Nedostatočné kritické myslenie a rešpekt ?

Nedostatočné kritické myslenie a rešpekt ?

Je všetko nové, „progresívne“ automaticky aj dobré ? Alebo to tak nie je ? A ako vyzerá slušnosť ?

V mojej generácii bol ideálny kandidát na prezidenta jasný už nejakú dobu pred 2.kolom. Ako stredoškolák by som podľa výsledku simulovaných prezidentských volieb pred 2.kolom s veľkou pravdepodobnosťou volil Zuzanu Čaputovú (získala takmer 75 % hlasov stredoškolákov). Mnohé stránky na Facebooku a Instagrame zamerané predovšetkým na mladých ľudí ma dennodenne (čím bližšie boli voľby, tým intenzívnejšie) zaplavovali statusmi, „memes“ a príbehmi s cieľom podpory Zuzany Čaputovej a naopak zosmiešňovaním jej protikandidáta Maroša Šefčoviča (rezne, tance na MDŽ a pod.). Netvrdím, že to nebolo aj naopak, ale na stránkach pre mládež prevládala podpora Zuzany Čaputovej. Zuzana Čaputová a Progresívne Slovensko (už aj v perspektíve nadchádzajúcich eurovolieb) sa postavili do roly zástancov pokroku a progresu, príležitostí pre mladých, slušného a spravodlivého Slovenska s cieľom spájať, bojovníkov proti korupcii a zástancov nášho západného civilizačného ukotvenia. Pre mladých sú tieto postoje veľmi blízke (ako pre väčšinu obyvateľstva) a zabalením týchto postojov do „cool“ verzie si ich dokáže táto strana ľahko získať. Veď predsa kto z nás, mladých, by nechcel modernú, fungujúcu krajinu s množstvom príležitostí ? Progresívne Slovensko, nabité úspešnými podnikateľmi a inšpiratívnymi osobnosťami predstavuje pre mnohých cestu práve k tomuto Slovensku. Pravdepodobne ste už aj vy narazili na reklamy o jedinom papieri (toaletnom), ktorý je potrebný v štátnej správe. Toto všetko evokuje akúsi novotu, svieži vietor. S ich predstavou slušného, fungujúceho a moderného Slovenska v mnohom súhlasím, avšak zdieľam aj určité výhrady spojené ako s typom ich politiky, tak aj so zvládnutím a odkazom ich prezidentskej kampane (nie vždy to bolo priamym výsledkom kampane).

Vnímam predovšetkým dva aspekty, ktoré som si počas kampane viac všimol. Prvým je vnímanie progresívnej politiky iba čisto pozitívne. Počas kampane pred prezidentskými voľbami som mal mnohokrát možnosť pri rozhovore s mojimi rovesníkmi (a je to u nich veľmi podporované) počuť veľkú podporu progresívnej politike (predovšetkým v kultúrno-etických otázkach). Chceme sa posúvať vpred, nie vzad. Žijeme predsa v 21.storočí. Tí kresťania nás chcú vrátiť do stredoveku. Keby sme len mohli byť progresívnou, modernou krajinou. Kresťania sú iba ovce slepo, bez rozmýšľania nasledujúce všetko, čo im Cirkev prikazuje. Tieto vyjadrenia pre mňa neboli ničím novým. Počúvam ich pravidelne pri diskutovaní o náročných otázkach a vnímam ich predovšetkým ako útek od argumentácie. Ako keby všetko moderné a progresívne bolo aj nevyhnutne dobré. Väčšinou na to odpovedám, že pokiaľ v 22.storočí bude progresívne manželstvo so zvieratami alebo vecami, bude to aj správne a dobré ? Mladí ľudia, ktorí sú tak kritickí voči všetkému (od množstva učenia až po filozofické otázky), akoby zrazu videli svet cez ružové okuliare – absolútne nekriticky. Čo znamená robiť progresívnu politiku ? Môžeme zistiť aké sú výsledky progresívnej politiky z iných krajín ?

Progresivizmus je politický smer, ktorý „vyznáva“ ideu pokroku, tvrdí, že spoločnosť sa aj vďaka technickému a sociálnemu pokroku aj sama vo svojom základe neustále mení a vylepšuje. Je to smer, ktorý je väčšinou zaradený na ľavú stranu politického spektra. To síce znie pekne a príťažlivo, ale realita bola častokrát (nie vždy) v histórii veľmi odlišná. Eugenika, ako veda o genetickom vylepšovaní človeka spôsobom vylúčenia (odstránenia) nežiaducich členov populácie (rasová očista, nacizmus a pod.), bola významným bodom záujmu amerických progresívcov na začiatku 20.storočia (viac https://www.postoj.sk/12630/ked-vitazia-netolerantni-progresivisti ). Násilná sterilizácia, určenie „vhodnej“ a „nevhodnej“ časti populácie boli všetko ciele amerických progresívnych politikov (dokonca prezidentov) na začiatku 20.storočia. Taktiež progresivizmus 20.storočia vnímal ako negatívnu pre pokrok majetkovú a príjmovú nerovnosť, kapitalizmus, a to až do takej miery, že koketoval so socializmom a komunizmom. Dá sa povedať, že samotný komunizmus je akousi podmnožinou progresivizmu (viac https://www.postoj.sk/22072/preco-mali-radi-stalina-ale-nemaju-radi-putina ). Súčasná Demokratická strana, tak typicky progresívna, presadila prednedávnom v štáte New York možnosť potratu až do 9.mesiaca (dieťa môže byť z veľmi vágnych dôvodov potratené aj deň pred narodením).Myslím a zároveň aj dúfam, že toto by bola už silná káva aj pre našich slovenských zástancov potratov a progresívcov. Nechcem eugeniku a komunistické myšlienky asociovať s Progresívnym Slovenskom. Progresívna politika určite priniesla aj mnoho dobra.  Týmto odstavcom som chcel poukázať predovšetkým na to, že by sme nemali pristupovať nekriticky k tomuto typu politiky. Eugenika bude zlá či bude 20.,21. alebo 22.storočie (proste vždy). V určitých obdobiach však bola vnímaná tiež moderne a progresívne. Je teda dôležité sa nad témami zamýšľať, analyzovať ich a nevyberať si čerešničky, ktoré nám vyhovujú. Treba hľadať pravdu a to čo je skutočne dobré, nie to čo je moderné, príjemné, progresívne či jednoduché. Kritické myslenie je dôležité či už ide o progresívnu alebo konzervatívnu politiku. Dnes sú to témy ako potraty, umelé oplodnenie, či eutanázia, ktoré napádajú základnú ľudskú dôstojnosť a ktoré v mnohom pripomínajú praktiky progresívcov 20.storočia. Ruský filozof Berdyaev raz povedal: „Môj prístup je konzervatívny. Konzervativizmus nám nezabraňuje ísť vpred. Zabraňuje nám zošmyknúť sa späť dozadu.“ Inými slovami,  mali by sme vždy dávať pozor či naše nové „nápady“ nie sú skôr regresívne ako progresívne. A to je pre mňa aj jeden zo zmyslov kresťanskej demokracie a konzervativizmu – rozmýšľať nad vecami, posúvať sa vpred s ohľadom na ľudskú dôstojnosť a správnosť svojho rozhodnutia a zároveň zachovať, čo je dobré.

Druhým aspektom je zvláštne vnímanie slušnosti, málo rešpektu voči staršej generácii a nadceňovanie mladej generácie. V posledné dni pred voľbami a špeciálne v samotný volebný deň som bol veľmi sklamaný zo stránok, ktoré sú primárne zamerané na mladých a ktoré sa postavili za Zuzanu Čaputovú – mám na mysli predovšetkým stránku Zomri. Minulý rok po vražde novinára sa veľa začalo hovoriť o spravodlivosti a slušnosti. K slušnosti, aspoň podľa mňa, patri korektný dialóg. Ako chceme zjednotiť krajinu, pokiaľ niekto (nie je to prípad len stránky Zomri, ale aj dezinformačných stránok, politikov na obidvoch stranách atď) neustále buduje zákopy a uráža protitábor ? Obrázky, na ktorých boli dôchodcovia s popisom: „Oni voliť pôjdu. A ty ?“ boli vo volebný deň po celom internete. Úplne rešpektujem slobodu internetu, expresívny jazyk v príspevkoch a komentároch. Som tiež veľmi rád, že sa mladí ľudia aktivizujú. Sám som členom viacerých organizácií a myslím si, že aktivizácia je pre mladých obohatením, mladí vedia priniesť úplne nový pohľad. Avšak tiež si myslím, že nám chýba mnohokrát pokora. Máme sa toho ešte veľa naučiť. Starší ľudia častokrát vnímajú politiku odlišne. Sú viac naklonení sociálnej demokracii (možno aj vo vzťahu k našej komunistickej histórii) stelesnenej stranou SMER. Aj keď s tým nesúhlasíme, neznamená to, že sú horší ako mladí. Znamená to, že ich politické strany nedokážu dostatočne osloviť a ponúknuť im zaujímavé návrhy a alternatívy. Zároveň ich hlas má rovnakú váhu ako hlas mladých a tiež môžu byť nositeľmi pozitívnej zmeny. Treba o nich iba zabojovať a nie ich dať na akúsi vedľajšiu koľaj. Preto si myslím, že by sme sa ako mladí mali naučiť korektne a slušne komunikovať, keď slušnosť vyžadujeme od druhých. A mali by sme mať viac pokory a rešpektu voči staršej generácii.

Základom je teda slušnosť,vzájomný rešpekt a kritické myslenie. Ale slušnosť vo všetkých táboroch a kritické myslenie aj v názoroch, s ktorými sa stotožňujeme.

Vo svojom blogu som bol kritický predovšetkým voči kampani Zuzany Čaputovej. Nechcel som tým kladne zhodnotiť kampaň Maroša Šefčoviča (mal tiež množstvo neprimeraných vyjadrení a skutkov), zároveň je tiež na európskej úrovni súčasťou „progresívnej“ sociálnodemokratickej strany, ale kritiku na jeho kampaň môžete nájsť v hojnom počte vo všetkých liberálnych denníkoch (denník N,SME...), a preto som to nechcel opakovať.

Zdroj obrázka: David Ištok, Bratislav Wáclav / Aktuality.sk

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo