Katarzia menom Mikloško

alebo ako na kresťanskom Slovensku vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc

Rozhodnutie Františka Mikloška vstúpiť do volebnej kampane bolo jednoznačné a s odstupom času sa zdá byť rozhodnutím predvídavým a správnym. Išlo mu o to, aby ozdravil pamäť národa. Je  jediným kandidátom, ktorý prežil komunizmus a odvážil sa postaviť tomuto  celospoločenskému zlu. Jediný z kandidátov nesie odkaz o neúprosnom zaobchádzaní komunistického režimu s nevinnými obeťami a prispel k zverejneniu mnohých komunistických zločinov.

Napriek tomuto nepopierateľnému faktu, sa väčšinová populácia stavia k otázke zločinného komunistického režimu ľahostajne, akoby dávala najavo, že v dnešnej dobe nám Mikloško už nemá čo povedať. Tragické je, že tento ignorujúci fakt zdieľajú aj predstavitelia Katolíckej cirkvi na Slovensku, akoby zabudli na väznených kňazov, na kolaborujúcich spolupracovníkov, ktorí Cirkvi škodili a dodnes sa za to neospravedlnili.

Vyšla tak najavo ľahostajnosť voči našej vlastnej histórii, voči výdobytkom, ktoré nám sloboda priniesla. Pád komunizmu otvoril dvere k slobodným postojom všetkých nás. Úplne automaticky počúvame slobodne vyjadrené názory a stanoviská, za ktoré nikto nie je perzekvovaný. Mnohokrát to prekračuje mieru zdravého rozumu a to všetko preto, že si nevážime vydobytú slobodu slova a nepristupujeme ku každému slovu s vážnou zodpovednosťou a rešpektom a predovšetkým s úctou voči tomu druhému „blížnemu“, ktorý ako povedal Benedikt XVI. môže byť našim partnerom vo večnosti.  Bez toho, aby sme sa nad tým pozastavili, môže dnes vystúpiť pán Kotleba a slobodne hlásať svoje radikalizujúce stanoviská, komunista Harabín môže byť „jediným kresťanským demokratom“, ako to bez ostychu o sebe prehlasuje.

Vyjavila sa aj pozícia kresťanov v rôznych protikresťansky orientovaných stranách a ich nedosiahnutý cieľ zmeniť aspoň kúsok teritória okolo seba. Ako môže byť kresťan súčasťou Smeru a nevedieť o aktivitách pána Šefčoviča v Bruseli? Ako môže takýto kresťan ponúkať voličovi pokryteckú morálku novopečeného „kresťanského“ kandidáta? Ako sa môže strana, ktorá potichu presadzovala gender ideológiu vo svojich strategických dokumentoch a nesie za to hlavnú zodpovednosť hlásiť ku kresťanským hodnotám? Stále nástojčivejšia je otázka, ako autenticky má žiť kresťan, aby naplnil aspoň čiastočne evanjeliové posolstvo Ježiša Krista v nekresťanskej strane, do ktorej vstúpil?

Najavo vyšla aj priazeň farára Kuffu voči kandidátovi, ktorý by mal byť „buldozérom“ a vyčistiť krajinu od gender ideológie. Pán Ježiš prišiel medzi pohanov, aby im ohlasoval Božie kráľovstvo a neuzavrel hermeticky krajinu od všetkého zla. Ono diabol pôsobí v rôznych iných formách. Ak si zvolíme cestu odporu iba voči jednému zlu, on si nás ľahko oblapí z inej strany. Preto rétoriku ohradenia sa voči jednému zlu za každú cenu a používať pri tom Machiavelliho metódu nie je správna cesta. Navyše sa obklopiť ľuďmi, ktorí „neoľutovali“ svoje minulé pochybenia verejne a neospravedlnili sa nevedie k víťazstvu..

Na záver treba povedať iba jedno. Ďakujme Františkovi Mikloškovi, že do tejto prezidentskej kampane vstúpil. Nie pre vlastný prospech, ale ako obetný baránok, na ktorého sa útočilo zo všetkých strán. Nebolo to márne gesto, pretože otvoril naše dlhodobo skrývané úmysly a postoje, otvoril naše dlho utajované, skryté, nevyslovené želania a priania a predovšetkým, že nastavil zrkadlo nám samým. A to môže byť začiatok tak dlhodobo očakávanej katarzie nášho slovenského kresťanstva.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo