Sloboda a relativizmus?

Sloboda, ak má fungovať, sa musí spájať so vzájomným rešpektom a toleranciou, nie násilným vnucovaním svojej „pravdy“ iným ľuďom.

V závere jedného blogu som si prečítal nasledovné:

Lebo „liberálne“ nie je „slobodné“, aj keď by sa to na prvý pohľad a so slovníkom mohlo tak zdať. Sloboda sa totiž spája s pravdou, kým liberalizmus s relativizmom.“

Ja to vidím trochu inak. Asi nejako takto:

Sloboda, ak má fungovať, sa musí spájať so vzájomným rešpektom a toleranciou, nie násilným vnucovaním svojej „pravdy“ iným ľuďom. Možno to vyznieva ako relativizovanie (teda asi určite), ale má to svoj dôvod a opodstatnenie. Ako kresťania máme dôvod si myslieť, že poznáme tú jedinú správnu a absolútnu pravdu a podľa tej by mali všetci žiť. Lenže problém je ten, že takúto neotrasiteľnú istotu vo svoju pravdu alebo pravdy majú aj mnohí iní. To nie je o relativizme, to je o jednoduchom fakte, že vo svete jednoducho existuje pluralita názorov, presvedčení, náboženstiev...

Je v poriadku, keď niekto chce žiť podľa kresťanských zásad, je v poriadku, keď učenie o nich chce šíriť ďalej. Ale nie je podľa mňa v poriadku, keď ich chce šíriťsilou alebo štátnym vynucovaním. Sekulárny charakter štátu je nevyhnutný, lebo chráni aj náboženstvo. Pretože náboženstvo (akékoľvek) ako politická ideológia je totalitnou ideológiou. A totalitné ideológie nenechávajú priestor pre sobodu voľby a v ich mene sa potom pácha veľa zla. Samotné náboženstvo sa tým potom samo diskredituje a znehodnocuje.

 

Keď je málo relativizmu

Asi sa nám nepáči, keď sú napríklad kresťania v niektorých moslimských krajinách prenasledovaní, lebo sa nestotožňujú s učením islamu a pravdou, ktorú hlása. Asi by sme boli radi, keby v týchto krajinch nejaká tá dávka relativizmu existovala a umožňovala tak kresťanom slobodný život. Či?

Tak isto sa nám nepáči, ako boli kresťania prenasledovaní a obmedzovaní vo svojej slobode počas komunizmu, ktorý presadzoval len tú svoju pravdu. Na mieste je preto obava, že ak by kresťania vnútili štátu kresťanský charakter namiesto sekulárneho, tak by to išlo proti slobode ostatných a aj proti kresťanstvu samotnému, lebo v jeho mene by sa potom vykonávalo veľa neprávostí.

To, že niekto bude žiť podľa kresťanských zásad a zachovávať ich musí prameniť z jeho slobodného presvedčenia a rozhodnutia, nie z donútenia. Ak chce byť kresťan rešpektovaný a tolerovaný, tak musí byť rovnako pripravený rešpektovať a tolerovať. To neznamená, že o svojej viere nemôže slobodne hovoriť a snažiť sa presviedčať iných, ale nemôže ich nútiť.

 

Slovensko je rôznorodé

Slovensko nie je len kresťanské, sú tu aj ľudia, ktorí nechcú žiť podľa kresťanských zásad, ale rôznych iných, lebo tým kresťanským nerozumejú alebo s nimi z rôznych dôvodov nesúhlasia. Vstupovať s takýmito ľuďmi do dialógu a skúšať ich presviedčať je úplne v poriadku, lenže ak chceme, aby oni chápali nás, musíme sa aj mi snažiť pochopiť ich. A myslím, že tu je v súčasnosti veľká medzera, napríklad medzi liberálmi a konzervatívcami, ktorí spolu medzi sebou málo hovoria a ešte menej sa snažia navzájom pochopiť. Mnohokrát sa potom navzájom hlúpo a zbytočne démonizujú.

Niektorí liberálne zmýšľajúci ľudia napríklad obviňujú kresťanov zo snahy o navrátenie Slovenska do dôb stredoveku. Na druhej strane z mnohých reakcií kresťanov a konzervatívcov, ktoré kritizujú liberálov, mám pocit, že ako keby si mysleli, že liberáli chcú všetky ženy posielať automaticky na potraty alebo že chcú zrušiť manželstvo a všetkých budú nútiť uzatvárať len homsexuálne zväzky. Možno to znie absurdne, ale toto naozaj cítim a vnímam z mnohých článkov a reakcií, ktoré som mal možnosť čítať. Veľmi z nich cítiť silné nepochopenie, démonizáciu a pohŕdanie. Tadiaľto cesta určite nevedie.

 

Jedna poznámka k prezidentským voľbám

A ešte k prezidentským voľbám a faktu, nad ktorým mnohí kresťania nariekajú, že ako môžu iní kreťania voliť „ultra-liberálnu“ kandidátku Zuzanu Čaputovú. Vysvetľujem si to tak, že pre týchto kresťanov sú totiž vo voľbách dôležité iné témy ako tie kresťanské a to z jedného jednoduchého dôvodu. Že rešpektujú slobodu voľby ľudí riadiť sa takými hodnotovými systémami, ktoré považujú za správne, necítia sa byť liberalizmom ohrození, lebo vedia, že aj nadalej budú môcť svoj život žiť slobodne podľa svojej viery a nemajú potrebu ju iným ľuďom nanucovať proti ich vôli.

 

Záverom

Je v poriadku chcieť byť soľou zeme a byť príkladom cnostného života, ale nie je v poriadku túto soľ hádzať ľuďom do očí a nútiť ich k niečomu proti ich vôli. Zachovajme preto možnosť, aby sa každý mohol slobodne rozhodovať za seba, lebo táto sloboda chráni aj kresťanov. Sekulárny štát musí vytvoriť priestor pre všetkých. Kresťanský štát by dával priestor len kresťanom. Aby som nadviazal na úvodný citát, tak podľa mňa je dôležité, aby sa pravda a relativizmus primerane vyvažovali, nech tu môžeme žiť spoločne a sobodne vo vzájomnej úcte a rešpekte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo