Obnova rodiny, Cirkvi a štátu

Obnova rodiny, Cirkvi a štátu

Pápeži od Leva XIII., ktorý je zakladateľ modernej sociálnej náuky Cirkvi, sa snažili o obhajobu troch nevyhnutných spoločnosti: rodiny, Cirkvi a štátu/politickej obce. Práve tieto tri spoločnosti sú kľúčové pre každého človeka, lebo každý je členom rodiny, je občanom a je viac-menej veriacim, aj keď nie nevyhnutne kresťanom. Dlhé storočia tento model v západnom svete fungoval a bol dobrý, lebo ponúkal človeku ako sociálnej bytosti naplnený život. Avšak po kultúrno-sexuálnej (najmä hnutie Hippies v USA) a technicko-ekonomickej revolúcii sú tieto spoločnosti vážne poškodené. Je možná obnova?

Russel Hittinger v závere svojej eseje o týchto troch spoločnostiach uznáva, že Cirkev potrebuje ponúknuť svetu cestu obnovy, no tiež priznáva, že nevie, čo by to presne malo byť. Podľa môjho názoru by sme sa mali snažiť o obnovu rodiny, Cirkvi a štátu zdola aj zhora.

Reforma k dobrému životu

Reforma môže nastať, keď bude vychádzať zvnútra človeka a zároveň bude sprevádzaná vonkajšími zmenami. Slovo reforma znamená prinavrátiť veci pôvodnú formu, aby spĺňala svoj účel. Neznamená to nejakú formu historicizmu, čiže vrátiť spoločnosť do niektorej minulej dejinnej etapy, ale ide skôr o adaptáciu pôvodného zmyslu pre súčasné okolnosti. Teda keď uznáme, že súčasťou ľudského šťastia je žiť v rodine, v cirkevnej komunite a participovať na vláde, musíme v dnešnej dobe nanovo nájsť ars vivendi, umenie žiť dobrý život. Rozpoznať krízu súčasnej spoločnosti, ponúknuť plán obnovy rešpektujúci ľudskú prirodzenosť a vytrvať na ceste vyžadujú nadprirodzenú pomoc. No stále platí, že základná motivácia musí vychádzať zvnútra jednotlivca, ktorý ju zdieľa v svojej blízkej komunite a ponúkne ju svetu. Vláda a cirkevné autority môžu následne pozmeniť legislatívu, aby lepšie rešpektovala nové potreby a prispela k obnove.

Rodina
 

Obnova rodiny ako základu spoločnosti sa zakladá na úprimnom žití manželskej lásky a vernosti v celoživotnom, monogamnom zväzku. Zdieľať

Obnova rodiny ako základu spoločnosti sa zakladá na úprimnom žití manželskej lásky a vernosti v celoživotnom, monogamnom zväzku. Manželia sa majú stať zodpovednými rodičmi a nielen priviesť svoje deti k životu, ale aj ich vychovať k dobrému životu. Dobro manželstva a rodiny môže štát zveľaďovať priaznivými daňovými úľavami, finančnými bonusmi alebo inými výhodami najmä pre novovznikajúce rodiny, ktoré sú veľmi krehké. Úloha miestnej cirkvi je sprevádzať manželov a ich deti duchovne a prípadne im pomôcť aj prakticky, čo vidíme v nejednej farnosti.

Manželia sa majú stať zodpovednými rodičmi a nielen priviesť svoje deti k životu, ale aj ich vychovať k dobrému životu. Zdieľať

 

Cirkev


Obnova Cirkvi vychádza najmä zo svätosti jej členov. Reštrukturalizácia orgánov Kúrie, členenie diecéz, či zmena Kódexu kanonického práva sú nápomocné, ale na tom nestojí a nepadá Cirkev. Cirkev je najkrajšia, keď sa najviac podobá svojmu Zakladateľovi. Neznamená to nutne, že sa musí vzdať všetkého majetku a moci. To by nebolo zodpovedné. Skôr by mala pamätať, že ako božsko-ľudská inštitúcia má zavŕšenie v nebi a hlavnou úlohou veriacich je nasledovať a napodobovať Krista. Svätý človek je aj dobrý manželský partner, rodič a občan. Štát obnove Cirkvi pomôže najviac, keď ju nechá pokojne plniť si svoje poslanie.

Cirkev je najkrajšia, keď sa najviac podobá svojmu Zakladateľovi. Zdieľať

Štát

Obnova štátu je možná jedine skrze cnostných občanov a spravodlivé zákony, ktoré cnostní poslanci podporia. Každý štát je udržateľný, len ak sa rešpektujú ľudské práva jedincov a je zachovaný spravodlivý verejný poriadok. Dnes žijeme v zastupiteľských demokraciách a dôsledky dobrých a zlých zákonov schválených našimi reprezentantmi pociťujeme na vlastnej koži. Pre hlbšiu obnovu sú potrebné spoločenstvá ľudí s podobným zmýšľaním, ktoré zdieľajú víziu spoločnosti, majú plán a sú schopní získať si väčšinu spoločnosti. Zmena sa nedá dosiahnuť iba referendami a petíciami. Zdola majú vychádzať demokraticky zvolení zástupcovia, ktorí budú zhora meniť legislatívu a nastavovať politiky, aby sa dosiahlo čo najväčšie spoločné dobro.

Niekto by mohol namietať, že zmena má nastať hlavne zhora, zo strany štátu alebo cirkevných autorít, pretože oni disponujú potrebnou mocou. Problémom je, že by sa narušil princíp subsidiarity, ktorý vychádza z ľudskej dôstojnosti a učí, aby sa hierarchicky nižšie spoločenstvá spravovali sami a vyššie spoločenstvá majú zasiahnuť len vtedy, ak by nebolo možné zabezpečiť spoločné dobro, resp. by bol narušený spravodlivý verejný poriadok. Subsidiarita je princípom efektivity, lebo veci sa robia na najnižšej možnej úrovni napr. rodičia majú vychovávať deti a štát im má pomôcť, iba ak to zásadne nezvládajú, ináč by nemal do výchovy vôbec zasahovať. Navyše, autority nemajú neraz dostatočné poznanie a kompetentnosť pre dobré zmeny v spoločenstvách na nižšej úrovni. Z mojej osobnej skúsenosti sú tieto situácie viditeľné najmä vtedy, keď úradníci rozhodujú o projektoch a nikdy nevideli reálnu situáciu v teréne. 

Subsidiarita je princípom efektivity, lebo veci sa robia na najnižšej možnej úrovni. Zdieľať

Na záver by som dodal, že všetci by sme sa mali snažiť o obnovu troch základných spoločností. Našim spoluobčanom liberálom súčasný stav možno vyhovuje, pretože zdanlivo človek môže robiť, čo chce, no v konečnom dôsledku to spôsobuje sociálnu katastrofu. Autentická zmena môže nastať jedine spoluprácou zmeny zdola aj zhora, resp. zvonku a zvnútra.

Zdroj obrázku: https://i2.wp.com/www.constitutionparty.com/assets/three-pillars.jpg?resize=1024%2C679&ssl=1

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo