KDH nie je viac ako svedomie.


 

Som členom KDH od jeho založenia a teda bol som pri všetkých odchodoch, ktoré v strane boli.

Pamätám si odchod Klepáča s Oberhauserom, ktorí akcentovali národné otázky a preto odišli krátko pred voľbami a založili SKDH /Slovenské KDH/. Konali na základe vlastného presvedčenia i svedomia, lebo KDH sa im zdalo málo národné. Bolo mi ľúto, že sa tak rozhodli, ale rešpektoval som toto ich slobodné rozhodnutie.

Pamätám si na obdobie, keď sa po spoločnej porážke Mečiara odmietli vrátiť do KDH Dzurinda a Šimko a založili SDKÚ. Doteraz veria, že ich rozhodnutie bolo správne, v súlade s ich presvedčením i svedomím.

Pamätám si odchod Palka a Mikloška v roku 2008 po tom, čo sa Palko nestal predsedom KDH na sneme v Prešove. Mali predstavu, že by KDH malo byť razantnejšie. Martin Fronc ponúkal vtedy vytvorenie platformy, napokon sa rozhodli založiť KDS. Bolo mi ľúto, zvlášť odchodu Fera Mikloška, ktorého som poznal dlhé roky pred 89. Nepochybujem však o tom, že svoje rozhodnutie robil na základe vlastného presvedčenia i svedomia.

Pamätám i na odchod Lipšica, ktorý odviedol kus poctivej práce počas desiatich rokov pôsobenia v KDH. Napokon sa rozhodol ísť za svojou víziou Novej Väčšiny, tiež nepochybne na základe vlastného presvedčenia.

Ani jeden z uvedených odchodov vtedajších predsedov KDH určite nepotešil, ale ani jeden nevyvolal takú reakciu predsedu strany, či už to bol Čarnogurský, Hrušovský, či Figeľ, ako odchod Moldu do KDŽP a Záborskej do KÚ, ktorú predviedol Hlina vo svojom blogu.

Mne je ľúto každého odchodu z KDH, ale nabrýzgať každému, kto má iný názor nie je riešením teraz, ani pre budúcnosť kresťanskej demokracie na Slovensku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo