danajský dar

Od Figeľa k Hlinovi a späť

Keď zaslepené nemecké vojenské velenie  priviedlo svoj štát v  1918.  k bankrotu, vypočítavo prenechalo vládu, t. j.  zodpovednosť za kapituláciu a splácanie reparácií na iných - na predstaviteľov novej weimarskej republiky. Že šlo o danajský dar potvrdzuje fakt, ako sa Nemci stavali k weimarským povojnovým pomerom. O necelých 15 rokov skončila demokratická republika ako jednohubka na tanieri Adolfa Hitlera, s ktorým sa k moci znovu dostala tá ješitná, urazená a nepoučiteľná generalita.

Ak sa zamyslíme nad príbehom kresťanskej demokracie na Slovensku nájdeme mnoho podobného. Ani velenie KDH neodhadlo na začiatku svojho snaženia svoj potenciál, priority a trvácnosť zdrojov. Zato sa pustilo do boja s veľkou vervou a s neuveriteľnou 40% podporou voličov. Tá po prvých voľbách klesla na dnes závideniahodných 19 %. Ale to, čo by sa dnes javilo, ako úspech, bola  vtedy trpká porážka. Vlastne samo KDH zato ani nemohlo. Podobne ako francúzsko-britská demagógia urobila z Nemcov počas prvej svetovej pomaly ľudožrútov, aj slovenské médiá a konkurenčné politické projekty v rukách pohrobkov komunizmu úspešne vykreslili kresťanských demokratov ako spiatočníkov a čiernu totalitu. Nečudo, že pokles preferencií začal stúpať až začiatkom 1998. na sľubných vyše 15%, lenže to sa vtedy  už KDH rozhodlo  pre politickú samovraždu.

Prečo to prirovnanie, prečo to spomínam? Až do 2008. stála  na čele KDH generalita, ktorá zažila étos z 1989. Títo páni a nejaká tá dáma zažili spomenutých 40% a verili, že sa to raz vráti, že raz ľudia pochopia, aké je KDH nenahraditeľné, a že vlastne oni sú ním (personifikácia politickej idey). Podobne ako nemecký generálny štáb aj vedenie KDH sa zaslepilo  a tým hnutie zdegenerovalo na lóžu vnútrostranícky okiadzaných a pravidelne reelektovaných predsedov, podpredsedov, poslancov, odborníkov v komisiách, ktorým sa za dzurindovania pridali mastne platení a  vyárendovaní štátni tajomníci, členovia dozorných a správnych rád.

Prísun novej krvi sa zastavil. Nik ju nepotreboval. Veď napokon aj načo? Rybník bol predsa stále plytkejší a v ňom nasadeným kaprom stále tesnejšie.   Napokon sa stalo niečo, s čím vyvolení vôbec nerátali. Vody vyschli úplne.  KDH ostalo v 2016. pred bránami parlamentu, a podobne ako ako Hindeburg, ani Figeľ  nemal veľkú chuť niesť zodpovednosť za dekadentné predsedovanie a hľadať riešenie.  Namiesto toho odporučil až podozrivo prirýchlo zvoliť za svojho nástupcu človeka z vonku  Hlinu.

Poviete si  a čo je natom zlé?  No po poslednej republikovej rade KDH by mohol každý s kľudným srdcom skonštatovať, že k tomu nedošlo nezištne. Figeľ nielen že obdaroval KDH v Hlinovi danajským darom, ale po troch rokoch si tento podarúnok kresťanskej demokracii necháva riadne refundovať. Bývalý eurokomisár s mastnou rentou, súčasný EÚ ambasádor slobody vierovyznania smeruje na kandidátke KDH do EP!  Pokus o teplé miestečko je na prvý pohľad nenápadný ale o to možno vypočítavejší a predovšetkým na účet KDH so súhlasom väčšiny členoov rady.

V prípade samoprospechárstva by u Figeľa nemuselo ísť o nič výnimočné. Stačí si spomenúť na pokutný bytisko v historickom jadre Bratislavy, preplácanie cestovných nákladov z Prešova a aférku s asistujúcou černovláskou. Avšak riadne zhorkne každému slina, ak si prizná, že by za tým mohol byť aj Hlina. Súčasného predsedu nominácia Figeľa diskvalifikuje a celé KDH vracia pred rok 2016. Nuž čo, opona spadla a Hlinovo divadlo na charakter  definitívne skončilo fiaskom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo