Ako budú kresťanskí demokrati úspešní, alebo ich pravnuci

Tento otvorený list píšem všetkým skupinám kresťanských demokratov na Slovensku.V žiadnom prípade nepíšem kázeň. Chcem priniesť kvapku optimizmu do súčasného stavu.

Tento list píšem všetkým skupinám kresťanských demokratov na Slovensku zastúpených v stranách KDH, KDŽP, KU,OĽANO-NOVA, ale aj tých čo už zanikli, a tých čo ešte len vzniknú. Ak som niekoho vynechal, nie je to úmysel.

V žiadnom prípade nepíšem kázeň, ak sa mi to nepodarí prosím o prepáčenie.
Písať chcem o úspechu KDH v Dolnom Kubíne, o pohľade voliča na kresťanských demokratov, spomeniem línie zápasov podľa Vladimíra Palka. Stručne načrtnem možné scenáre vývoja pokračovania krízy kresťanskej demokracie. No mojím najväčším cieľom je priniesť kvapku optimizmu do súčasného stavu.

V istej nemenovanej kresťanskej komunite žili dvaja členovia, ktorí mali k sebe blízko, no na druhej strane boli v niečom podstatnom rozdielni, a tak dostali od ostatných členov prezývky Ora a druhý Labora. Asi tušíte prečo. Poviem to diplomaticky. Jeden preferoval viac prácu a druhý modlitbu. Kam tým mierim? Nebudem to zdržovať. Chcem povedať, že kresťan v politike a nie len tam, má ísť do zápasov celou svojou bytosťou. Nie len makať a spoliehať sa na svoje sily, alebo sa "len" modliť a čakať na transcendentú pomoc (zázrak). O to viac, keď sú v boji za vec viacerí zjednotení v pravom zmysle slova.

Konkrétny príklad z posledných komunálnych volieb v Dolnom Kubíne. Dlhé roky bolo nepredstaviteľné, aby sa kresťania výraznejšom počte dostali do zastupiteľstva v tomto meste a to nehovoriac o tom, že by kandidovali za KDH. Ani deň pred voľbami by idealistovi nenapadlo, že KDH bude mať 9 z 19 poslancov a to som ešte zamlčal, že sú tam zastúpení ďalší, ktorí neboli na kandidátke KDH. Môžete si to overiť. Bolo to víťazstvo dlhodobo vydreté a vymodlené. To sa overuje už ťažšie. Naozajstná drina začína až teraz po vyhratí volieb.

Takýto výsledok na štátnej úrovni je utópia. Teda aspoň mne sa to teraz tak javí. Presvedčte ma o opaku. No z tohoto stavu nikto nemusí byť frustrovaný, ba ani veľmi smutný, lebo asi nik nemá také vysoké očakávania. Dramatickejšie to už vypadá, keď sa volič kresťanských demokratov začne pýtať, kto je schopný naplniť aspoň jeden maličký cieľ v politike. Stále nevidí žiadne svetielko. Tu by som začal voličovi oponovať, že ja už vidím iskierky, i keď zatiaľ iba medzi "päsťami" jednotlivých predstaviteľov kresťanských demokratov. Predstavujú však pre mňa nádej, že zapália aspoň malý plamienok. Prečo toľko optimizmu? Kde má racionálny základ? A ako tento optimizmus preniesť na voliča? Vysvetlím, no najskôr si musíme o adresátovi niečo povedať.

K voličovi, ktorý má pocit že sa kresťanskí demokrati dlhodobo prehrešujú opovážlivým spoliehaním sa na voličské milosrdenstvo, treba byť zhovievavý. Takýto volič ťažko počúva rôzne argumenty o tom prečo je ten ktorý uchádzač o jeho hlas pravoverný, a taktiež nechce byť nútený do voľby argumentom jednoty kresťanov. O konkrétnych osobách treba hovoriť čo najmenej. KDH dlhodobo pracuje na obraze personálne vyprahnutej strany. Potvrdzuje to posledná voľba predsedu, keď kandidovali proti sebe bývalí členovia OĽANO. Na taký post musia byť v strane aj desiati. Nech by vyhral ktorýkoľvek, stranou by to nemalo otriasť. A čo prezidentské voľby? Tam rezignáciu na boj zachránili starý harcovníci. Ako sa im (ne)darí nie je len ich maslo na hlave. A chcem zdôrazniť ešte dve veci. Náš sympatiazant čaká poctivé riešenia na denné problémy. Napr. Spoluobčania mu kradnú úrodu atď. Má však dojem, že iní vedia tieto problémy riešiť lepšie. A čaká nepodceňovanú marketingovú komunikáciu a ak je možné, bez zbytočnej afektovanej konfrontácie a populizmu. Populizmu, na ktorý ho núti privyknúť si súčasná politická scéna.

Po krátkom exkurze, kto je náš poslucháč, môžeme pokračovať s prenášaním optimizmu na poslucháča. Ja by som na začiatok priznal farbu. Jednoducho by som voličovi pomenoval skutočný stav. A pomohol by som si textom pána Vladimíra Palka. On často hovorí a píše o dvoch líniach zápasov kresťanských demokratov. Naposledy som ho počul v rozhovore s Michalom Kovačičom zverejnenom 5.2.2019. Hovorí tam o pokušeniach kresťanských demokratov: "Jedno pokušenie je nechať sa ako prívesok pricapiť do toho veľkého liberálneho prúdu."..."Druhé pokušenie je nechať sa zase ako prívesok pricapiť na úplne inú stranu, konkrétne toho mečiarovsko-smeráko-harabinovského prúdu." Verím že správne zhrniem riešenie Pána Palka, že kresťanska demokracia má byť svojbitná sila, ktorá prinesie dobré, udržateľné politické riešenie. Nemusíme všetci s Palkom súhlasiť. Na druhej strane, 30-ročná história slovenskej kresťanskej demokracie ukazuje rôzne vnútorne zápasy, ktoré KDH oslabovali. A po skúsenostiach so snahami o názorové platformy v KDH už nemožno očakávať ďalšie. Takže, keď sú iné názory vo vnútri politického zoskupenia vytláčané na okraj a nemôžu konkurovať vo vnútri, tak zákonite začnú konkurovať von. V tomto prípade si založia novú stranu. A tu je už jeden prvý svetlý bod, ktorý treba predostrieť nášmu voličovi. Konkurencia. Konkurencia je súťaž a prináša zlepšenia. V našom prípade zlepšenia politík kresťanských strán. Druhý svetlý bod je, že má kto konkurovať. Inak povedané, je tu potenciál na zmenu k lepšiemu.

Vzniká teda situácia, ktorá môže mať rôzne pokračovania. 

1. Konkurenti sa tak oslabia že neuspeje ani jeden. 

2. Uspeje ten kvalitatívne slabší.

3. Uspeje kvalitatívne silnejší.

4. Uspejú viacerí.

Keď odhliadneme od smútku z prepadnutých hlasov iných kresťanskodemokratických strán, môžeme mať nádej pri každej zo štyroch možností. Prvá situácia sa javí ako veľmi pesimistická, no povedal by som, že opak je pravdou. Je to časovo zdĺhavá cesta pre demokraciu, ale ak ju nezastaví diktatúra tak môže byť o to trvácnejšia. Lebo neúspechy ju nútia zlepšovať sa. Ďalej. Ak uspeje slabší a urobí reflexiu môže vyrásť. Ak nie, upadne a prehrá nabudúce aj on a kríza sa prehĺbi. Dovolím si tvrdiť, že to by mohlo byť oveľa vážnejšie, ako súčasná kríza kresťanských demokratov. Aby som nebol negativistický, aj tu môže konkurencia prebrať prvé husle. Tretia situácia vyvoláva lepšiu náladu. Tu platí "nezaspať na vavrínoch". A keď uspejú viacerí? K tomu nemám čo dodať.

Teraz by nejeden volený zástupca mohol chcieť oponovať, že takto sucho, bez emócie sa volič nedá získať. Odpovedal by som protiotázkou: A nebolo tých emócii v kresťansko demokratických diskusiách v poslednom čase priveľa? Je pravda, že každý zo štyroch scenárov sa zdá málo optimistický a preto by som pozitívne ladenie voliča vygradoval odloženým esom. Tým esom je  nádej scenára číslo päť.  

Kresťanská demokracia má na Slovensku teraz sotva podporu pre jednu stranu na vstup do parlamenu. Plytvať touto voličskou podporou, by chcel asi málokto, ale zároveň bude chcieť uspieť každý. Takže je tu nádej, že konkrétni predstavitelia zastavia práce na prehlbovaní zákopov a začnú hľadať riešenia, ako popri sebe spolu bojovať za spoločné hodnoty. Tu by som načrtol možnú politickú akciu volebnej koalície kresťanských demokratov. Táto by sa však nerodila ľahko. Mohla by však napomôcť dvom veciam. Po prvé. Zlepšeniu ponuky kvalitnej kresťanskej demokracie na základe jej konkurencie, ktorá by zabezpečovala kvalitatívny rast. Po druhé. Zamedzilo by sa prepadnutiu hlasov, ba dokonca by vznikla možnosť synergického efektu. 

Utópia? Navrhnite iné riešenie kresťanskí demokrati. Navrhnite iné riešenie voličovi, ktorý nechce "zahodiť" svoj hlas. Času nie je veľa. Už klope na dvere Kisková strana a silnejú extrémisti. Či ideme hĺbiť zákopy ďalej a čakať koho zmetie front? Ja navrhujem súčasnú krízu využiť na vybunovanie relevantnej politickej sily. A presvedčiť voliča, že nejde o osobné výhry jednotlivých aktérov, ale o presadzovanie dlhodobej politickej vízie. Vieme sa na nej zjednotiť aspoň v koalícii? Ak nie, vieme nájsť niekoho, kto by bol schopný nám v tom pomôcť?  (jeden tip mám, ale o tom inokedy) Poďme do toho naplno, alebo aspoň tak ako v Dolnom Kubíne. Bude to drina. Najmä duchovná. Hrýzť do jazyka, vážiť slová na zlatníckych váhach, more pravej pokory môže byť aj málo. Iní však dokážu makať a ide im o peniaze, slávu, moc. Stoja nám naše hodnoty za to? Ak áno tak poďme makať. Ako by povedal Vladimír Palko - pot, krv a slzy, čo iné.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo