Je rozdiel ak ...

O relevantných prezidentských kandidátoch

Na úvod si položme otázku - Existuje a je pre nás dôležitý rozdiel medzi tým, kto (1) aktívne deklaruje, že bude konať proti evanjeliu a tým, koho (2) podporuje vládna strana, s ktorou sú spájané korupcia a pomery, umožňujúce niekoľkým z nás páchať rôzne stupne násilia až po vraždu novinára a jeho snúbenky?

Obávam sa, že vedomé schvaľovanie a konanie zlých rozhodnutí  musí mať väčšiu závažnosť než ostrakizovanie kandidáta čisto len pre všeľudové upodozrievanie, žeby mal súhlasiť s korupciou.  Na slovenských pomeroch predsa nesie svoj podiel viny samotný slovenský ľud a to svojou apatiou a nedôslednosťou. Ztotožňovať nominanta politickej strany so samotnou stranou je aj okato oportunitstické a také „malo-slovenské“. Prečo napr. nevyčítame Milanovi Lajčiakovi, že je ministrom zahraničných vecí SR?

Z tohto pohľadu sa mi vidí správnym iniciatíva metropolitu arcibiskupa Zvolenského, ktorý sa spolu s predstaviteľmi iných kresťanských cirkví osobne stretol a opýtal podpredsedu EK Šefčoviča na jeho vzťah k evanjeliu.  Veď predsa spraviť to isté netreba pre ďalšieho relevantného kandidáta, Zuzanu Čaputovú. Jej postoj k rodinných hodnotám a k ochrane života je natoľko jasný, že by mal byť aj rozpoznateľný pre každého, kto nasleduje Krista v spoločenstve pravoveriacich.

Preto by sme mali prstom ukazovať na Zvolenského a vyčítať mu, čo to len také hrozné urobil. To, že bratislavský arcibiskup musel pristúpiť k takémuto kroku je predsa dôsledok našej nezodpovednosti a politickej rozbitosti, pre ktorú neboli schopní relevantní zodpovední činitelia ako  Hlina (KDH) a Matovič (OĽaNO) nájsť konsenzus na kresťanskom kandidátovi. Do toho sa pridala eurovolebná zvada, ktorou Záborská a Škripek (KÚ), ešte viac odkryli to, čo momentálne najviac trápi všetkých ku kresťanstvu sa hlásiacich politikov – ich osobné ambície. 

Aby toho nebolo dosť, trnavský arcibiskup Ján Orosh včera verejne napomenul kandidáta Františka Mikloška za jeho stanovisko k spolužitiu homosexuálov a za neschopnosť hlbšej sebareflexie. V súvislosti s tým na pozadí prezidentskej kampane doznieva kauza Róberta Bezáka, ktorého dlhodobé správanie a angažovanie sa napr. pre Čaputovú,  dávajú po dlhej ceste napokon za pravdu tým, ktorí podporili Bezákovo odvolanie. Napriek tomu by sa ale František Mikloško nemal ocitnúť v nemilosti.

Suma sumarum, slovenskí kresťania dnes vyzerajú pred svetom ako pokolenie, ktorému keď hrajú netancuje, ergo sme tí, ktorí nevedia, čo je správne, a preto si s nami môže každý robiť, čo chce, či je to liberál, socialista, postmečiarovec  alebo fašista. Po voľbe prezidenta SR sa ukáže, nakoľko sme stratili svoju váhu a tvár. A že nepôjde len o malú kozmetickú úpravu naznačuje už teraz predseda KDH v poslednom blogu, kde namiesto toho, aby sa aspoň pokúsil ospravedlniť za spôsobenú situáciu, útočí ako paparazzi na konkurenčnú KÚ ktorú obviňuje zo sektárstva.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo