Jozef, vzor vnímavosti pre Božiu vôľu

Jozef, vzor vnímavosti pre Božiu vôľu

Evanjeliový úryvok slávnosti Svätého Jozefa, ženícha Panny Márie, nám ponúka konanie Jozefa, manžela Márie (Mt 1, 16. 18 – 21. 24). Sväté písmo ukazuje, v čom spočíva Jozefova spravodlivosť, ktorej by sme sa mali aj my učiť.

V súvislosti s Jozefom sa viacerí pýtajú: „Prečo sa hovorí, že Jozef bol spravodlivý, keď chcel Máriu prepustiť? Nebolo to z jeho strany vlastne zakrývanie Máriinho hriechu?“ 

Jozefova spravodlivosť

Sväté písmo hovorí, že Jozef bol zasnúbený s Máriou. Podľa Mojžišovho zákona už zasnúbenie znamenalo, že po právnej stránke sa Mária považovala za jeho manželku, hoci ešte nebývali spolu. Asi po roku od zasnúbenia prebehol sobáš, po ktorom už manželia bývali spolu. Panenstvo pred manželstvom sa počítalo za samozrejmosť. Manželstvo sa považovalo za sväté a nedotknuteľné. Žena mohla otehotnieť skôr, než začala spolu bývať s vlastným manželom, dvoma spôsobmi: 

1. Mala dobrovoľný styk s iným mužom, a teda sa dopustila cudzoložstva. 

2. Bola znásilnená, teda išlo o násilný styk s iným mužom proti jej vôli. Vtedy bola žena nevinná. 

Aby sa zistil skutočný stav a dala sa odpoveď o vine alebo nevine ženy, bol potrebný v židovstve súdny proces. Jozef si však nevybral toto riešenie. Matúš uvádza, že sa rozhodol Máriu prepustiť potajomky. Nie preto, aby sa nikto nič nedozvedel a aby nezostali v hanbe pred verejnosťou, ale aby sa nekonalo žiadne formálne vyšetrovanie vo veci Máriinho konania. Čo to znamená? Jozef správne pochopil, v čom spočíva zachovanie Božích predpisov. Nie je to bezduché trvanie na litere zákona.

Jozef správne pochopil, v čom spočíva zachovanie Božích predpisov. Nie je to bezduché trvanie na litere zákona. Zdieľať

Na jednej strane dôveroval Máriinej nevine, ale na druhej strane si to ľudsky nevedel vysvetliť. Matúš v Jozefovi ukazuje, ako by sme mali postupovať aj my. Jozef pochopil Boží zákon v jeho plnosti.  

Niečo podobné vidíme neskôr v konaní dospelého Ježiša. Aj on je obvinený, že nezachováva predpis o zachovávaní soboty, a tým vlastne porušuje Božie prikázanie. Pán Ježiš však ukázal, v čom spočíval skutočný zmysel slov: Keby ste vedeli, čo to znamená:„Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,“ neboli by ste odsúdili nevinných.Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“ (Mt 12,7-8)

Jozefova citlivosť pre Božiu vôľu

Mali by sme sa pýtať, či v našom prežívaní viery netrpíme legalizmom. Pochopte ma, prosím, správne. Nesúhlasím s tými, ktorí apelujú na „ducha“ zákona alebo nejakého predpisu len preto, aby si ospravedlnili vlastné nemorálne konanie. V tomto smere dnešná spoločnosť nástojí na láske k hriešnikovi až do takej miery, aby sa aj hriech, ktorého sa dopustil, stal akceptovaným. S tým nemožno nikdy súhlasiť. Postava Jozefa nám ponúka odlišný prístup. Jozef sa usiloval do hĺbky správne porozumieť zmyslu Božieho zákona. Práve táto „jozefovská“ citlivosť pre spravodlivosť nám  chýba. 

Evanjelista Matúš nezobrazuje Jozefa ako nemysliacu bezduchú figúrku. Jozef je zodpovedne mysliaci a konajúci človek. Uvažuje nad zmyslom udalostí a hľadá odpovede. Boh prichádza tomuto úprimnému Jozefovmu premýšľaniu na pomoc, keď mu zjavuje Boží pôvod Máriinho dieťaťa a potvrdzuje Máriinu čistotu a vernosť. 

Jozef sa usiloval do hĺbky správne porozumieť zmyslu Božieho zákona. Práve táto „jozefovská“ citlivosť pre spravodlivosť nám  chýba.  Zdieľať

Jozefovo otcovstvo

Evanjelista Matúš predstavuje Ježiša ako Dávidovho syna. Išlo o naplnenie prisľúbení, ktoré Boh dal prostredníctvom proroka Nátana kráľovi Dávidovi:Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo.“ (2 Sam 7,12) Pre Matúšovo evanjelium je kľúčovým prvkom ukázať, že starozákonné prisľúbenia sa realizujú v Ježišovi Kristovi. Evanjelium však jasne tvrdí, že Jozef, ktorý je z Dávidovho rodu, nie je otcom dieťaťa, ktoré čaká jeho manželka Mária. Ako potom zachovať dávidovskú líniu a prisľúbenia, aby sa vzťahovali na Ježiša? V nasledujúcich riadkoch ponúkam odpoveď.

Už židovstvo sa stretávalo s tým, čo poznalo staroveké rímske právo:  „Matku je ľahké určiť, ale ťažšie je stanoviť, kto je otcom.“ Pre určenie otcovstva sa nestačilo spýtať iba matky, lebo mohla klamať, aby sa vyhla obvineniu z cudzoložstva. Preto židovstvo vyžadovalo aj od muža, aby vydal svedectvo, že je otcom dieťaťa. Podľa židovského zákona ak muž povedal: „Toto je môj syn“, muselo sa mu veriť. Nezáležalo na fyzickom otcovstve. Jozef vydáva takéto potvrdenie, keď dáva dieťaťu meno, a týmto sa stáva legálnym otcom Ježiša. Toto je presnejší popis ako adoptívny otec či pestún, ako sa to všeobecne hovorí.

„Abrahámovská“ vernosť Jozefa

Na začiatku Ježišovho rodokmeňa v Matúšovom evanjeliu stojí patriarcha Abrahám a na konci je to „patriarcha“ Jozef. Môžeme vidieť istú podobnosť medzi týmito dvoma postavami. Abrahám je známy svojou vernosťou a poslušnosťou voči Bohu. Poslúcha Boží hlas a odchádza z rodnej krajiny do krajiny Kanaán (porov. Gn 12).

Evanjelistovi Matúšovi záležalo na tom, aby nám Jozefa predstavil ako toho, ktorý do bodky vyplnil Božiu vôľu a slúžil tak dôstojne ako otec Božiemu Synovi. Zamerajme sa na tento obraz Jozefa, keď o sebe tvrdíme, že chceme žiť podľa Svätého písma. Zdieľať

Poslušne plní Boží príkaz, aby obetoval svojho syna Izáka (porov. Gn 22). Podobným spôsobom je vyobrazená Jozefova poslušnosť Božím príkazom. Poslušne plní Božiu vôľu a prijíma Máriu, svoju manželku, a jej dieťa. Berie malého Ježiša a jeho matku a odchádza do Egypta, aby sa odtiaľ po istom čase poslušne vrátil do Palestíny. Putovanie Jozefa pripomína starozákonné putovanie patriarchov Abraháma, Izáka, Jakuba a Jozefa, ktorí taktiež zišli do Egypta, aby sa napokon vrátili a usadili v zasnúbenej krajine. Jozef je napokon označený ako spravodlivý muž,čo je vlastnosť, ktorú udeľuje Kniha Genezis patriarchovi Abrahámovi (porov. Gn 15,6). Do popredia tak má vystúpiť jeho poslušnosť Božiemu slovu. 

Evanjelistovi Matúšovi záležalo na tom, aby nám Jozefa predstavil ako toho, ktorý do bodky vyplnil Božiu vôľu a slúžil tak dôstojne ako otec Božiemu Synovi. Zamerajme sa na tento obraz Jozefa, keď o sebe tvrdíme, že chceme žiť podľa Svätého písma.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo