Kto horí za pravdu?

Vo vrcholiacom čase predvolebnej kampane na post hlavy štátu komentátori a analytici prešli mlčaním stretnutie najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví na Slovensku a Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR, ktoré sa uskutočnilo 4. marca 2019 v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne.

Nalejme si však čistého vína – aj keby sa badínske stretnutie konalo pre masmédiá trebárs aj uprostred uhorkovej sezóny, okrem spravodajského spracovania by neponúkli o nič viac ako teraz. Dôvod je prostý: takmer 50 zástupcov cirkví a náboženských spoločností vydalo spoločné vyhlásenie, v ktorom sa obrátili „na predstaviteľov verejného života a na všetkých ľudí dobrej vôle, aby sme tak v legislatíve, ako aj vo vzdelávacom procese odmietli každý prejav genderovej ideológie. Zároveň potvrdzujeme stanovisko spred roka, v ktorom sme vyjadrili naše presvedčenie o nevyhnutnosti odmietnuť Istanbulský dohovor, ktorý zneužíva tému násilia na šírenie genderovej ideológie“.

Nejde totiž o to, že opäť zaznel jasne odmietavý postoj k rodovej ideológii a k tzv. Istanbulskému dohovoru. Práve naopak – neomarxisti a liberáli (je v tom nejaký rozdiel?), z ktorých sa niektorí tak radi vyhlasujú za veriacich, by si s veľkou rozkošou na badínskom vyhlásení zgustli. Len tak by sa to hemžilo termínmi ako extrémisti, bigotní, fanatici, spiatočníci, fundamentalisti, homofóbi... Servítky by sa veru nechali v skrinkách a lepiči otrepaných nálepiek by zažívali extázu. A myslím si, že nie som ďaleko od pravdy, že by sa tak stalo aj teraz, v čase vrcholiacich kortešačiek, keby...

Keby vyhlásenie z Badína podpísali len predstavitelia Katolíckej cirkvi oboch obradov. Áno, do katolíkov nie je problém kopnúť si či ich nakopať. To by liberáli a progresívni veriaci v ich túžbe po pravde modernizmu nenechali na reverendách katolíckych cirkevných predstaviteľov suchú nitku.

Ale pod jednoznačným vyhlásením boli podpísaní najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví a zväzu židovských náboženských obcí. A to je už iná šálka kávy! Do jej miešania nenašli odvahu všetci tí zástancovia „rodiča 1“ a „rodiča 2“, homosexuálnych zväzkov či „tretieho pohlavia“, odvahu, ktorou v prípade katolíkov sú však priam nadopovaní. Katolíka nemajú problém onálepkovať, dehonestovať, vysmiať či obviniť z nenávisti, dokonca v niektorých prípadoch z „nenávisti ľudského spoločenstva“ (M. H.).

Kopnúť si však do všetkých predstaviteľov kresťanských cirkví, no najmä nálepkovať a dehonestovať našich starších bratov vo viere – hmmm...

No práve mlčanie všetkých tých generálov i pešiakov LGBTI, stratégov, aranžérov davov a ideológov, mlčanie všetkých tých kaviarenských intelektuálov, pseudoliterátov a rôznych „písalkov“ či zástavníkov dúhových vexíl, tak toto mlčanie ich kompromituje, pretože ich usvedčuje z falošnosti a z scestnosti. Lebo „kto si stojí slovu, čo priam zhŕkne svet“ (K. Kuzmány), tak ten nemlčí. Dokonca ani ten, kto sa podľa Epiktéta „mýli, a preto úprimne považuje klamstvo za pravdu“.

Takže: Kto za pravdu horí?

Badínski signatári vyhlásenia, ktorí nemlčia, alebo...?

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora