Otcovia biskupi, prečo?

Otcovia biskupi, prečo?

Ako hlboko veriaci človek si uvedomujem, že tou najlepšou službou Zlému sú vnútorné rozbroje a útoky v prvom rade na biskupov a kňazov. Áno, tento blog bude kritický aj voči otcom biskupom (ale zďaleka nielen voči nim), zdôrazňujem však, že zároveň s úctou a s modlitbou. Napísal som ho, pretože si myslím, že diskusia v Cirkvi je zdravým prvkom, pokiaľ sa drží určitých medzí. Nepíšem to na rozdelenie, ale verím, že ako "otáznik" v mene mnohých uvažujúcich veriacich, ktorí zároveň túžia po pozitívnej zmene v politike na Slovensku. Pozývam vás preto čítať tieto riadky v pravde, s nádejou, láskou a bez akejkoľvek nenávisti a zloby. Poďme teda k veci.

Kresťan-komunista Šefčovič na hrad

Ostal som v nemom úžase, keď som si prečítal správu TK KBS o stretnutí predstaviteľov cirkví s tzv. "podpredsedom EK". Zarazili ma na tom dve veci.

Tou prvou je zavádzajúci nadpis. Uráža ma, že už nielen liberáli, ale najnovšie aj "ktosi" v TK KBS si o nás obyčajných veriacich myslí, že sme hlúpi. Azda každému je predsa jasné, o čo na stretnutí išlo a o čom si od stredy budú čítať v Katolických novinách naše babky. Ostal som smutný z falošnosti nadpisu, z úmyselného zavádzania. Pretože, aby som bol úplný, v skutočnosti išlo o stretnutie s prezidentským kandidátom a o podprahové vyjadrenie podpory. A toto zavádzanie k našej viere skrátka nepatrí: "...vaša reč nech je "áno - áno," "nie - nie". Čo je navyše, pochádza od Zlého." (Mt, 5,37)

Druhou vecou je obsah správy, v ktorej sa uvádza, citujem: "Náboženskí predstavitelia ocenili úsilie podpredsedu Európskej komisie pri presadzovaní  tém, ktoré sa dotýkajú ľudskej dôstojnosti, ochrany života, manželstva, rodiny a náboženskej slobody." Po tomto mi spadla sánka, takmer vypadli oči a na chvíľu sa zastavil čas. Azda bol ocenený jeho postoj, ktorý vyjadril pred takmer 5 rokmi a teda, že je potrebná kultivácia práv ľudí z LGBTI komunity. Osobne pre mňa ostáva záhadou, prečo svoj boj za ochranu života, rodiny atď. nepredstavil sám kandidát počas prebiehajúcej kampane a to dokonca ani na pôde výsostne konzervatívnej, ale za hodných uznal iba predstaviteľov cirkví.

Nepodarená diplomacia?

OK, dajme na chvíľu nabok zhrozenie zo zavádzania, ktoré predviedla najkresťanskejšia spravodajská agentúra v krajine a skúsme pochopiť motív. Ten je pomerne zjavný, hoci aj v Denníku N ho objavili až na druhý deň po samotnom stretnutí. Z posledných prieskumov je najpravdepodobnejšie, že v druhom kole sa ocitne Zuzana Čaputová s niekým z dvojice Šefčovič - Harabin. Pre Katolícku Cirkev na Slovensku je dostatočne tragické, akú podporu získal Harabin medzi veriacimi a čo je horšie, aj medzi nejedným kňazom, najmä však v tábore okolo otca Maroša Kuffu. Ešte tragickejšie by však bolo, keby po prvom kole stáli "tí ostatní" hlboko veriaci pred Sofiinou voľbou Harabin - Čaputová. (Otázkou pre autora blogu ostáva, nakoľko tragicky vnímajú túto voľbu z pohľadu hodnôt samotní "predstavitelia cirkví". Po minulotýždňovom extempore si už totiž autor nie je istý ničím.) Ako najpravdepodobnejší motív podpory kandidáta Šefčoviča vychádza obava z renomé (nielen) Katolíckej Cirkvi na Slovensku po prípadnom úspechu Harabina. 

Niekto by mohol namietať, že išlo o "diplomaciu" (azda po vzore Pia XII.) a teda o "minimalizáciu neodvrátiteľných škôd". Chcelo by to osobitnú úvahu, avšak udalosť z poslednej nedele obnažila motívy, ktoré mohli otcov biskupov viesť k smutnej diplomacii namiesto jasnej voľby. O tom však neskôr.

K tejto pasáži ešte dve poznámky:

1. Pre otcov biskupov: Prepáčte mi tú priamosť, naozaj vás mám v úcte a mrzia ma mnohé neoprávnené útoky na vás. No vnímam ako hanebné, že nechávate bez povšimnutia zmätok medzi vám zverenými veriacimi, z ktorého ťaží pre kresťana neprijateľný kandidát, zneužívajúci tému tradičných hodnôt na vlastný prospech. Aj na vašej pasivite tento kandidát "vyrástol" a stal sa pre vás, pre Cirkev a pre celú republiku hrozbou. 

2. Pre liberálny tábor: Zatiaľ som nepostrehol ani štipku sebareflexie z toho, aké druhé kolo nám všetkým hrozí. Ešte nedávno sme boli my veriaci pranierovaní, pretože údajne bola možnosť, že sa v 2. kole stretnú "Šefčovič - Harabin", čo však žiaden prieskum nepotrvdzoval. Mýlili ste sa. Taktiež ste to boli práve vy a vaši komentátori, ktorí po celý čas hovorili o Mikloškovi ako o "veľmi dobrom, prijateľnom kandidátovi, avšak bez šance". Sami pritom viete, akú váhu má podpora mienkotvorných médií. Jediný týždenník .týždeň sa za neho postavil a odporučil ho spolu s pani Čaputovou. Tú ste neprezieravo pretláčali aj medzi konzervatívcami, čo je pre drvivú väčšinu v rozpore s vlastným svedomím. Táto hlúposť, či naivita spolu s odpísaním Mikloška zákonite vyústili do rozbitia konzervatívnych hlasov a do situácie, v ktorej proti liberálke o druhé kolo bojujú rovno traja neprijateľní kandidáti. Takto to končí, keď sa nerešpektujeme. 

Ako spáchať ťažký hriech s Čaputovou

Človek by si myslel, že podpora jedného "prezliekača kabátov" proti druhému (zo strany Cirkvi) je pre hrdého veriaceho dostatočnou hanbou na jedny voľby, ale nie. Minule som čítal o tom, akým požehnaním je pre človeka kríza - spozná v nej seba samého, svoje limity, slabosti, ale aj silné stránky. Zrejme to platí aj pre spoločenstvo, v tomto prípade pre spoločenstvo veriacich. Volebná kríza, do ktorej sa dostal hlboko veriaci volič totiž odhalila viaceré postoje a nevyliečené rany - či už spolubratov laikov, kňazov alebo aj niektorých biskupov. V priamom prenose sa tak vyznamenal otec biskup Orosch, ktorý popri vybavovaní si účtov podobne ako TK KBS zavádzal.

Ťažký hriech?

Otec biskup s autoritou jemu zverenou v kázni vysvetlil (alebo ani nie?), prečo je priama podpora Zuzany Čaputovej ťažkým hriechom. Dovolím si malú rebéliu - polemizovať s týmto názorom uvedením vlastného. V prvom kole je moja voľba jasná, môj hlas má František Mikloško. Predpokladajme však, že sa vyplnia prognózy z prieskumov a v druhom kole sa s pani Čaputovou stretne niekto z dvojice Šefčovič - Harabin. V tomto prípade by som volil Zuzanu Čaputovú. Prečo? 

Ako som napísal v úvode tejto časti, obaja páni sa za svoju politickú kariéru predviedli ako prezliekači kabátov. Z princípu teda nemožno veriť tomu, čo hovoria vo svojej kampani. Je to skrátka bluf s cieľom osloviť voličskú skupinu, u ktorej cíti kandidát najväčšie šance. Preto nemám pochýb o tom, že obaja páni by ako prezidenti svoj podpis pod čokoľvek (ak by na ňom záležalo) zobchodovali. Možno sa niekto teraz ozve, že ako kresťan vopred vynášam o druhom súdy. Nie, súdiť nás všetkých bude raz Pán Boh. Toto sú len "očakávania". Kandidát totiž voličovi viac ako budúcnosť ponúka svoju minulosť a jedine na základe nej sa môže rozumne a čestne rozhodnúť komu odovzdať svoj hlas.

Ad Šefčovič

Za pánom Šefčovičom navyše stojí strana, ktorá má ako hlavná na svedomí mafianizáciu štátu, úpadok politiky, rastúce rozkrádanie, privatizáciu polície a životného prostredia oligarchami, rastúcu nespokojnosť ľudí spolu s nárastom popularity antisysémových politikov, zlý stav justície a celkový marazmus, proti ktorému sa pred rokom ozvali aj samotní otcovia biskupi.

Ad Harabin

Pán Harabin bol, zjednodušene povedané, najprv tvorcom a napokon výtvorom systému, z ktorého profituje aj Smer. Napriek tomu, čo sa nám snažia nahovoriť niektorí spolubratia vo viere, nejde o žiadneho kajúcnika alebo človeka, ktorý zrazu v sebe našiel vieru. Hovorím to s rovnakou istotou a rozhodnosťou s akou tento kandidát obhajuje svoje minulé, jasne a mnohými článkami a knihou podložené zlé činy. Ak by sme aj všetko toto dali bokom, počas kampane som od pána Harabina nepočul prejaviť slovko ľútosti nad samovraždou jedného a úmrtím druhej bývalej kolegyne, ktorí mali opačné názory ako on, čo aj patrične na sklonku života pocítili. "Kultúra života" v praxi.

"Démon tradičných hodnôt"

Preto ak ide o ochranu života, rodiny a tradičných hodnôt, chcem sa opýtať: To naozaj nám stačí tak málo? Že nám niekto "zahrá" na citlivú strunu, čosi sľúbi a to je všetko? Odkedy v Cirkvi platí zásada, že účel svätí prostriedky? Odkedy je správne spriahnuť sa s hocikým v mene ochrany "tradičných hodnôt"? C.S.Lewis v knihe Štyri lásky píše o tom, že láska začne byť démonom vo chvíli, keď začne byť bohom. Inak povedané, ak dáme láske k niečomu abosolútnu hodnotu, stane sa z tejto lásky démon a my začneme "v mene lásky" konať zlé veci, pretože sme zaslepení. V tomto zmysle vnímam vyjadrenie podpory nesprávnym kandidátom v mene "ochrany tradičných hodnôt". 

Takže prečo Čaputovú?

(V prípade, ak bude druhé kolo vyzerať ako som naznačil vyššie)

Ako povedal Radoslav Procházka, prezidenta si nevyberáme na základe kompetencií (ktoré má minimálne), ale ako "Kráľa" alebo "Kráľovnú", a teda reprezentanta. Nechcem teraz robiť bilanciu končiacemu prezidentovi Kiskovi, ale predstavte si, že by pred rokom po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bol prezidentom Róbert Fico. Alebo hoci len taký Gašparovič. Alebo si tam predstavte Šefčoviča, Harabina či Kotlebu. Cítite ten rozdiel oproti Kiskovi? Nebola to rozbitá opozícia, ale prezident, ktorý vytváral tlak na vládu v mene námestí plných ľudí volajúcich po slušnejšom spravovaní krajiny. V situácii, v ktorej sa naša krajina nachádza je nevyhnutné, aby bol prezident človekom, ktorý bude u poslancov a vlády apelovať na morálku pri správe vecí verejných. Toto však ťažko očakávať od pána Sefčoviča, ktorému Smer platí kampaň alebo pána Harabina, ktorý je "tvorca" aj "výtvor" systému a sám z neho dokázateľne profituje (#NehorázneOdmeny). 

No ako hlavné chcem povedať toto: Aj keď s pani Čaputovou v hodnotových otázkach zásadne nesúhlasím, vážim si, že v odpovediach je úprimná, neuchyľuje sa k útokom a jasne a bez zahmlievania vyjadrila svoj postoj, pokiaľ ide o presadzovanie svojich hodnôt. Z neho je jasné, že bude rešpektovať vôľu Národnej rady. Navyše, z doposiaľ dostupných informácií o nej všetko nasvedčuje tomu, že ide o slušnú a čestnú osobu. Inak povedané, je to ľudsky správny človek. Áno, s iným názorom. Ale počúvame niekedy sami seba? Z názorových rozdielov budujeme, slušní ľudia, medzi sebou zákopy, kým u iných, s ktorými sa zhodneme prepáčime aj ľudskú úbohosť. Naozaj si myslíme, že toto je cesta do budúcna? To nikto nevidí, ako sa čoraz viac nálepkujeme, škatuľkujeme a v konečnom dôsledku vzďaľujeme jedni od druhých? Či nie je toto počiatok antisystému? Už sme zabudli, že to bol Herodes ktorý chcel Ježiša zabiť, kým Traja mudrci z východu (tak mentálne aj duchovne vzdialení) sa mu prišli pokloniť? Stále nechápeme? Mosty môžeme budovať len na tom čo nás spája a len s ľuďmi, ktorým možno dôverovať. Nie, to nie je opustenie vlastnej hodnotovej pozície (a otcovia biskupi, vy to predsa najlepšie viete, veď čím je ekumenizmus??). Azda sv. František poprel svoju vieru, keď prišiel za sultánom? Nie a na rozdiel od svojich križiackych spolubratov ako jediný niečo dosiahol bez prelievania krvi. 

Kde je Mikloško?

Tu sa treba pristaviť. Keď som sa totiž po štvrtku sám seba pýtal, prečo Šefčovič áno a prečo Mikloško nie, jediná rozumná odpoveď pre mňa bola, že to otec arcibiskup Zvolenský stavil na prieskumy. A tu sa zrazu v nedeľu v plnej nahote ukáže, že - a toto ma naozaj bolí - ani biskup nevie zabudnúť, odpustiť. Priznávam, o niektorých ľuďoch mám pomerne naivné predstavy. No nečakal som, že stará kauza s otcom biskupom Bezákom môže byť príčinou, prečo sa KBS nepostavila za jediného autentického kresťanského kandidáta, ktorý navyše má potenciál spájať, pretože oslovuje ľudí naprieč spektrom. Toto je taká premrhaná príležitosť, že až. A dovolím si povedať, že vzhľadom na rastúci import liberálnych hodnôt a absenciu podobnej konzervatívnej osobnosti to je príležitosť posledná.

Ešte raz. V týchto voľbách máme jedného jediného kandidáta, ktorý v sebe spája toto všetko: nemá za sebou škandály a nezodpovedané otázky; jeho celoživotný príbeh je príbehom zápasu o pravdu a dobro (a proti totalitnej ideológii); otvorene sa hlási k rýdzo katolíckej morálke (bez ohľadu na to, ako tragicky si jeho slová vyložil jeden z biskupov); za svoju vieru si v minulosti čo-to vytrpel; hlásia sa k nemu aj ľudia z liberálneho tábora a zradil ho kto? No vlastní. História si zakaždým, keď sa pri prezidentských voľbách 2019 pristaví bude ťukať po čele, ťuk ťuk. 

Myslím, že to my veriaci máme kdesi v sebe:

  • Škrupulantsky hodnotiť druhých a vytknúť im každú smietku (ktorá ich zároveň v našich očiach absolútne diskvalifikuje). 

  • Nezabúdať na staré spory a krivdy, ale pri vhodnej príležitosti ich pripomenúť.

  • Namiesto jednoty, za ktorú sa tak modlil náš Pán, štiepiť sa pre vlastné urazené ego. 

  • (Napíšte prosím v diskusii ďalšie body, podľa toho, čo vnímate ako problém v kresťanskej politike vy.)

Možno to všetko vyznieva tragicky, ale mám nádej. V tejto kríze spoznávame vlastné hriechy, nedostatky a problémy. Navyše je pôstny čas, ku ktorému patrí spytovanie svedomia a výzva na obrátenie. Je to však zároveň čas, kedy diabol tak rád útočí na našu jednotu a vzťahy. A darí sa mu to. Čo keby sme to zmenili? Vyšli zo zákopov a hľadali to čo nás spája? A ak aj nesúhlasíme, vyjadrili to slušne a s úctou voči pravde? Čo keby sme sa začali modliť za našich nepriateľov? Za názorových protivníkov, za tých, ktorí nás a našu krajinu priviedli do tejto krízy, a za seba navzájom? A tiež za našich pastierov, kňazov a biskupov? Poďme spoločne na to.

A čo povedať na záver? Verím v dobrý úmysel otcov biskupov keď podporili Šefčoviča, verím v dobrý úmysel ľudí okolo otca Kuffu, ktorí podporujú Harabina, verím v dobrý úmysel kresťanov, ktorí stoja za Čaputovou. Ale verím aj v to, že keby sme prestali viesť vlastné križiacke výpravy, všetci by sme sa stretli pri Mikloškovi.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo