Prečo dám zajtra svoj hlas Františkovi Mikloškovi

V zajtrajsom prvom kole prezidentských volieb pôjdem voliť. A svoj hlas dám Františkovi Mikloškovi. Tento rok som v tom mala jasno hneď od samého začiatku. Až ma to zaskočilo. Vedela som to už vo chvíli, keď sa ešte iba rozprávalo o tom, že mu navrhli kandidatúru. A od tej chvíle sa v mojom predvolebnom zornom poli nik vhodnejší ani na chvíľu neobjavil. Ohlásené kandidatúry Kotlebu a Harabína som skôr považovala za zlý vtip a nebudem im venovať svoj drahocený čas. Potom, jedného dňa, kde sa vzal, tu sa vzal, na bilborde ráno stál - Mistrík. Neviem, kto to je. Nepoznala som ho. Nechápem, čo je to za úzus na našom Slovensku, že sa na post prezidenta prihlásia ľudia, ktorých sme dotez ani kútikom oka nezachytili. Možno som už príliš dlho na materskej, ale mnohé tie mená mi nič nehovoria. 

Čas plynul a vo mne stále rástlo presvedčenie, že post prezidenta republiky by mal byť zavŕšením politickej kariéry. Prezidentom by mal byť človek, ktorý nás už nejeden krát presvedčil a dokázal nám svoju politickú bezúhonnosť. Zuzana Čaputová je určite veľmi šikovná žena, pravdepodobne aj spravodlivá a bezúhonná. Aspoň v rámci svojho liberálneho presvedčenia. A v druhom kole ju bez všetkého uprednostním pred kýmkoľvek, okrem Mikloška. Ale v prvom kole chcem voliť to, čo považujem za ozajstné dobro. Bohuvďaka, že takú možnosť vôbec mám. Myslím, že sme mnohí už unavení z taktizovania, aby sme si v zovretej dlani udržali aspoň to menšie zlo. 

Nepáči sa mi, že na Slovensku ľudia rozbiehajú svoju politickú kariéru cez prezidentské kreslo. Ja Zuzanu Čaputovú vlastne vôbec nepoznám. Sledovala som diskusie s ňou. Je žena, ktorá toho veľa chce. Túži po zmene. Sľubuje dobré veci. Aj keď jej pohľad na život sa v mnohom rozchádza s tým mojím. Keď som ju tak počúvala, zdalo sa mi, že by bola dobrá ministerka. Len celkom nechápem, prečo s tou celou agendou chce byť prezidentka. Má vôbec možnosti všetko to, čo sľubuje, z postu prezidentky splniť?! A vadí mi, že na rozdiel od Františka Mikloška ma ešte o ničom nepresvedčila. Pezinská skládka nestačí. Pri nej možno len dúfať a veriť. U Mikloška dávno viem.

Mnohí Mikloškovi vyčítali, že má slabú kampaň. Tá Čaputovej je až prisilná. Ktosi sa vyjadril, že prezidentská kampaň nie je "Pošta pre teba". Nič výstižnejšie by som na túto tému nemyvymslela. Ruže a krížik na čelo, to je na mňa už je priveľa! František MIkloško "robil svoju prezidentskú kampaň" celý svoj život. Čo viac ešte od neho chceme počuť? On sa nikdy nezohol: ani pred komunistami, ani pred mečiarstami či ficovcami, dokonca ani vtedy, keď vedel, že si to pokazí aj u slovenskej cirkevnej hierarchie. Pre mňa má čistý štít. A už netreba nič dokazovať. Ja osobne túto jeho predvolebnú zdržanlivosť vnímam ako hlbokú osobnú dôstojnosť. On nepotrebuje na tému potratov rozprávať. On, viac ako ktokoľvek iný, za ňu celý svoj politický život bojoval. On už povedal všetko. Kto má uši, nech počuje! 

František Mikloško je pre mňa človek veľkej vnútornej konzistentnosti, morálnych zásad a slobodného srdca, ktorý nikdy neváhal riskovať dobré a výhodné vzťahy v mene slobody a v mene Najvyššieho. Človek, ktorý by sa ako prezident vedel rozhodavať múdro a samostatne. Zrelo. Bol by to prezident zrelosti, aj tej slovenskej. Zdá sa, že sme na ňu ešte nedozreli. 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo