Ako modlitba napomáha sebapoznaniu?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ako modlitba napomáha sebapoznaniu?

Túžil som po sebapoznaní. Modlil som sa, ale nič mi to nedávalo. Aspoň som si to vtedy myslel. Sústredil sa na seba samého. Počúval som, ale nepočul som. Pozeral som, ale nevidel som. A predsa som sa spoznával. Tak, ako keď sa počas sprchovania, stratíte v myšlienkach a na pár chvíľ prestanete vnímať, že na vás voda stále tečie.

Ak chceš spoznať seba samého, musíš najprv spoznať Boha. Možnože ste už tento výrok niekedy počuli. No vždy, keď som ho počul ja, pýtal som sa: Ako je to možné? Prečo potrebujem najprv spoznať niekoho iného, aby som spoznal samého seba? Nedávalo mi to žiadnu logiku. Ale keďže to svorne tvrdilo pomerne veľa významných mysliteľov a teológov, rozhodol som sa tento fakt prijať – a to bez toho, aby som tomu úplne porozumel.

Aj preto sa moja otázka následne zmenila. Začal som sa pýtať: Ako môžem lepšie spoznať Boha? Odpoveď bola väčšinou rovnaká a jednoslovná. Modlitba. V pravom zmysle slova je modlitba rozhovorom s Bohom, a práve cez rozhovory budujeme vzťahy. Rozvíjame v nich dôveru a blízkosť. Takto som tomu rozumel.

No s Bohom to bolo u mňa inak. Modlitba mi nič nedávala. Necítil som pri nej žiadnu veľkú radosť, prijatie či blízkosť. Alebo len málokedy. A už vôbec som nemal pocit, že sa vďaka nej lepšie spoznávam. Týmto však nechcem modlitbu obmedzovať iba na pocity, snažím sa len popísať, čo som prežíval.

Celkom nedávno som sa dostal k odpovedi, ktorá ma do istej miery uspokojovala. Rozmýšľal som takto: Ak je Boh jednoduchý a dokonalý, tak je aj nemenný. No ak sa On nemení, tak jediný, kto sa jeho poznávaním meniť môže, som ja sám. Uvediem príklad.

Je to ako keď sa sprchujete. Voda, ktorá na vás zo sprchy tečie, je stále vodou. Viete, akú má štruktúru (H2O), a viete, že tá sa počas sprchovania nemení. No vy sa pod jej prúdom meníte. Stávate sa čistejšími. A to bez ohľadu na to, či vám to príjemné je alebo nie. V našom príklade je sprchou modlitba a vodou, ktorá z nej vyteká, Boh.

Hlavná otázka však zostáva nezodpovedaná. Ako sa prakticky môžem vďaka modlitbe spoznať?

Som si istý, že hneď niekoľkými spôsobmi.

Po prvé tak, že si začnem všímať to, čo tvorí najväčšiu časť mojej modlitby. Sú to prosby, vďaky alebo odprosovanie? Zdieľať

U mňa sú to väčšinou prosby.

Nedávno som si uvedomil, že Boh sa ku mne prihovára aj cez spôsob, ktorým sa modlím. Ak veľa prosím a málo ďakujem či odprosujem, môže to napríklad znamenať, že sa priveľmi sústredím na to, čo nemám, a na to, čo mi nejde. Je dosť možné, že fungujem v neustálom nedostatku. Preto ani logicky nemám za čo ďakovať. Stále nie som dosť dobrý. Stále toho veľa neviem a je veľmi pravdepodobné, že veľkú časť svojej osobnosti ešte neprijímam. Žijem v budúcnosti a vo svojich predstavách.

Niekedy hlavnú časť modlitby tvoria vďaky. Vtedy žijem viac v prítomnosti. Viac si vážim seba. Vážim si to, čo som dostal. Môžem mať úplne rovnaké podmienky ako predtým, no teraz ich nevnímam ako nedostatočné ale naopak. Žijem vo vnímaní dostatku a prebytku. Preto som vďačný. Uvedomujem si, že moja hodnota nespočíva v bezhlavom zlepšovaní sa a opravovaní mojich chýb. Môžem dokonca byť za svoje chyby aj vďačný. Neznamená to, že nechcem byť lepší. Mení sa však môj motív. Už nechcem byť lepší preto, lebo nie som dosť dobrý, ale preto, lebo byť lepším je mojou jedinou uspokojivou odpoveďou na dar života, ktorý som dostal.

A niekedy zase v​eľa odprosujem. Vtedy som zase škrupulant a za veľa vecí sa odsudzujem. Vidím hriechy aj tam, kde nie sú. A preto si myslím, že ich robím toľko, že jediné, čo mi zostáva, je odprosovať. Môže to však znamenať aj to, že som na ceste pokory. Možno si začínam byť vedomý seba. Uvedomujem si, aká slabá je moja ľudská prirodzenosť, a odprosovanie je iba logickým následkom vedomia mojej neschopnosti odpovedať na Božiu lásku.

Samozrejme, že toto všetko je len zlomkom možných scenárov a kombinácií, ale zrejme už vidíte spôsob, ktorým môžeme o tom uvažovať.

Druhým spôsobom, ktorým sa ku mne prihovára Boh, sú samotné prosby. Otázka teda znie: O čo prosím? Zdieľať

To vám neprezradím :-). Alebo predsa len jeden malý príklad z detstva. Keď som mal asi 10 rokov, modlil som sa a chcel od Boha, aby som sa mohol hrávať hru World of Warcraft. Vtedy to bolo pre mňa veľmi dôležité. Už aj vtedy som vedel, že je to trochu sebecké, ale napriek tomu som to chcel. Neuvedomoval som si, že viac ako World of Warcraft som chcel niekam patriť, niečo dokázať a cítiť blízkosť. Moji kamaráti ho totiž tiež hrali. A ja som za nimi nechcel zaostávať. Chcel som sa mať s nimi o čom baviť a zdieľať s nimi radosti a výzvy tejto hry. Vedel som, že ak ju budem mať, budem môcť s nimi tráviť viac času. Aj keď každý z nás bude za svojím počítačom vo svojom byte, napriek tomu budeme aspoň takto neosobne spolu tráviť čas a budovať naše kamarátstvo aj mimo školy.

Vďaka takýmto skúsenostiam som si uvedomil, že materiálne veci, po ktorých túžim, mi viac hovoria o mojich skutočných nemateriálnych túžbach a o tom, aký som, a kde pociťujem nedostatok. Myslím si, že k dosiahnutiu akéhokoľvek materiálneho dobra vždy potrebujem aj nejaké duchovné dobro. Je to práve duša, ktorá nám umožňuje robiť všetko to, čo si zaumienime.

Tretím spôsobom, akým sa Boh ku mne prihovára, je forma, ktorou ho o niečo žiadam alebo mu za niečo ďakujem. Ako Ho teda prosím a ako Mu ďakujem? Zdieľať

Formulácia toho, ako prosím či ďakujem, mi vždy veľmi veľa napovie o tom, aký som. Kedysi som prosil napríklad takto: „Pane, prosím, daj, aby som bol bohatý.“ Alebo: „Pane, prosím, zošli mi do cesty priateľku.“ „Pane, prosím, daj, aby som zmaturoval.“ Z týchto formulácií je jasné, že chcem, aby Boh urobil všetko za mňa.

Tie isté prosby totiž môžu znieť aj takto: „Pane, čo môžem urobiť pre to, aby som si našiel priateľku? Daj mi, prosím, silu urobiť to.“ „Pane, prosím, pomôž mi plniť si moje povinnosti poctivo a nauč ma zmysluplne pracovať.“ A do tretice: „Pane, daj mi, prosím, silu a vytrvalosť, aby som sa naučil všetko, čo potrebujem.“ Azda už vidíte ten rozdiel.

V prvom prípade čakám aktivitu výlučne od Boha. Modlím sa, ale veľmi sa mi nechce konať. V druhom prípade stále prosím Boha, ale už som pripravený konať a spolupracovať s ním. Pri tomto spôsobe je najťažšie započúvať sa. Často sa mi stane, že sa vrátim do svojich zabehnutých chodníčkov a prosím, aby Boh robil všetko za mňa, no vôbec si to neuvedomujem. Jedna z vecí, ktorá k takému započúvaniu sa môže pomôcť, je modliť sa nahlas.

No a posledným spôsobom, na základe ktorého sa vďaka modlitbe lepšie spoznávam, sú moje každodenné situácie. Modlitba totiž zasahuje do môjho každodenného života viac, ako som si často ochotný pripustiť. Zdieľať

Väčšinou mi Boh odpovedá na moje modlitby cez ľudí, ktorých stretávam. Cez vnuknutia pomôcť či zavolať niekomu alebo niekoho potešiť či sa s niekým porozprávať. Ak som napríklad prosil o trpezlivosť, je celkom možné, že budem mať veľa príležitostí byť trpezlivým. Ak som prosil o sebadisciplínu, budem mať zrejme veľmi veľa príležitostí premáhať sa. Ak som prosil o sebaprijatie, dostanem veľa príležitostí byť k sebe milý, zhovievavý a odpúšťať si vlastné slabosti a nedokonalosti.

Vďaka tomu sa môžem prostredníctvom modlitby viac spoznávať a očistiť. Očistíť sa od mnohých strachov a nejasností. A tým, že budem jasnejšie vidieť, môžem dôjsť k úplnej zmene zmýšľania, o ktorej tak často Ježiš hovoril. Môže sa stať, že začnem vnímať každú situáciu ako príležitosť dovoliť Bohu, aby konal v mojom živote. Aby mi mohol splniť mnohé prosby, po ktorých tak veľmi túžim. Ale bez námahy to nepôjde. A stačí tak málo. Modliť sa. Takže voľba je ako vždy na mne.

Jakub Pajan
Autor je absolventom Kolégia Antona Neuwirtha. 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo