Nástrahy digitálneho sveta

Nástrahy digitálneho sveta

Hovorí sa, že digitálnemu svetu patrí budúcnosť. Obklopujú nás počítače, mobily, internet, počítačové hry, GPS, sociálne siete, atď. Digitálne médiá menia svet, spoločnosť a ľudské správanie. Priniesli viaceré pozitívne prvky, ale nesmú sa prehliadať ani bagatelizovať negatívne dôsledky, ktorých nie je málo.

Poruchy spánku, nízka sústredenosť, stavy úzkosti, depresie, pokles schopnosti učenia, nadváha, agresivita atď. sú prejavy, ktoré Manfred Spitzer vo svojej knihe „Digitálna demencia“ (v českom vydavateľstve Host vyšla v roku 2016) pripisuje digitálnym médiám. Problematike sa venuje viac ako 20 rokov. 

Ide o seriózny výskum

Spitzer patrí medzi najvýznamnejších odborníkov v oblasti neurológie v Nemecku. Od roku 1998 vedie univezitnú psychiatrickú kliniku v Ulme a Centrum pre výskum učenia a neurológie. Niektorí najmä z mladšej generácie ho ironicky nazývajú nepriateľom vedeckého pokroku. Jeho publikácia sa však na rozdiel od jeho oponentov vyznačuje vedeckými zisteniami, klinickým výskumom a rozsiahlym a dlhodobým prieskumom. Autor sa zameral predovšetkým na oblasť detí a mládeže, školský systém vyučovania a digitálne hry, lebo chce podporovať slobodne a kriticky uvažujúcich ľudí so záujmom o reálne spoločenstvo, ale zároveň, podľa vlastných slov „sa chce zastať tých, ktorí to ešte nedokážu - našich detí - alebo tých, ktorí to už nedokážu – chorých a starých.“ 

 „Náš mozog funguje do istej miery podobne ako sval. Ak sa používa, rastie, ak sa nepoužíva, zakrpatie.“  Zdieľať

Pamäťové stopy

Vnímanie, myslenie, prežívanie, cítenie a správanie zanechávajú v ľudskom mozgu tzv. pamäťové stopy. Platí to aj pre digitálny svet Čas strávený používaním digitálnych médií poznačuje naše neurobiologické zdravie, emocionálne a sociálno-psychické procesy. Nemecký neorológ upozorňuje na viaceré negatívne dôsledky v oblasti učenia. Napríklad u žiakov a študentov sa znižuje schopnosť samostatne tvoriť, lebo všetko sa vyhľadáva na internete a kopíruje bez toho, aby si to žiak aspoň prečítal. „Ako sa človek nestane horolezcom tým, že niekto ho vynesie na vrchol, tak sa mladý človek nestane odborníkom v akomkoľvek odbore, ak sa len pýta odborníka. Osvojiť si vedomosti z prameňa, skladať jednotlivé časti do zmysluplného celku – aby sa človek toto všetko naučil, musí to robiť samostatne,“  upozorňuje Spitzer. 

Používajte mozog

Už je takmer bežnou záležitosťou, že smartfóny a automobily sú vybavené GPS navigáciou. Toto veľmi užitočné zariadenie si žiada aj svoju negatívnu daň. Znižuje sa naša schopnosť priestorovej orientácie. Kto sa učí žonglovať, rastie v jeho mozgu oblasť zodpovedná za spracovanie očných pohybov. Hudobníci oproti nehudobníkom majú lepšie vyvinutú oblasť sluchu. Vo Veľkej Británii robili výskum londýnskych  taxikárov, ktorí  nepoužívajú navigáciu a zistili u nich extrémne vyvinutú schopnosť orientácie. „Náš mozog funguje do istej miery podobne ako sval. Ak sa používa, rastie, ak sa nepoužíva, zakrpatie,“ konštatuje uznávaný neorológ. 

Mali by sme viac využívať pero a papier pre zachytenie našich myšlienok, než len klávesnicu.  Zdieľať

Spitzer je kritický k školskej filozofii „notebook pre každého študenta“, ale aj prehnanému používaniu interaktívnych tabúľ a internetu v školskom vyučovaní. Je potrebné podporovať učenie ako samostatnú duševnú prácu. Zároveň pri internete autor upozorňuje na veľké nebezpečenstvo pre žiakov, ktoré predstavuje podvádzanie, šikanovanie až po prístup k pornografii a násiliu. 

Vymeňte klávesnicu za pero

Pri učení netreba úplne vynechávať tzv. memorovanie a ísť cestou, že všetko sa dá predsa „vygúgliť“, lebo z dlhodobého hľadiska človek potrebuje odborné znalosti s využitím vlastnej pamäte, eventuálne sme ich získali opakovaním istých potrebných návykov pre našu prácu. 

Pomáhajte druhým; usmievajte sa; počúvajte hudbu; choďte na prechádzky do prírody...  Zdieľať

Čítanie a písanie sú ústrednými kultúrnymi technikami, ktoré sa majú rozvíjať už od detstva. Majú enormný vplyv na vývin reči, správny pravopis, jemnú motoriku, rozvoj pamäte. Preto by sme mali viac využívať pero a papier pre zachytenie našich myšlienok, než len klávesnicu. 

Konkrétne rady

Manfred Spitzer ponúka až priveľa výskumov s veľmi negatívnymi zisteniami, ktoré sa nemôžu podceňovať. Jeho záverečná kapitola s názvom „Čo robiť?“ obsahuje pozitívne a aktívne odporúčania: pomáhajte druhým; púšťajte sa do vecí, ktoré dokážete uskutočniť; usmievajte sa; počúvajte hudbu; choďte na prechádzky do prírody; aspoň polhodinu denne sa hýbte; každý deň, keď vaše dieťa strávi bez digitálnych médií, je vyhratý čas. Myslím, že to platí aj pre dospelých... 

Kto má rád odbornosť, názorné príklady, konkrétne fakty a zistenia, kniha ho určite upúta a prečíta ju s veľkým záujmom. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo