Klerikalizmus made in Slovakia?

Na obranu arcibiskupov Oroscha a Zvolenského.

Nedávne stretnutie pána arc. Zvolenského s prezidentským kandidátom Smeru, ktoré inicioval pán arcibiskup a rovnako nedeľná kázeň pána arc. Oroscha, ktorú naživo vysielala TV Lux, vzbudili veľkú pozornosť. Napríklad článok Martina Hanusa „Čo povedal arcibiskup Orosch a aká je pravda“ zdielalo 1800 čitateľov a diskusia mala skoro 1200 príspevkov.

Silno tiež zarezonoval názor Tomáša Halíka (relácia Pod lampou), že to bol prejav klerikalizmu. Zvlášť poslední dvaja pápeži varujú, že duchovným osobám reálne hrozí toto nebezpečenstvo: keď sa postupne uzavrú do akejsi pomyslenej bubliny, v ktorej sú oni sami centrom, a v ktorej ich najbližšie okolie vytvára mentálnu atmosféru, do ktorej ťažko zvnoka prenikajú spätná väzba, podnety na sebareflexiu, či otvorenosť vo vzájomnej komunikácii.

Pre nestranného pozorovateľa situácie zvonka sa skutočne môže zdať, že presne to sa stalo, lebo napriek tomu, že viaceré osobnosti, ktoré sa dlhodobo politicky angažujú ako kresťania, postupne vyjadrovali podporu Františkovi Mikloškovi a aj mnohí veriaci ho považujú za jedinú voliteľnú altrenatívu, tak trnavský arcibiskup v rámci naživo vysielanej liturgie kritizoval práve tohto prezidentského kandidáta (a žiadneho iného z tých 15-tich, okrem p. Čaputovej, pamätná kázeň!) za jedno jeho vyjadrenie v TV diskusii. A od predsedu KBS sa dostalo významnej verejnej podpory iba kandidátovi Smeru.

Mnohí kresťania tieto udalosti hodnotia tak, že ak by sme, podobne ako Intelligence Quotient alebo Emotional Quotient, zaviedli Political Quotient, tak obe aktivity boli hlavne prejavom nízkeho PQ spomenutých pánov biskupov. Teda, že nemali dostatočnú kapacitu správne vyhodnotiť spoločenské súvislosti svojich vyjadrení a ich dopad na kresťanov-voličov tesne pred voľbami.

Nazdávam sa, že obaja páni arcibiskupi konali tak, ako museli. Treba si v širších súvislostiach uvedomiť, že za posledné desaťročia sa v rímskej kúrii prejavuje rastúci trend, ktorý viac kladie dôraz na diplomaciu ako na pastoráciu. Samozrejme to platí aj pri výbere biskupov. V širšom kontexte sa totiž dotýkame aj témy výberu kandidátov na diecézneho biskupa a následného rozhodnutia kompetentných úradov, ktorý z kandidátov bude vysvätený.

Pápežov výrok „nechceme ďalší prípad Mindszenty“ (*) len odzrkadľuje atmosféru úradov Svätej stolice, ktorá by sa dala voľne vyložiť tak, že jednou z priorít biskupských konferencií musia byť korektné vzťahy s miestnymi vládami konvergujúce k „win-win“ koexistenicii.

*) Pozn.: Nedávno sa začal proces kanonizácie kardinála Mindszentyho. Po 16-tich rokoch od smrti sa pri exhumácii jeho telo našlo neporušené.

Každý pápež mal nejakú silnú stránku: sv. Ján Pavol II. bol neuveriteľne pastoračne aktívny (cestovanie, písanie, stretnutia), Benedikt XVI. bol brilantný intelektuál, František má pozoruhodné diplomatické výsledky. Uvediem len niektoré: stretnutie s moskovským patriarchom Kyrilom na Kube v r. 2016, nedávna návšteva Spojených arabských emirátov, alebo úspech (hoci kardinál Zen hovorí o „úspechu“) v rokovaniach s Čínskou ľudovou republikou o zrušení podzemnej cirkvi.

Relatívne príkladná, ale pritom aj stále krehká symbióza štátu a cirkvi v našej krajine, na ktorej sa podpísalo úsilie viacerých generácií diplomatov, je pomerne vzácna. Napríklad kard. Casaroli vysvätil prvých slovenských biskupov za komunizmu: Gábriša, Feranca, Pásztora; táto udalosť neprišla sama od seba, ale predchádzali jej dlhé roky rokovaní Vatikánu s komunistami. Alebo arc. Dossena bol autor zmluvy medzi SR a Vatikánom. Preto z pohľadu Cirkvi, a myslím teraz hlavne na pohľad diplomatov a predstaviteľov vyššej hierarchie univerzálnej Cirkvi s prihliadnutím na túto historickú perpektívu, by skutočne nebolo rozumné spraviť niečo, co by rozbilo výsledky dlhoročného úsilia.

Niektorí komentátori týchto aktivít pánov arcibiskupov však mali narážky, že to bola čisto obchodná záležitosť: Cirkev sa teší finančnej podpore od štátu a za to v kritických chviľach podporuje vládnu koalíciu.

Vzájomný vzťah „štát – Cirkev“ má samozrejme aj finančný rozmer, o čom ostatne hovorí aj Základná zmluva medzi SR a Sv. stolicou v čl. 20:

"Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi."

Podľa mňa je však potrebné spomenúť ešte iný aspekt tohto vzťahu, ktorého ukotvenie v zmluve sa ukazuje veľmi prezieravé a pre Cirkev stále viac podstatné. Hneď v čl.1 sa hovorí:

"Zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu druhej strany, ako aj všetkých právnických osôb a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo podľa kánonického práva."

Podľa môjho laického názoru to v praxi znamená, že na Slovensku by sa vlastne nemohlo stať to, čo napríklad v Austrálii, kde civilný súd odsúdil na šesť rokov väzenia kardinála Pella, bez toho, žeby s ním predtým prebehol nejaký cirkevný súdny proces. Podobne aj lyonský arcibiskup, kardinál Barbarin dostal pol roka nepodmienečne bez predchádzajúceho kánonického procesu.

Ako laik si myslím (budem rád, ak ma nejaký právnik poopraví), že z cirkevno-historicko-právnej perspektívy by to po správnosti malo byť tak, že s obvineným najprv prebehne cirkevný súd a ak ho tento uzná vinným, vymeria mu nejaký kánonický trest. Jeden z najprísnejších trestov pre klerika je laicizácia. Mohlo by sa zdať, že čo už je to len za trest, keď ho Cirkev pozbaví kňazstva. Príde o „zamestnanie“ (a príjem od Cirkvi, ktorý aj tak nie je bohvieaký), ale naďalej sa môže slobodne pohybovať a robiť si čo chce.

Lenže asi to nebude celkom iba o tom. Podstatou trestu laicizácie je, že na klerika-delikventa sa už nevzťahuje určitá autonómia kánonických predpisov, ale je eventuálne ponechaný civilným autoritám, aby ho riešili vo svojej kompetencii a teda môže byť odsúdený a potrestaný trestom odňatia slobody.

Z toho okrem iného vyplýva fakt, že to, čo sa stalo kardinálovi Pellovi, resp. kardinálovi Barbarinovi, môže byť chápané aj ako zlyhanie Vatikánu a jeho diplomacie.

Späť k pánom arcibiskupom. V zmysle vyššie povedaného sa podľa mňa obaja zachovali tak, ako sa od nich očakáva. Alebo inak: Boli do svojho úradu vybraní tiež preto, či práve preto, že boli uznaní za vhodných zohrávať aj túto úlohu, ktorú práve ukázali. Povedané IT-čkárskym jazykom: Takto bol systém nadizajnovaný. This was not a bug, this was a feature.

Upresnenie (19. 3. 2019):

  • Autormi textu Základnej zluvy medzi SR a Vatikánom boli dr. Anton Neuwirth v spolupráci s prof. M. Šmidom (porov. Impulz 1/2001) a nie ako je mylne uvedené na stránke KBS. Vtedajší apoštolský nuncius L. Dossena sa spolu s ministrom E. Kukanom postarali o technické paragrafovanie zmluvy.
     
  • Účelom state o Základnej zmluve medzi SR a Vatikánom bolo poukázať, že diplomacia prináša samozrejme aj veľa dobra pre Cirkev. Úmyslom autora nebolo v tejto stati riešiť vzťah medzi civilným (trestno-) právnym systémom a kánonickým právom v kontexte sexuálnych deliktov niektorých cirkevných predstaviteľov. To je téma na osobitný článok.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo