Hľadá sa Trumpov vyzyvateľ...záujem má Uncle Joe, Pocahontas i Lotosový kvet

Hľadá sa Trumpov vyzyvateľ...záujem má Uncle Joe, Pocahontas i Lotosový kvet

Republikáni sa , či už radostne, alebo s hundraním zomkli za Trumpom, ktorý stranu fakticky ovládol. Demokratov čakajú primárky s pestrým mixom osobností a ideológií, ktorý spájauž len odpor voči prezidentovi.

Zatiaľ čo Slovensko, si hlavu štátu definitívne zvolí o necelý týždeň,  v USA začína prípravná fáza veľkolepej show o kľúče od Bieleho domu, ktorá však vyvrcholí až v novembri 2020.

Súčasnému prezidentovi sa podaril ozaj nevídaný kúsok. Počas ostatných troch rokov fakticky ovládol Republikánsku stranu a zmenil ju na svoj (brutálny) obraz. Vplyvní senátori, kongresmani a stranícke „big beasts“ sa buď prispôsobili trumpizmu, alebo sa rozhodli stiahnuť sa z verejného priestoru (napríklad ex-speaker Snemovne reprezentantov Paul Ryan, alebo senátori Jeff Flake a Bob Corker. Iní, dovtedy zarytí kritici sa rozhodli s prezidentom spolupracovať napriek predošlým vážnym rozporom, napríklad Lindsey Graham.  Bez ohľadu na to, aký myšlienkový prúd strany reprezentovali (sociálni konzervatívci, umiernení, „rockefellerovskí“ republikáni, konzervatívne jastraby, libertariáni, evanjelická pravica) všetci akceptovali prezidentovu politiku. Strana zhrubla v rétorike, osvojila si prezidentovu agendu v otázke migrácie, protekcionizmu i tvrdšieho postupu k spojencom v EÚ a NATO. Trumpove voličské jadro je lojálne a nie sú známky, že by ich vyrušovali jeho temnejšie stránky (ako napríklad ostatný víkend, keď si Trump zobral na mušku zosnulého senátora, vojnového hrdinu Johna McCaina, keď okrem iného uviedol  že ex-senátor za Arizonu mal najhoršie známky v ročníku)

 Ak teda nenastanú nepredvídateľné okolnosti,Trump bude znovu nominantom strany na prezidenta.

Demokrati naopak, riešia opačný problém

Črtá sa najrozmanitejšia skladba kandidátov, či už hovoríme o ideológií (od stredu až po krajnú ľavicu, od tzv. „modrých demokratov“ až po ultraliberálov), veku („neopozeraní“ štyridsiatnici, až po energických politických matadorov na prelome sedemdesiatky a  osemdesiatky), pôvode (bieli americkí protestanti, Afroameričania, ale aj napríklad dcéra tamilskej Indky a Jamajčana). Strana navyše v ostatnom čase prechádza krízou identity. Klasická koalícia voličov (biele robotníctvo, Afroameričania, prvovoliči a ženy s maturitou, alebo vysokoškolským titulom) sa postupne nabúrala a rozpadla. Zo strany sa stáva nesúrodé teleso, ktoré nemá ujasnenú základnú stratégiu, program ani poslanie. Všetci sa zhodujú len na odpore voči súčasnému prezidentovi. Pozrime si však doterajších najvýznamnejších uchádzačov:

Joe Biden – bývalý viceprezident Obamovej administratívy a politický harcovník, senátor za najmenší štát Delaware. V demokratických primárkach kandidoval už v roku 1988, keď musel odstúpiť za plagiátorstvo. Politický prejav totiž „opajcoval“ od vtedajšieho lídra britských labouristov, Neila Kinnocka. Po skončení Obamovho mandátu mal v pláne kandidovať znovu, no stiahol sa z popredia, keď jeho 46-ročný syn Beau, zomrel na leukémiu.  

Bidenovou silnou stránkou sú dlhoročné skúsenosti, celková poznateľnosť a dobrá orientácia v zahraničnej politike. Bývalý viceprezident je srdečný a priateľský človek, ktorý svojim civilným prístupom a tradičný stredovým programom získava sympatie nižšej strednej vrstvy veriacich pracujúcich, významnej zložky voličov strany.

Bidenovou hlavnou nevýhodou je vek, keďže v deň volieb bude mať 78 rokov. V dobe  .#meeTOO & multi-kultúrnych vojen môže byť neprijateľný pre stále silnejší progresívny prúd, ktorý namiesto bežnej agendy rieši práve environmentálne, genderové a multikultúrne témy.

Kamala Harris – pôvodne generálna prokurátorka Kalifornie, ktorá štát od roku 2016 reprezentuje v americkom Senáte. Harris je príjemný, výrazný a nevšedný politický zjav. Jej víťazstvo v primárkach by odzrkadľovalo stále rozmanitejšiu skladbu členov strany, ako aj demograficky sa meniacu štruktúru USA. Dcéra migrantov (otec z Jamajky bol profesor ekonómie na Standford University, a matka výskumníčka, pôvodom tamilská Indka). Príjemné vystupovanie a komunikačná obratnosť môžu byť v primárkach výhodou. Kamala (meno pochádza zo sanskritu a znamená „Lotus indický“) Harris takticky zaujala pozíciu na pomedzí tradičnej politiky Demokratickej strany (všeobecne dostupná zdravotná starostlivosť, nízke dane pre robotníctvo a strednú triedu) a progresivistickými  témami(práva LBGT, boj proti globálnemu otepľovaniu, ekologické dane, liberálnejšia migračná politika). V prípade hľadania zmieru medzi jednotlivými frakciami rozhádanej strany, by mohla byť 54-ročná bezdetná senátorka kompromisom.

Bernie Sanders – ďalší sedemdesiatnik, ktorý sa stal hrdinom socialisticky (a utopicky) ladenej mládeže na amerických univerzitách už pred štyrmi rokmi, keď sa uchádzal o nomináciu strany v primárkach. „Demokratický socialista“, ako sám seba označuje, napokon podporil Hillary Clinton, no apetít na prezidentský úrad ho neprešiel. Hoci je Sanders senátor za štát Vermont, svoj zámer kandidovať ohlásil v Brooklyne, kde vyrastal. Na súčasného prezidenta zaútočil s razanciou sebe vlastnou: „Nemal som otca, ktorý mi dal milióny dolárov aby som postavil luxusné mrakodrapy, kasína a vidiecke penzióny. Nepochádzam z rodiny, ktorá by mi dala dvestotisíc dolárov vreckového každý rok, počnúc tretím rokom veku. Pokiaľ si dobre pamätám, moje vreckové bolo 25 centov týždenne.“

Sanders sa dlhodobo profiluje ako bojovník za rovnostársku spoločnosť a ideálne USA by sa v jeho ponímaní podobali severským európskym krajinám so štedrým sociálnym systémom. Kritika „tých hore“ a boj za „bežného človeka“ je jadrom jeho agendy: „Ideme ukončiť rozpočtové škrty pre pracujúce rodiny a zoškrtať príjmy pre mocných a bohatých“.

Nevýhodou dlhoročného senátora je, že zopakovať rockovú slávu spred štyroch rokov ako spasiteľ krajiny, sa v politike podarí len málokomu. Dnes sú už na politickej scéne noví, mladší a energickejší nositelia práporu americkej progresívnej ľavice. Sanders má takisto slabú podporu medzi menšinami, ktoré sú pre úspech každého prezidentského kandidáta za Demokratov kľúčové. Navyše, svoje medové týždne s manželkou Jane, strávili v roku 1988 v Sovietskom zväze. Okrem bizarného výberu miesta i času romantickej dovolenky, odráža aj veľmi otázne zahraničnopolitické zameranie senátora za štát Vermont.

Elizabeth Warren – senátorka za štát Massachusetts a profesorka konkurzného práva na Harvarde. Predstaviteľka progresívneho krídla Demokratickej strany bola Obamovým kritikom zľava. Jej silnou stránkou je populizmus (svojim spôsobom ide o Sandersa v sukni). Presadzuje sociálnu spravodlivosť, rovnosť príležitostí a bojuje proti oligarchom, korporáciám a „bohatým“. Warren by však nevedela stranu zjednotiť. Pre umiernených Demokratov je príliš radikálna, negatívne ju vnímajú aj nezávislí voliči. Senátorka sa v minulosti zosmiešnila tvrdením, že patrí k indiánskemu kmeňu Čerokejov. Táto modrooká žena s plavými vlasmi neskôr odôvodnila svoj výber národnosti snahou dostať sa do prostredia znevýhodnených minorít...Prezident Trump ju v jednom prejave nazval „Pocahontas“, a pokiaľ by sa Warren naozaj stala kandidátkou, je pravdepodobné, že jej indiánske DNA bude opäť predmetom žartov a posmeškov, ktoré si tak trochu aj zaslúži.

Beto O’Rourke – 46-ročný rodák z El Paso v štáte Texas, sa snaží od konkurencie a prezidenta Trumpa odlíšiť nie programovo, ale generačne. Bývalý trojnásobný kongresman srší mladíckym entuziazmom, energiou a posolstvami s pozitívnym nábojom. Pokiaľ ide o spôsob kampane a celkové vyžarovanie, niektorí ho prirovnávajú k Obamovi. Ďalšia spoločná črta, ktorú má O’Rourke s bývalým prezidentom, je absencia výrazného programu, alebo agendy. Výrazná forma, „cool“ štýl, ale takmer žiadny relevantný obsah. Napriek tomu, v mediálnej dobe keď je vyžarovanie a rétorika najdôležitejšia komodita na politickom trhu, môže aj kampaň Beta O’Rourka prekvapiť.

V demokratických primárkach sa budú o nomináciu uchádzať aj ďalšie zvučné mená, ako senátor za New Jersey a ex-starosta mesta Newark, Afroameričan Cory Booker, ex-minister bývania a rozvoja, najmladší člen Obamovho kabinetu, Julian Castro, ktorý je hispánskeho pôvodu, alebo senátorky Kirsten Gillibrand (New York) a Amy Klobuchar (Minnesota)a Kirsten Gillibrand (New York).  

Globalizácia, automatizácia a migrácia vyvolali obavy a úzkosť u nižšej strednej triedy, kľúčovej voličskej skupiny. Tento resentiment šikovne živil súčasný nájomník Bieleho domu, a tak sa mu podarilo zvíťaziť v „swing states“, teda štátoch Únie, ktoré rozhodujú o prezidentovi, raz sa prichýlia na stranu Demokratov, raz na stranu Republikánov. Kľúčové tak budú štáty ako Pennsylvánia, Ohio, Wisconsin, alebo Michigan. Ak sa Trumpov vyzývateľ zameria na „chlebové“ témy, a ponúkne riešenia obyvateľom týchto štátov, má šancu ho poraziť. Ak však Demokrati podľahnú hlučnej menšine vo svojej strane (o tom nabudúce), a vo voľbách budú riešiť druhoradé témy ako gender, LBGT práva, alebo ďalšie progresívne témy, Trump si svoj pobyt v Bielom dome predĺži o štyri roky.

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo