Ján Kollár rozumel európskej integrácii viac ako dnešní politici

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ján Kollár rozumel európskej integrácii viac ako dnešní politici

V 19. storočí zrodil náš národ viaceré veľké postavy. Jednou z nich je nepochybne Ján Kollár. Dnes sa tento gigant svojich čias vynára pred našimi očami iba v hmle. Málokto si pri ňom povie viac ako to, že je autorom  básnickej skladby Slávy dcera. Podľa veršu „neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku“, ho mnohí mylne považujú za „apoštola“ rusofilstva. Jeho idea bola však iná a v rôznych podobách žije dodnes.

Slovanská vzájomnosť

Jána Kollára možno považovať za „apoštola“ spolupráce alebo ako on hovoril literárnej vzájomnosti. Základná myšlienka vzájomnosti je pre nás dodnes samozrejmá. Je nám jasné, že keď ideme na dovolenku do Chorvátska nie je potrebné vedieť anglicky a môžeme sa dohovoriť, tí zručnejší, aj porozprávať s domácimi.

Kollár stavia na tomto obyčajnom pozorovaní a hlása potrebu spolupráce národov s blízkymi jazykmi a teda aj kultúrami. Volá po kultúrnej a literárnej výmene medzi kultúrnymi elitami slovanských národov tak, aby sa tieto kultúry vzájomne obohacovali a vytvárali postupne čiastočne zdieľanú kultúru. Táto kultúra bude vychádzať z osobitosti jednotlivých „kmeňových „ kultúr. Pôvodné jazyky a kultúry sa pritom budú ďalej vyvíjať ako samostatné, hoci ovplyvňované literárnou vzájomnosťou.

Kollár stavia do popredia potrebu spolupráce a podpory prirodzených prvkov podobnosti medzi kultúrami ako základu, z ktorého môže vyjsť hlbšia spolupráca.

 

Dnešná integrácia

V dnešnom projekte európskej integrácie staviame tiež na čomsi spoločnom – tzv. európskych hodnotách. Kedysi skutočne existovali. Boli to kresťanské hodnoty lídrov kresťanskodemokratických strán, ktorí stáli pri zrode Európskej únie.

Namiesto spoločných hodnôt, nám dnes ostali frázy o demokracii, tolerancii a ľudských právach. Na definícii ničoho z toho sa už nevieme zhodnúť. Máme prázdne slová a projekt Európskej únie sa pri každej ekonomickej kríze otrasie v základoch, lebo chýba kultúrny či hodnotový tmel čoby nás spájal.

 

Kollárov odkaz dnešku

Ján Kollár rozumel, že trvalá spolupráca musí vychádzať nielen z rozumu, ale aj zo srdca. Musíme cítiť, že máme niečo spoločné, aby sme sa dokázali pre druhého obetovať. Ak také niečo nemáme alebo je to slabé musíme to vytvoriť či posilniť.

Dnes toto spojivo Európskej únii chýba. Neznamená to, že máme hneď projekt opustiť. Chce to od nás uvedomenie si tohto faktu a hľadanie nového spojiva či obnovenie tohto starého – kresťanských hodnôt. Étos kresťanských hodnôt stále žije aspoň v časti spoločností každého európskeho národa. Stále sa to zdá ľahšia cesta ako skonštruovať niečo nové. Inými slovami vytvoriť niečo z ničoho.

Jánovi Kollárovi sa obvykle vyčíta, že jeho koncept je nepraktický a teda je to slepá ulička myslenia. Ja sa domnievam, že Ján Kollár rozumel svetu možno viac ako mnohí súčasní myslitelia, novinári či politici. Vedel, že sú zbytočné inštitúcie, ak chýba myšlienkové, hodnotové či kultúrne súznenie.

 

Článok je pokračovaním zamyslení nad textami, ktoré sa študujú v Kolégiu Antona Neuwirtha na kurze História.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo