Prezident "nenásilného vzdoru"

Otázka zvoliť dobro alebo zlo a ako to rozlíšiť, naberá na intenzite s blížiacimi sa voľbami. Médiá zverejňujú osobné postoje prezidentských kandidátov k rôznym otázkam. Mnohí z nás obviňujú médiá z nadŕžania niektorému kandidátovi, kriticky sa stavajú k volebným preferenciám, alebo hľadajú chyby a nedostatky na každom kandidátovi. Táto kategória občanov i keď nedôverčivá voči všetkému, aspoň sleduje spoločenské dianie a preukazuje aký taký záujem o dianie v našej krajine. Mnohokrát za všetko zlé neprávom podozrieva a obviňuje novinárov, akoby chcela ospravedlniť svoju vlastnú pasivitu.

Horšie je to s tými, ktorí nič nesledujú, nad ničím nerozmýšľajú, nič neskúmajú, oddaní predstave o stave spoločnosti, ktorá úplne korešponduje s „komunistickou bezstarostnosťou“ typickou pre režimy bez slobody a otvorenosti, kde sloboda a zodpovedné rozhodnutie spôsobujú duševnú záťaž spojenú až s fyzickou bolesťou. Títo bez rozmyslu čakajú na povel a nahrnú sa do volebných miestnosti, aby preukázali lojalitu tomu, kto ich paradoxne zbavil vlastnej identity.  Sú medzi nami aj takí, ktorí nenájdu v sebe odvahu pozdvihnúť sa nad nechuťou voliť daného kandidáta a nepôjdu voliť vôbec. Argumentujú skeptickou úvahou o nehodnosti všetkých, ktorí za prezidenta kandidujú a nenájdu na žiadnom z nich nič dobré.

Ako však budú voliť kresťania tejto krajiny, ktorá štatisticky vysoko vykazuje kresťanskú populáciu? Nie je slobodné rozhodnutie postaviť sa za kresťanského prezidenta priam povinnosťou ak nie znakom dôvery v človeka verného pravde a spravodlivosti? Dnes máme možnosť slobodne vyznať naše kresťanstvo, ak sa postavíme za kresťanského politika Františka Mikloška. Politik, ktorý dokonale poznal život v komunistickej totalite, držal (ako sám hovorí) svoj postoj voči väčšine „proti valiacemu sa prúdu, ktorý hrozí, že ťa zmetie“. Politik, ktorý  zostal svojmu kresťanskému presvedčeniu verný až doteraz. Politik, ktorý povedal: „Keď vo mne niečo dozrie, keď som o niečom presvedčený, idem do toho!“

To, že sa dnes o prezidentskú kandidatúru uchádza  František Mikloško nie je žiadna náhoda. Je to Boží dar, ktorý zosobňuje človek konzistentný vo svojom kresťanstve, úprimný vo svojich vyjadreniach, ktorý ide do toho nie pre vlastný prospech, „ide do toho“, lebo chce niečo povedať aj všetkým tým, ktorý ho bezdôvodne odpisujú. Ide do toho aj za všetkých, ktorí ho  podceňujú, ktorým tak vzácny politický a ľudský príbeh nič nehovorí, pretože ho vôbec nepoznajú, pretože ich nezaujímal.

Úlohou kresťana je skúmať pravdu, poznať pravdu a o pravde svedčiť. Na to, aby sme sa vedeli zorientovať,  potrebujeme mať naplno otvorené obe oči, sledovať politické dianie a robiť si vlastný úsudok hľadaním pravdy. František Mikloško ju hľadal, hľadá a bude jej zástancom aj na poste prezidenta. Dobre vie, že iba v pravde a spravodlivosti je možné vidieť, akí naozaj sme. So všetkými dobrými, ale aj zlými stránkami.  Ale práve to potrebuje dnešná spoločnosť zaslepená lžami a podvodmi. Potrebuje jasnozrivého, pravdivého kresťanského kandidáta, ktorý kresťanstvo nepredstiera, ale ho celým svojim životom žije. Keď sa KDH v druhých ponovembrových voľbách prepadlo o polovicu, František Mikloško bol sklamaný. V knihe rozhovorov  spomína, ako mu kardinál Korec vtedy povedal: „Ferko, vás v týchto voľbách zvolili tí najvernejší z najvernejších“.

Teraz sa František Mikloško pokúša po tretí krát prebudiť kresťanské svedomie národa. Pomôžme mu v tom a dajme mu svoj hlas, aby Slovensko nepremárnilo príležitosť zvoliť si priameho svedka kľúčových dejinných udalostí Slovenska. Politika, ktorého cesta bola cestou „nenásilného vzdoru“ v čase, keď išlo o všetko, aj o vlastný život. Staňme sa voličmi Františka Mikloška a rozšírme rady tých najvernejších. Stojí to zato!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo