričom mnoho z týchto plastov sa dá recyklovať a opätovne použiť. Rybári denne nachádzajú kvantum mŕtvych živočíchov, ktorých telá obsahujú plasty.

Najznámejší je prípad veľryby, ktorú nedávno našli uhynutú na pláži. V jej tele našli až 40 kg jednorazových plastov. Používanie jednorazových plastov vo svete denne stúpa. Dôkazom je množstvo odpadkov v oceánoch a na plážach po celom svete. Existujú odhady, ktoré hovoria, že ak budeme pokračovať dnešným tempom, do roku 2050 bude v oceánoch plávať viac plastového odpadu ako rýb. 

Slovenská republika ako členský štát sa tiež rozhodla bojovať proti plastovému odpadu. Vláda predložila na schválenie do národnej rady zákon, ktorým od roku 2022 zavádza povinnosť zálohovať plastové PET fľaše a plechovky. Nový návrh zákona má za cieľ zvýšiť mieru zberu odpadov z týchto obalov. Tak isto má dopomôcť k zníženiu tzv. litteringu odpadu, ktorý sa nachádza vo voľnej prírode a ktorého obvyklou zložkou sú práve jednorazové obaly na nápoje.

Problémom však nie je samotné triedenie. Je vidieť, že ľudia a samosprávy sú ochotní separovať odpad. Má to pre nich viacero výhod. Napríklad zníženie množstva odpadu a tým aj ušetrenie financií, keďže zber separovaného odpadu je na Slovensku bezplatný, respektíve je dotovaný štátom.

Tento systém má však aj svoje chyby. Spoločnosti, ktoré sú na Slovensku zodpovedné za manažovanie separovaného zberu, dostávajú iba určitý obnos finančných prostriedkov. Z týchto prostriedkov musia zabezpečiť zber a zneškodňovanie separovaného odpadu. Tieto spoločnosti si dané finančné prostriedky rozpočítali na množstvo separovaného odpadu. Nastavili si tak „limity“ aby na separovaní neprerábali.

Avšak ľudia produkujú stále viac separovaného odpadu (najmä plastov) a tak tieto spoločnosti nevedia plniť všetky potreby separácie. Ako predstaviteľ samosprávy som sa neraz stretol s viacerými prípadmi, kedy predstavitelia odmietli navýšiť počet nádob na separovaný zber alebo odmietli zvýšiť frekvenciu zberu nádob. Zdôvodnili to tým, že väčšie separovanie (ako je nastavené) nie je pre nich ekonomické. Vedie to k tomu, že okolie s nízkym počtom zberných nádob je plné odpadu. Ľudia strácajú motiváciu separovať a plastový odpad tak vyhadzujú do komunálneho odpadu.

Na druhej strane však treba dodať, že neraz sa ocitol odpad v nádobách, ktorý do nádob na separovaný odpad nepatril. Takéto nezodpovedné triedenie zvyšuje náklady na separáciu.

Omnoho väčším problémom je však samotné spracovanie separovaného odpadu. Na Slovensku sa nachádza veľmi málo firiem, ktoré spracovávajú triedený odpad. Keďže sa zozbiera veľké množstvo najmä plastov (tie tvoria najväčší podiel separovaného odpadu), chýba spôsob akým by sa dokázal spracovať a následne využiť. Je veľmi pravdepodobné, že ak by sme pátrali po využití plastového separovaného odpadu, boli by sme zhrození.

Európska legislativa ukladá Slovensku do roku 2020 recyklovať minimálne 50% komunálneho odpadu. Už v roku 2017 bolo Ministerstvu životného prostredia jasné, že požadované limity nesplní. Slovensko (podľa údajov Eurostatu z roku 2016) patrí medzi členské štáty s najnižším podielom recyklovaného či kompostovaného komunálneho odpadu (približne 23%). Väčšina komunálneho odpadu sa na Slovensku skládkuje (66%). Pritom Európska smernica je ešte prísnejšia a navrhuje Slovensku recykláciu do roku 2030 až 70% a 5% pre skládkovanie.

Pri súčastnom spôsobe napredovania je tento cieľ takmer nedosiahnuteľný. Preto potrebujeme na pôde Európskej únie silnú podporu a potrebujeme vyjednať dohodu, ktorá by reálnym spôsobom vedela na Slovensku nastaviť systém, ktorý funguje aj na príklade iných členských štátov. Aj v tomto sme na chvoste Európskej únie a preto je najvyšší čas to zmeniť a aktívne riešiť problematiku zhodnocovania odpadov.

V prípade, že mi dáte svoju dôveru v nasledujúcich voľbách do Európskeho parlementu, budem aktívne pracovať aj na problematike s odpadmi a pomôžem nastaviť podmienky nakladania s odpadmi tak, aby boli efektívne a nie aby len vyzerali pekne na papieri.

Autor je poslanec Košického samosprávneho kraja a kandiduje do eurovolieb na kandidátke Kresťanskej únie pod číslom 8.