Dvaja mŕtvi bratia

Dvaja mŕtvi bratia

Liturgia nám v treťom cykle čítaní (rok C), ktoré sa v nedele zameriava hlavne na Lukášovo evanjelium, vyberá na štvrtú pôstnu nedeľu skutočný skvost. Všeobecne je text známy ako podobenstvo o márnotratnom synovi. V kontexte však ide o časť 15. kapitoly tretieho evanjelia, ktoré pozostáva hlavne z troch podobenstiev, ktoré sú tematicky spojené. A tak môžeme hovoriť o podobenstvách o stratenej ovci (15,4-7), stratenej drachme (15,8-10) a stratenom synovi (15,11-32). Okrem výslovného pomenovania, že niečo, alebo niekto sa stratil, rozprávania spája aj základná rozprávačská kostra, kde po nájdení strateného nasleduje zo strany majiteľa – otca radostná oslava. Podobenstvá sú zároveň zaobalené úvodom (v.1-3), ktorý nám predstavuje situáciu a teda vlastne kľúč k významu. Preto tento úvod vhodne obsahuje aj samotné liturgické čítanie.

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“ Lk 15, 1-3. 11-32 Zdieľať

Scéna v ktorej zaznievajú podobenstvá vyzerá zhruba takto: v strede je Ježiš a pri ňom dve skupiny. Najprv sú to približujúci sa mýtnici a hriešnici. Dôvodom ich pohybu je, aby mohli Ježiša počúvať (v. 1). Druhý tábor tvoria farizeji a zákonníci, ktorým blízkosť prvej skupiny naopak vadí. Nevedia si prestaviť, ako môže náboženský učiteľ zdieľať s takými ľuďmi spoločenstvo pri stole. A preto šomrú, čo zjavne pripomína chovanie Izraelitov na púšti (v. 2). Toto predstavenie sa následne veľmi silne zrkadlí, osobitne, v poslednom podobenstve.

Ako bolo už spomenuté, všetky tri podobenstvá hovoria o niečom čo sa stratilo. Predmetom prvých dvoch sú veci (ovca, drachma). Tretí prípad sa však zaoberá osobou syna. A preto sa pomenovanie jeho stavu opisuje aj oveľa závažnejšie. Dvakrát to zaznieva práve z úst synovho otca: „Tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.“ (v. 24; porov. aj v. 32) Strata sa tak prirovnáva k smrti a nájdenie k vzkrieseniu. Aj tu však nejde o doslovný význam, ale o opis skutočnosti vzdialenia sa od domu a svojho otca.

Strata sa tak prirovnáva k smrti a nájdenie k vzkrieseniu Zdieľať

Mladší syn je teda výslovne nazvaný ako ten, ktorý sa stratil a zomrel. Bol mŕtvy. Pre koho? Pre otca zjavne nie. Ten ho čakal. Smrť si spôsobil sám mnohými skutkami, ktoré odporujú morálke. Opúšťa domov a tým sa zrieka svojho zázemia. Navyše si od otca vypýta dedičstvo, čím ho akoby považoval už za mŕtveho. Tento majetok sebecky mrhá „hýrivým životom“ (v. 13). Až nakoniec je okolnosťami odkázaný na to, že sa svoje základné životné potreby snaží uspokojiť aj za cenu svojej ľudskej dôstojnosti a porušenia náboženských predpisov. Svine sú na tom lepšie ako on.

Až v tomto momente dochádza v jeho vnútri k obratu. Slovami otca nastáva v uznaní si svojej reality oživenie. Na to nadväzuje rozhodnutie vrátiť sa späť, uznať a ľutovať svoje poklesky a vydať sa otcovi na milosť. Otcovo prekvapivé konanie (objatie, bozk, šaty, prsteň, sandále, hostina) sú už len verejným potvrdením stavu, v ktorom sa už mladší syn nanovo nachádzal.

Na scénu prichádza starší brat, ktorý je však rovnako mŕtvy ako jeho súrodenec. Zdieľať

Podobenstvo ale nekončí. Na scénu prichádza starší brat, ktorý je však rovnako mŕtvy ako jeho súrodenec. Len to na ňom nebolo dlho vidieť. Pravda sa ukáže pri návrate do oslavujúceho domu. Odmieta doň vstúpiť. Čo si celý čas o bratovi myslel vyjadruje cez zveličovanie jeho pokleskov. Voči otcovi sa cítil ako otrok a nie ako syn. Ide mu iba o sebeckú odmenu. O spoločenstvo s otcom mu už dlho nejde, pretože aj keby od neho dostal žiadané kozľa, nejedol by ho s nim, ale so svojimi kamarátmi.  

Na koho však podobenstvo apeluje, keď sa číta dnes? Zdieľať

Otec je voči nemu ale rovnako zhovievavý a nič mu nevyčíta. Očakávalo by sa, že aj tentoraz príde k oživeniu. Príbeh tu však prekvapivo končí. K vnútornému obráteniu, aké vykonal mladší syn,  teda ešte nedošlo. Kto je na ťahu? V evanjeliu sa určite naráža na farizejov a zákonníkov. Na koho však podobenstvo apeluje, keď sa číta dnes?

Lukáš Durkaj


Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického ablízkovýchodného sveta.

Foto - wikimedia

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo