Okrúhly stôl. Najprv spovedelnica.

Okrúhly stôl. Najprv spovedelnica.

Konzervatívni kresťania sú takmer zbankrotovaní... Mám však nádej.

Jednou z možností, ako zareagovať na dnešnú zložitú situáciu kresťanov je okrúhly stôl. Samozrejme aj s tým rizikom, že to nevyjde. Zmobilizovať svoju dobrú vôľu, a prosiť Najvyššieho o dar pokory, bez ktorej to nepôjde. Vzájomné napádanie, odsudzovanie, posudzovanie nie je cesta. Kladenie si podmienok vopred tiež nie je cesta. V každej „frakcii“ kresťanských politikov sa dá vidieť z pohľadu demokracie prvok legitimity. Z pohľadu evanjelia však ide o zlé svedectvo pred „pohanmi“. A za toto zlé svedectvo nesú svoju zodpovednosť všetci – ako „lietadlová loď“, tak aj samostatné „pirátske akcie“ odletených – či uletených lietadiel. Preto – okrúhly stôl. No najprv spovedelnica...

 

Ochrana života od jeho počiatku až po prirodzenú smrť, nové ideológie, teda postoje jednoznačne vychádzajúce z prirodzeného zákona nie sú v rozpore so zásadami slobody, spravodlivosti a slušnosti, lebo tie vychádzajú tiež z prirodzeného zákona. Jedno nevylučuje druhé, jedno nie je dôležitejšie ako druhé. Dekalóg platí vo svojej celistvosti.

 

Začína sa to tu podobať na stret tradičného kresťanstva s kresťanstvom prebudeným, na stret Západu a Východu, na stret systému a antisystému. Strašné...

 

Naozaj to nejde preklenúť?

 

Bohatstvo kresťanského Východu, neraz vzťahované apriórne k slovanstvu či „slovanskej duši“, v krajnom prípade vzťahované k Ruskej federácii a úplne extrémne personifikované jej terajším prezidentom nemusí byť v rozpore s bohatstvom kresťanského západu, vďaka ktorému Európa obohatila celý svet sofistikovanou kultúrou a nevídaným hospodárskym a spoločenským rozmachom. Samozrejme, prvky a tendencie hodné jednoznačného odmietnutia sú na oboch stranách. Nestačí však poukazovať len na choré prvky, vyskytujúce sa ako na kresťanskom Východe, tak aj na kresťanskom Západe. Toto je totiž okrem pýchy jednou z príčin aj nášho rozdelenia. Treba sa vrátiť k pohľadu svätého Jána Pavla II. Nezabúdajme na obidve strany  pľúc, nevylučujme ani východnú, ani západnú stranu pľúc. Západná kultúra nesmie byť v protiklade s východnou kultúrou.

 

Hoci sme ako spoločnosť súčasťou „kresťanského západu“, nezabúdajme na svätých Cyrila a Metoda, nesprávajme sa preto ku „kresťanskému východu“, ktorý je geograficky a aj duchovne trvalo prítomný na našom území najmä v regióne východného Slovenska ako k niečomu cudziemu. Nesprávajme sa k našim východným bratom ako franskí kňazi k svätému Metodovi.

 

Tí, čo nosia Jeho meno s bázňou nebudú mať problém sa spolu stretnúť a hľadať v pokore a pokoji odpoveď na súčasné rozhádanie. Kto žije skrze Neho, s Ním a v Ňom sa dokáže rozprávať so svojimi bratmi, či už predstavujú „systém“, alebo aj „antisystém“.

 

Áno, František Mikloško nie je buldozér. Vie, že je ťažšie niečo pozitívne budovať hoci aj s „pohanmi“ ako extrémisticky niečo zrovnávať so zemou. Preto očakávam od neho ešte túto jednu poslednú iniciatívu – zvolanie okrúhleho stola.

 

Kresťania, konzervatívni kresťania roztrúsení (zatiaľ) vo viacerých stranách v súčasnosti vydávajú pred svetom veľmi zlé svedectvo. A keďže sa významná časť tohto roztrúseného spektra dokázala zjednotiť na voľbe Františka Mikloška, od neho očakávam, že využije svoju autoritu k tejto poslednej, a možno najvýznamnejšej službe – k zvolaniu okrúhleho stola.

 

Nikde totiž nie je napísané, že táto zahanbujúca fragmentácia štyroch – piatich strán je jediná možnosť. Nikde nie je napísané, že nemôže vzniknúť platforma spolupracujúcich prúdov, v podstatných veciach ťahajúcich za jeden povraz.

 

Viem, že „systémovo“ ukotveným politikom sa bude ťažko komunikovať s tými „nesystémovými“. A možno aj naopak. Avšak v mene Toho, ktorého meno nosíte a ktorého meno si neraz opovážlivo dávate do názvu svojich politických strán – stretnite sa. A stretnite sa v láske. No skôr ako k okrúhlemu stolu nech vaše cesty vedú do spovedelnice. Nikomu – ale naozaj nikomu to nepoškodí, len pomôže.

 

Pán Mikloško, spomeňte si na to, čo Vás učil Silvo a Vlado, a poslúžte ešte raz tejto krajine. Táto spoločnosť potrebuje kresťanov vo verejnom živote. Nechce sa mi veriť, žeby už nastal čas (duchovných) katakomb. Ďakujem.

 

Požehnaný deň prajem.

 

Foto: http://www.pravoslavnekrestanstvo.sk/katechezy/pokanie-a-spoved-cloveka/

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo