Mladí, ktorí nikam nepatria

Mladí, ktorí nikam nepatria

Pred nedávnom som na Postoji čítala článok, ako sa dominikáni v Košiciach začali venovať pastorácií slobodných ľudí. Inšpirovalo ma to k spísaniu tohto článku, ktorého ideu som mala už dlho v hlave, a s ktorou som sa chcela podeliť s ostatnými.

Bola polovica júna, deň mojich štátnic a nasledujúce ráno ma čakal prvý deň v práci. Nastúpila som ako čerstvá absolventka a týždne ubiehali. Oproti škole som mala pocit, že mám veľa času a tak som ho s príchodom septembra, teda aj začiatku školského roka, začala vypĺňať. Otázkou ale najprv bolo, čím? Mala som predstavu, že by som znovu mohla chodiť na nejaké stretká, že by som sa mohla venovať hudbe, športovať,...

Keď som sa ale pustila do hľadania do nejakého spoločenstva/stretka, narazila som na problém. V ponuke stretiek nájdete rôzne stretká pre: mamičky s deťmi, pre prvoprímajúcich, pre birmovancov, pre rodiny, pre vysokoškolákov. Avšak pre čerstvých absolventov tam nenájdete nič. Najbližšie tomu sú vysokoškolské alebo zoznamovacie stretká pre 30+, ale nič medzitým. Na zoznamovacie stretká 30+ sa ešte necítite a k vysokoškolákom už tiež nepatríte. Vysokoškolské spoločenstvá sú samozrejme fajn, ale predsa len, sú prispôsobené programovo aj časovo študentom, ktorých rok pozostáva zo: semestra, skúškového a prázdnin.  Ako absolvent a pracujúci človek sa už nachádzate trošku v inej pozícií a riešite v živote odlišné veci. Ak ste vo vážnejšom vzťahu, tak sa snažíte našetriť si na svadbu, volíte miesto, kde sa usadíte, ak ste už manželia riešite deti a iné veci. A ak ste single, tak ešte riešite otázku hľadania toho druhého.

V období po skončení vysokej školy sa vám začne veľa rovesníkov z vášho okolia vytrácať. So spolužiakmi sa už nevidíte každodenne, ale len sporadicky napr. niekde pri pive. Ďalší vaši rovesníci chystajú svadbu alebo už majú po nej, iní riešia príchod nového člena rodiny. V práci síce máte kolegov, ale už tam nemusí byť také veľké množstvo  vašich rovesníkov, ako bolo okolo vás počas školy. V očiach väčšiny ste ešte stále mladí a nádejní, ale vy si pripadáte viacej ako tí, ktorí nikam nepatria.

A práve pocit, že patríte niekam, tak človeku často chýba. Nájsť ho môžete občas na stretku, ale nájsť to pravé môže byť niekedy náročné. To posledné, čo človek pri hľadaní stretka chce, je prísť do uzavretej skupinky ľudí, kde sa nakoniec cíti ešte viac odstrčene alebo nepríjemne, než predtým. Napríklad, ak narazíte na stretko, kde sú len mladé páry a VY, tak sa tam s najväčšou pravdepodobnosťou budete cítiť ako piate kolo na voze. Nepríjemný je aj štýl stretiek, ktorý funguje ako zoznamka a na ktorom prebieha doslova nepríjemný lov.  

Stále vo mne vyznieva veľa otázok, prečo je to s mladými pracujúcimi takto. Prečo sa na túto skupinu ľudí zabúda? Je hádam tak málo mladých ľudí, ktorí riešia podobnú situáciu? Predsa len, je to stále ešte skupina ľudí, ktorá si  môže založiť rodinu, skupina, ktorá chce patriť do cirkvi, do spoločenstva. Veď, ak sa niekto hneď po škole nevydá/neožení alebo si nezvolí duchovné povolanie, neznamená to, že nikam nepatrí.

Ak chceme v tejto veci niečo robiť, je nutné si uvedomiť, že podstatou riešenia nie je vytvoriť stretko na zoznamovanie. Samozrejme, človek rád stretne nových ľudí, avšak tu práve ide o to nenútené nadväzovanie nových vzťahov. Ide o vytvorenie spoločenstva, kde by sa mladí, ktorí už nie sú študentmi, ale ešte nemajú rodinné záväzky mohli združovať a zdieľať. Miesto, kde by mohli duchovne aj osobnostne rásť alebo nájsť inšpiráciu. Inšpiráciu napríklad aj vo forme prezentovania laikov, ktorí žijú svoj život v stave „slobodní“. Pretože je dôležité ukázať, že život nie je len o tom vydať sa/oženiť sa alebo si zvoliť duchovné povolanie. Existujú aj ľudia, ktorých povolaním je práve byť tu pre spoločnosť, byť tu pre ostatných v určitej forme. Je treba ukázať, že títo  ľudia sa s tým vedia stotožniť, berú to ako svoje povolanie a neberú  to tak,  že im nič iné nevyšlo a tak si zvolili túto cestu. Jednoducho je dôležité predstaviť mladým ľuďom fakt, že aj taký ľudia existujú a nie je to niečo nezvyčajné, a že to jednoducho niekomu vyplynie z životných okolností.

Je super, že sa už nejaké iniciatívy rozbiehajú, respektíve fungujú a veľmi fandím projektom ako je „slobodní 25+“. Môžu totiž priniesť nádej a svetlo do života tím, ktorí strácajú v živote istotu, či vôbec idú správnym smerom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo