Voľby do EP budú o krúžkovaní

Voľby do EP budú o krúžkovaní

Voliči na Slovensku majú určujúci vplyv na poradie zvolených kandidátov. Krúžkovanie často prehádzalo poradie z kandidačnej listiny. Dá sa očakávať, že podobne to bude aj tento rok vo voľbách do EP a budúci rok vo voľbách do NR SR.

Oprava 4.3.2019: v diskusii pod blogom pán Mach správne upozornil na chybu v blogu. Hranica pre krúžkovanie je už aj pre EP 3%. Pôvodný údaj 10% platil v minulých voľbách do EP. Ospravedlňujem sa za nedorozumenie. Nižšie sú vyznačené úpravy. Doplnený text je podčiarknutý.

Voľby si všímam viac ako 20 rokov a všimol som si dva akoby protichodné vplyvy:

  1. V roku 1998 sa volebným obvodom pri voľbách do NR SR stalo celé Slovensko. To dalo do rúk straníckych centrál väčšiu moc, pretože mohli ľahšie na atraktívne miesta presadiť straníckych funkcionárov bez väzby na konkrétne regióny.
  2. Oproti tomu máme pravidlá o preferenčných hlasoch, z ktorých sa straníckym centrálam od roku 2004 rosí čelo, lebo týmto tzv. krúžkovaním je veľmi ľahké výsledné poradie oproti kandidačnej listine kompletne poprehadzovať.

Hranica pre „preskakovanie“ je vo voľbách do NR SR na úrovni len 3%. Teda ak aspoň 3% hlasov pre stranu má platne vyznačené preferencie pre kandidátov, tzv. „krúžky“, potom sa mandáty pridelia v zásade podľa krúžkov. Vo voľbách do EP je poradie na kandidátke o chlp dôležitejšie, lebo hranica je 10%. Od účinnosti nového volebného zákona (2015) platí hranica 3% už aj pre voľby do EP.

Zdá sa to ako trojnásobná hranica, ale v skutočnosti je aj tak Hranica pre krúžkovanie je teda veľmi nízka.

Je to preto, lebo účasť vo voľbách do EP býva nanešťastie vcelku nízka. Klasická hranica pre dosiahnutie aspoň jedného mandátu je 5% platných hlasov všetkých zúčastnených voličov. Doposiaľ to znamenalo, že pre vstup do EP zvyklo stačiť 30-40 tisíc hlasov, pričom víťazné strany získavali 120-265 tisíc hlasov. Krúžkovanie je populárne a uvedená hranica bola zatiaľ vždy vo voľbách do EP niekoľkonásobne pokorená. Platilo to zatiaľ pre všetky voľby do EP a pre každú jednu stranu. V prípade KDH, napríklad, v posledných dvoch voľbách 2009 a 2014 bol podiel hlasovacích lístkov s využitím krúžkovania zakaždým viac ako 80%. Viac detailov o volebnej štatistike je verejne prístupných na volebných stránkach Štatistického úradu.

Mandáty do EP sa pridelia v tomto poradí:

  1. Všetci kandidáti, ktorých počet krúžkov zodpovedá aspoň 10% 3% hlasov pre stranu. T.j. ak pre stranu hlasovalo 100.000 voličov, na preskakovanie poradia treba aspoň 10.000 3.000 krúžkov. (Vo veľkých stranách to už môže byť náročné náročnejšie, ale len ak je vysoká účasť vo voľbách. Najviac bolo zatiaľ treba v SMERe v roku 2009, viac ako 26 tis krúžkov. Pri dnešnom pravidle o 3% by už stačilo aj len 8 tisíc krúžkov.
  2. Kandidáti podľa poradia na kandidátke (Možno na nich už neostanú mandáty).

V minulosti to viedlo v zmenám poradia alebo k nezvoleniu top kandidátov. Bude veľmi zaujímavé sledovať, čo sa stane v týchto voľbách do EP. Nespomínam si, že by v minulosti bolo zostavovanie kandidátok do EP aj vnútropoliticky tak ostro sledované. Keď už aj Igor Matovič kandiduje z prvého a nie posledného miesta, tieto voľby sa oplatí sledovať. A najmä sa ich zúčastniť s celou rodinou.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo