Cirkus Katolícka Voľba

Škoda, že to nemôžem pozorovať len zvonka, asi by som bol kvalitne rozptýlený a chvíľami pobavený, hoci v kombinácii so zimomriavkami. Lenže toto má byť moja rodina – Cirkev, ktorej Ježiš kázal jednotu! A tak sa mi skôr do očí tisnú slzy.

Keby to niekto písal ako román, vysmejú jeho nerealistickú fraškovitosť: Populárneho biskupa odvolajú a odmietajú zverejniť dôvod, vraj kvôli ochrane jeho osobnosti (i keď on sám sa tohto zverejnenia domáha) a tiež vraj preto, lebo sa to „nikdy nerobí“ (no zároveň sa pokojne dejú iné bezprecedentnosti ako napr. dobrovoľné odstúpenie pápeža), následkom čoho je rozdelenie, aké slovenská katolícka cirkev nepamätá. Hlavné katolícke médiá celú kauzu s partizánskou nezlomnosťou poctivo odignorujú. Takmer nikto do toho teda nemá šancu veľmi vidieť, ale o to viac znie šum naprieč spoločnosťou. Odvolaného biskupa sa zastane kresťanský politik – nie neomylný, ale rozhodne čestný a priamy. Ostatní biskupi ho teda za jeho postoj asi veľmi nezbožňujú. O pár rokov tento kandiduje na prezidenta a spomínaný emeritný biskup mu vrazí nôž do chrbta podporou liberálnej súperky, lebo ten kresťanský politik vraj nemá autoritu u biskupov – presne tých, ktorí kedysi zariadili jeho vylúčenie zo svojich radov. Ako sa vraví: Toto nevymyslíš!

Ešte je tiež možné, že pán Bezák sa nepridal na stranu Mikloška z ohľaduplnosti, aby mu prípadnou podporou u lojálnych členov cirkvi skôr nepoškodil... Hoci postaviť sa namiesto toho na stranu Progresívnych je asi poriadny náklad konzervatívnemu svedomiu na spracovanie, podľa môjho skromného názoru. Ale čo sa týka prostredia ne-emeritných biskupov, našich lodivodov, tam už beznádejne strácam orientáciu: F. Mikloško je pre trnavského biskupa vieroučný odpadlík. Tak radšej bratislavský biskup podporí neokomunistického Šefčoviča. Rožňavský biskup vo svojej kázni zas opakuje protikandidátsky chvat, ktorý rád predvádza Harabin – a síce že si treba všímať, ako niekto ochotne vyhodí na kampaň státisíce a potom sa zrazu vzdá. Žeby len nechcená inšpirácia? Sekretár Konferencie biskupov zas priochotne (síce iba jednou vetou navyše – čo je však vo verejnou priestore a v jeho funkcii už priveľa) pochváli neoľudácku stranu... A po tom všetkom nás nitriansky biskup vyzve, aby sme „hlasovali tak, ako nás k tomu povzbudzuje Cirkev“! Márnosť šedivá, a to je ako?! Za Harabina, Kotlebu, alebo Šefčoviča? Jasné je jedine to, že určite nie za démona Mikloška – práve za toho jediného, na ktorého podporu zo strany katolíckej cirkvi by som si bol dakedy stavil, ja blázon!

Náhodou som inkriminovanú kandidátsku debatu vtedy pozeral a situácia sa mi zdala krištáľovo jasná: pán Mikloško dosť jednoznačne vyjadril svoj tradičný názor na rodinu – samozrejme, očakávateľný – v súvislosti s dôležitosťou právnych noriem pre formovanie vedomia spoločnosti, a na záver už len v rýchlosti povinne diplomaticky doložil, že sa tu, pravdaže, bavíme o legislatívnych rámcoch, ale nikoho intímne súkromie riešiť nemieni. Nepovedal nič nové, než očividný fakt, že dvere spálne sú hranica, za ktorou už politika do správania jednotlivca nič nie je – a určite si v danej chvíli spomenul aj na ošúchanú frázu proticirkevne ladených ľudí, že „čo mi má kňaz čo liezť do spálne“, demagogicky vyťahovanú kedykoľvek, keď si cirkev plnila svoju povinnosť vyjadrovať sa k určitým morálnym záležitostiam. Naozaj asi len malicherná zlomyseľnosť môže skresliť vnímanie počutého tak, že niekto to vyhodnotí ako súhlas so „zakladaním homosexuálnych spoločenstiev“. Tak by som si želal, aby to bol iba nedostatok poctivého počúvania a snahy o pochopenie druhého, a nie pomstychtivosť! Najmä keď ide o nášho pastiera, ktorý by nemal iba ohlasovať oficiálnu náuku, ale zároveň dávať osobný príklad veľkorysosťou a morálnou výškou. Lenže keď to odznie práve v kázni, ktorá je „náhodou“ celonárodne zverejňovaná, a ja som na vlastné uši počul, že v relácii bolo povedané niečo iné ako uvádzala homíliová rekapitulácia, mojej vrúcne želanej naivite už neostane väčší životný priestor než brojlerke vo veľkochove.

Veľmi by ma zaujímalo, pán arcibiskup Orosch, či aj čítate reakcie tu na Postoji na Vašu identifikáciu „hriechu“ (podľa vášho sarkastického „Na viac hriechov sa nepamätám“) tohto kresťanského kandidáta. Asi nie. A ak áno, tak možno len zlomok. A ak vôbec, tak či to má nejakú šancu rozšíriť Váš uhol pohľadu. Ja si totiž myslím, že keby ste si všimli ten príval slušne sformulovaného, vyargumentovaného rozčarovania, malo by Vám to byť tou jednohlasnosťou a jasnosťou analýzy minimálne podozrivé. A v pozitívnom zmysle slova znepokojiť... Okrem výstižného článku Martina Hanusa vravím o blogoch Miroslava Klobučníka, Jána Čopa, Lenky Nalevankovej-Mišenkovej, Tomáša Golhu... S niektorými možno súhlasím viac a s niektorými menej, ale fakt, že ich zhodnotenia toho, čo sa odohralo, sa zhodujú aj navzájom a aj s tým, čo mi ponúkli moje receptory, sa mi javí veľavravný. Upozorňujem Vás na to pri všetkom rešpekte, ktorú k cirkevnej hierarchii prechovávam a verím, že tým neprekračujem medze trúfalosti – tu totiž nejde o vysvetľovanie evanjelií pod vedením Ducha svätého, ale o predvolebnú kampaň s využitím mediálneho priestoru Pánovej večere. V tej oblasti hádam ani vysvätenie nie je zárukou objektívnejšieho názoru. Podľa mňa (či podľa nás mnohých, s výnimkou M. Kotlebu) si také prekrútenie svojich slov F. Mikloško, skrz-naskrz neliberálny politik, nezaslúžil.

Zakončím parafrázou staršieho vtipu: Súčasná žalostná roztrieštenosť slovenských katolíkov má dve riešenia – realistické a nerealistické. Realistické: že sa zjaví Panna Mária Turzovská, spraví na oblohe slnečný zázrak a dohovorí nám. Nerealistické: že biskupi prestanú politikárčiť a dohodnú sa na podpore nekontroverzného kresťanského prezidentského kandidáta.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo