Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
23. marec 2019

V Duchu a pravde.

V Duchu a pravde.

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“ Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“  (Jn 4, 5-42)


Keď Ježiš pripomenie Samaritánke, že mala päť mužov a ani ten s ktorým sa delí teraz o lôžko a žijú spolu nie je jej muž, Samaritánka zrazu zistí, že pred ňou nie  je hocikto a nazýva ho prorokom. Zrejme zahanbená vyslovenou pravdou o sebe, začína zahmlievať a reč viesť smerom k svätým veciam, veď pred ňou sedí svätý muž a táto téma, že kde sa má klaňať Bohu, ktorá zamestnávala jak židov i samaritánov iste odvedie pozornosť od jej osobnej biedy na poli hriechov, prehreškov a nedokonalostí. Veď nie náhodou išla po vodu k studni na poludnie, keď slnko najviac pripeká a vonku sa potuľuje v tom čase len málo ľudí. Svoje hriechy mala stále pred sebou a pichľavé pohľady ľudí jej neboli príjemné. Odpoveď je jasná : Otec hľadá takých ctiteľov, ktorí sa mu budú klaňať v Duchu a pravde, lebo Boh je Duch. Odznie aj to, že spása je zo židov. Národy majú milosť, šancu od Boha vštepiť sa skrze Krista do kmeňa Jesseho, šancu klaňať sa Bohu v Duchu a pravde. Stať sa tak pravými ctiteľmi Boha Abraháma, Jakuba a Izáka. Klaňať sa Bohu v Duchu a pravde znamená robiť to bez okázalostí, vonkajších prejavov s nádychom pokrytectva, a nie s prázdnym srdcom. Klaňanie sa len ústami, recitujúc akúsi modlitbu pri ktorej nevdojak prichádzajú na um človeku slová proroka Izaiáša : " Pán povedal: „Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom." (Izaiáš 29:13) To nie sú poznávacie znaky pravého ctiteľa Boha. Je nemožné preto bez Ducha Svätého sa stať pravým ctiteľom Všemohúceho, skĺzava to naše klaňanie sa do rôzných rovín, počnúc kultúrnou, zvykovou, obyčajovou, záujmovou, kariérnou. Všetky však majú spoločného menovateľa a tou je povrchnosť, dočasnosť, uzavretosť a absencia živého vzťahu s Bohom, ktorý sa dá udržiavať jedine skrze Ducha Svätého, lebo Boh je Duch. Prijať Boha do svojho srdca a milovať ho predpokladá prijať samotného darcu, ktorým je Ježiš. On ako Baránok Boží zaplatil tú najvyššiu možnú cenu na Golgote, aby Boh zoslal svojho Ducha a mohli sa skrze Krista a Ducha Svätého posväcovať ľudia, etnické skupiny, národy a našli tak záchranu a spásu pre večný život v Bohu.

Vráťme sa však k Samaritánke a k Jakubovej studni. Ježiš načiera hlboko do duchovného sveta Samaritánky a odhaľuje tú najhlbšiu pravdu v nej, ktorú  ona sama je schopná spoznať, až po Kristových slovách. Začne jej hovoriť o Božom dare a odhalí svoju totožnosť Mesiáša. O živej vode, ktorá spôsobí, že už viac nebude smädná, ba čo viac vodu, ktorú dáva Ježiš a kto z nej pije, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. Samaritánka nie náhodou mala päť chlapov a ani šiesty nebol jej mužom. Bola smädná po šťastí...... Ruku na srdce a kto z nás nie je. Blúdila však po pustatinách, kde sa ono nenachádza a hľadala vo vzťahoch, láske. Bez Boha však najsť pokoj, lásku a radosť tak, aby to bolo trváce sa nedá a vidíme to aj na príklade Samaritánky. Pravda je ešte podmienka, ktorú by mal pravý ctiteľ Boha mať na pamäti. Nedá sa to bez pravdy, to znamená, že nemá páchať neprávosť.A kto pácha neprávosť? Ten kto nedodržuje Božie prikázania.  "Mnohí mi povedia v ten deň: Pane, Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevyháňali sme v tvojom mene démonov? Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov? Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí! (Mt7,22-23) Kto pácha hriech, vždy sa dopúšťa neprávosti proti Bohu, svojmu blížnemu. Preto tak ako bez Ducha Svätého, ako i páchaním hriechov, neprávostí, podporou toho, čo nie je zlučiteľné s Božími zákonmi a učením Ježiša nedá sa byť pravým ctiteľom Boha, takisto nemôžeme nazývať sa ani kresťanmi. Pripravujem sa tak o živý vzťah s Bohom o pravé ctenie si Boha a tak aj záchranu, ktorú mi Mesiáš ponúka. Boh sa nedá oklamať, vidí do srdca človeka a nepomôže ani formálna návšteva kostola v nedeľu ani žiadne obrady a vonkajšie prejavy nábožnosti, keď sa pridržiavame hriechu, sme ochotní ho podporovať a robiť mu dokonca reklamu a kampaň. Svojmu svedomiu sme ochotní " uľavovať " s tým, že však volíme menšie, alebo väčšie zlo.  Samaritánka po tomto rozhovore zalarmovala samaritánov a učinila svedectvo o Kristovi, povedala im, že o všetkom vedel, čo všetko porobila a povystrájala, že to bude ten sľúbený Mesiáš, ktorého Boh Otec sľúbil, že príde na svet. Kresťania nie sú spoločenstvom dokonalých ľudí, svätých, alebo bez hriechu, veď evanjelium je evanjelium pokánia, dobrá zvesť, že Boh odpustí každému, kto činí pokánie, dá sa pokrstiť v mene Otca, Syna a Ducha Svätého a verí v evanjelium. Nečiniť pokánie z neprávostí, pridržiavať sa hriechu a tváriť sa, že som kresťan je nazývané v Božom slove pokrytectvom.
V dnešných dňoch vo zvýšenej miere dochádza k triedeniu duchov, oddeleniu zŕn od pliev. Kristus nám hovorí : "Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! " ((Jn 4,35)   Aká úroda čaká na nás Slovensko ?

                                                                                                                                                                                   pre zrakovo postihutých                                              

Inzercia

POVOLANIE ČLOVEKA: ŽIVOT V DUCHU Život v Duchu Svätom uskutočňuje povolanie človeka . Spočíva v láske k Bohu a v ľudskej solidarite . Je nám udelený nezaslúžene (z milosti) ako spása . (z KKC) Snažím sa a denne prosím o pomoc Ducha Svätého. (samému sa mi nedarí..... :-)

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.