Kto nie je s nami, je proti nám alebo voľby prezidenta SR

Kto nie je s nami, je proti nám alebo voľby prezidenta SR

Tieto voľby priniesli veľmi veľa emócii. Pozitívnych aj negatívnych. Ale hlavne negatívnych. Som zdesený viacerými postojmi, ktoré podľa môjho názoru nepatria do vyspelej demokratickej krajiny. Som zdesený aj spôsobom, akým si ľudia vyberajú svojich kandidátov.

V Slobodnej, vyspelej demokratickej krajine, si volič preštuduje programy a postoje kandidátov, vyberie si, ktorý kandidát najviac charakterizuje jeho pohľad na svet a ctí jeho hodnoty a toho kandidáta volí. V druhom kole si následne vyberie iného, ktorý je podľa neho lepší z dvojice postupujúcich, ak jeho kandidát v prvom kole neuspel. Znie to jednoducho a pekne, však?

Takýto postup na Slovensku Vám zaručí nadávky, urážky a viktimizáciu Vašich hodnôt. V tomto blogu nechcem hovoriť o tom, ako ma desí predstava, že bývalí komunisti, mečiarovci, ľudia, ktorí zneužívali systém alebo ho dokonca tvorili, ľudia s extrémistickými a rasistickými postojmi majú spolu 25% podporu. Ani to, že kandidát vládnej strany, ktorá je tak spletená s mafiou, že sa už tento spletenec nedá rozpliesť ani rozťať, skončil vo voľbách druhý.

Chcem hovoriť o druhej strane. O takzvanej demokratickej opozícii. A teraz vôbec nebudem hovoriť o kandidátoch. Myslím, že sme mali dvoch dôstojných kandidátov, jednu liberálnu kandidátku a jedného konzervatívneho kandidáta. Konzervatívny kandidát s dlhou, impozantnou históriou boja proti zlu, konzistentnými postojmi, odvahou postaviť sa aj proti väčšine, no s nízkym rozpočtom na kampaň a nie až tak marketingovo predajného. A mladú, liberálnu kandidátku s obrovským elánom, skvelým imidžom, silnou kampaňou a podporou médií, ale bez silnej histórie. Myslím, že vo vyspelej demokracii by sa nepochybne dostali títo dvaja kandidáti do druhého kola, kde by zviedli zaujímavý súboj argumentov a hodnotových postojov, ktorý by spoločnosť ešte viac zocelil. To by sme ale nemohli byť na Slovensku. Od počiatku volebnej kampane sa rozbehla silná kampaň PROTI tým zlým. Ani nie tak za niečo dobré, ale hlavne PROTI ZLU, PROTI HARABINOVI, PROTI SMERU, PROTI KOTLEBOVI. Nechcem a nebudem rozvíjať môj názor na to, že práve takéto silné antikampane naháňajú ovečky práve aj do košiarov tých, PROTI ktorým sa bojuje. Lebo, keď sú tak veľmi proti nemu, tak je určite dobrý. To by bolo na ďalší blog. Chcem hovoriť o tlaku, vydieraní, útokom na ľudí, ktorí sa nechcú rozhodnúť tak, ako sa už rozhodli tí múdrejší, dôležitejší, správnejší, morálnejší ako sme my. Kedykoľvek som napísal nejaký status alebo komentár o voľbe Františka Mikloška, dostávalo sa mi útokov, ako vraj pomáham Harabinovi, Kotlebovi, ako zahadzujem hlas, ako je moja voľba zbytočná. A ako sa blížil dátum volieb, priostrovalo sa. Prichádzali aj osobné útoky, urážky, nadávky. Len aby som volil tak, ako oni chcú, ako si oni myslia, že je správne. A ak by to nevyšlo, je to samozrejme moja vina, vina kresťanov, vina katolíkov. Kto nečítal podobné komentáre, nech zdvihne ruku. Toto ma desí asi rovnako, ako podpora Harabína, Kotlebu a Šefčoviča.

Ľudia si nevyberali na základe programov, hodnôt, ideálov. Vyberali si na základe mediálneho tlaku. Voľte najsilnejšieho, inak pomáhate zlu. Kto nie je s nami, je proti nám. Treba si vyberať podľa sympatií, veď tento kandidát, aj keď je najsilnejší, nie je až tak sympatický a nemá taký drive ako tá správna kandidátka (týmto nechcem dávať vinu Zuzane, to nehovorila ona. Hovorili to médiá, osobnosti...) Rozhodoval marketing, silné heslá, tlak.

V druhom kole podporím Zuzanu Čaputovú. Nereprezentuje moje hodnoty. Moje hodnoty, hodnoty kresťanov, reprezentoval František Mikloško. Sila našeho charakteru, sila údajne kresťanského Slovenska, mu pridelila necelých 6% hlasov. V druhom kole si ako kresťan vyberiem jednoznačne Zuzanu. Pretože obaja kandidáti sú za zachovanie potratov, obaja kandidáti nemajú problém s registrovanými partnerstvami. Zuzana ale hovorí, že chce vytvárať žene možnosti rozhodnúť sa inak ako pre potrat. Aby to bola len posledná možnosť. To je rozhodne umenšenie zla potratov. A Maroš kandiduje s podporou strany, ktorá systematicky rozkráda túto republiku, ktorej arogancia moci sa podobá arogancii talianskej mafie, ktorá má na rukách nevinnú krv, ktorá sa tvári ako sociálna, no osud obyčajných ľudí je jej ukradnutý. V druhom kole nemám nad čím premýšľať.

A na koniec, zamyslenie sa o ťažkom hriechu. Voliť zlého kandidáta môže byť ťažký hriech. No na hriech je potrebný úmysel. Ak viem, že svojou voľbou škodím, že voľbou kandidáta podporím zlo, že mám lepšie možnosti, no napriek tomu volím zle, vtedy hreším. Preto by som si v mojom svedomí nevedel obhájiť voľbu Maroša Šefčoviča, lebo viem, že v etických otázkach, ktoré sú pre mňa dôležité, je úplne ľahostajný. A hlavne pre to, že medzi desatoro patrí aj nepokradneš. A práve SMER je stranou, ktorá rozkráda Slovensko. A ja sa formálne ani materiálne nebudem podieľať na ich zločinoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora