Namiesto zjednodušenej kalkulácie šancu aj pre neužitočného

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Namiesto zjednodušenej kalkulácie šancu aj pre neužitočného

Čo majú spoločné Pilát, veža v Siloe a podobenstvo o neplodnom figovníku? Prinášame vám náhľad do evanjelia Tretej pôstnej nedele.

Z Evanjelia podľa Lukáša (13,1-9): (1) Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. (2) On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? (3) Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. 4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? 5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ (6) A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. (7) Preto povedal vinohradníkovi: ,Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ (8) On mu odvetil: ,Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. 9 Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“ Zdieľať

Ježiš, v pasážach predchádzajúcich tej dnešnej, hovoril o čítaní znamení čias (12,54-56). Svojich poslucháčov povzbudzoval k tomu, aby tak ako vedia prečítať znamenia prírody a vedia predpovedať, čo príde, vedeli interpretovať aj znamenia, ktoré sa v ich čase dejú. Zároveň, hneď potom sa čudoval, že nevedia sami posúdiť, čo je správne (12,57). V oboch prípadoch adresoval svoje slová priamo svojim poslucháčom, ktorými sú v tomto prípade zástupy. Takéto slová sa počúvajú ťažko, a tak sa slová tých niektorých, ktorí povedali Ježišovi o tých nešťastných Galilejčanoch dajú čítať aj ako odvádzanie pozornosti a jej zameranie na tých druhých.

Zároveň však úvodné slová spojené s časom: „niektorí z tých, čo tam boli v tom čase...“ (v. 1) nás, zdá sa, chcú spojiť s už spomínaným Ježišovým výrokom o znamení čias. Ježišovi poslucháči môžu takto reagovať na jeho slová a chcieť ukázať, že znamenia čias čítať vedia: keďže sa tým Galilejčanom prihodila taká vec, museli spáchať niečo strašné. Jedná sa tu pravdepodobne o pútnikov z Galiley, ktorí prinášali svoje obety v Jeruzalemskom chráme. Keďže v mentalite Izraelitov krv bola považovaná za nositeľku života, zmiešať ľudskú krv s krvou zvierat bolo obrovským pohoršením a nešťastím. Také niečo sa predsa nemôže prihodiť len tak, je to jasné znamenie. Odzrkadľuje sa tu všeobecné presvedčenie, že nešťastie postretá toho, kto si to zaslúži (a možno by sme aj chceli, aby to tak naozaj aj bolo; samozrejme, kým sa to netýka nás).

V mentalite Izraelitov krv bola považovaná za nositeľku života; zmiešať ľudskú krv s krvou zvierat bolo obrovským pohoršením a nešťastím. Zdieľať

Dobre sa poukazuje na tých druhých. Tiež sa dobre a často s chuťou hovorí aj o tých druhých z nejakej skupiny alebo geografickej oblasti, ktorú kdesi v kútiku duše považujeme za menej zbožnú prípadne viac hlúpu. Je ľahké poukázať na Galilejčanov, ktorí boli považovaní za menej zbožných – oni sú takí, a tak sa niet čo čudovať, že ich niečo také postretlo.

Ježišovi je vzdialená takáto interpretácia toho, čo sa stalo. K prípadu Galilejčanov pripája prípad zbožných Jeruzalemčanov: aj ich postihlo nešťastie. Takto sa Ježiš snaží domnelú logiku jeho poslucháčov ešte viac vystupňovať. Kým Galilejčania zahynuli rukou iného, tí Jeruzalemčania zahynuli pod ruinami veže. Malo by to znamenať, že títo boli ešte horší, a tak ich zastihol Boží súd? Takéto kalkulácie sú veľmi ľahké, zjednodušené a najmä pohodlné, predovšetkým ak sa netýkajú nás a môžeme ich aplikovať na tých druhých, bez tváre.

Vo februári tohto roku naše Centrum organizovalo v Košiciach medzinárodnú konferenciu o teokracii. Jej otváraciu prednášku Petra Olexáka s názvom Vzťahy cirkvi a štátu v dejinách si môžete vypočuť na našom webe.

 

Aby sme povedali aj "B", Ježišove slová samozrejme nehovoria, že hriechy nemajú svoje následky v živote človeka – preto aj vyzýva k obráteniu – ale odmieta veľmi zjednodušenú predstavu, že nešťastie postretá len tých horších a postretá ich práve kvôli tomu. Každý si nesie v živote dôsledky svojich rozhodnutí, ale mali by sme byť opatrní vo vynášaní súdov ohľadom životnej situácie tých druhých; bezpečnejšie je pozrieť sa do vlastného života. Príklad tých druhých nemá viesť k vynášaniu súdov nad ich životom, ale k uvedomeniu si potreby osobného obrátenia, pretože život každého môže skončiť náhle a neočakávane ako v prípade tých Galilejčanov alebo Jeruzalemčanov, a teda niet dôvodu ho odkladať.

Život každého môže skončiť náhle a neočakávane ako v prípade tých Galilejčanov alebo Jeruzalemčanov, a teda niet dôvodu obrátenie odkladať. Zdieľať

Zároveň tieto Ježišove slová pripravujú jeho publikum na jeho vlastný osud v Jeruzaleme. Aj ten by sa veľmi ľahko dal prečítať ako zaslúžené nešťastie, ktoré odhaľuje jeho bezbožnosť.

Ježiš tak týmito slovami a následným podobenstvom vracia pozornosť na svojich poslucháčov a zároveň ju upriamuje na veľkosť Božej priazne voči každému človeku a na jeho túžbu, aby každý mohol prinášať dobré ovocie. O figovníku z podobenstva neplatí to, čo platí o figovníku z iného miesta v evanjeliách (Mt 21,18-19; Mk 11,12-14), na ktorom Ježiš sám hľadá ovocie mimo obdobia, v ktorom bežne ovocie prináša. Figovník z dnešného podobenstva je skutočne neplodným; pán vinice na ňom nenašiel ovocie ani v jeho čase a navyše už mal s ním trpezlivosť niekoľko rokov. Takýto strom by si teda právom zaslúžil byť vyťatý.

Božia priazeň voči človeku sa skôr podobá správaniu vinohradníka. Zdieľať

Božia priazeň voči človeku sa však skôr podobá správaniu vinohradníka, ktorý chce dať neplodnému stromu nie len čas, ale aj pomoc, aby žiadúce ovocie priniesť mohol. Boží pohľad teda nielenže nerobí jednoduché kalkulácie ohľadom osudu toho druhého, ale chce dať veľkorysú príležitosť a pomoc dokonca aj tomu, kto je v tomto momente skutočne neužitočný a možno dokonca aj parazituje, aby sa jeho existencia mohla stať plodnou a životodarnou.

Matúš Imrich

Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Získal licenciát na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Green, J. B., The Gospel of Luke (NICNT; Grand Rapids 1997).
Fitzmyer, J. A., The Gospel according to Luke X–XXIV. Introduction, translation, and notes (AncB 28A; New Haven – London 2008).

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo