... lebo dobre vyzerala

Venované k 1. kolu prezidentských volieb všetkým mojim „konzervatívnym“ kamarátom.

Slováci sú zvláštnosť sveta.
Hneď zabudnú na špinu.
Každý zručne pozametá
prach z podlahy pod skriňu.

Jedna metla všetko zvláda,
netreba nám viacej nič.
Kde je múdrosť, čo k nej vzhliada
básnik Andrej Sládkovič?

 

Nehaňte ľud môj, slepí sudcovia!
že ľud môj je len ľud sprostý;
často sú múdri hlúpi ľudkovia
dľa súdu svetskej múdrosti...

 

Problém je, že v našom štáte
žiadny sudca nie je slepý,
metá piate cez deviate
a náš (s)prostý ľud je happy.

Len čo vyhnal komunistov,
začal trpieť poruchou:
z tej slobody celkom isto
oslepol a ohluchol,

k tomu ťažká amnézia,
a tak po štvrťstoročí
bez rozmyslu jedy vpíja,
sám si pľuje do očí.

V posledných dňoch krútim hlavou
a ťukám si na čelo,
koľkože je liberálov
v radoch mojich priateľov.

Včera boli proliferi,
z homozväzkov mali strach,
snáď každý z nich v Boha verí
a mal jasno v hodnotách.

A dnes zrazu – čože je to?
Blonďavý vlas, príbeh krátky.
Po sieťach sa melie svetom
obrázok ich kandidátky.

Oklamať sa pekným hávom,
dušu ohnúť nakrivo
a v septembri tlieskať s davom
na Pochode za život?

S vervou sa biť za rodinu,
za manželstvo, pritom však
prezidentku voliť inú –
nežije tak ani tak?

 

Milí páni, milé dámy,

nehaňme sa, prosím, sami.
Múdrosť možno hľadať aj
pod lesklými lysinami
(nie mladý fejs je to naj).

Nedajme sa rožkom opiť.
Veď cez každú trhlinku
vniká odpad, čo sa kopí
ako skládka v Pezinku.

„Prečo, starý rodič číslo jeden?“

nevinne a celkom krátko
spýta sa raz vnučka malá.
Odpovieme: „No vieš, zlatko,
lebo... dobre vyzerala.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo