Dôležitý a potrebný signál

Hovorca KBS Martin Kramara prostredníctvom Postoja prezentoval vyjadrenie týkajúce sa sexuálneho zneužívania v cirkevných radoch na Slovensku, ktoré možno považovať za veľmi dôležitý a potrebný signál (https://svetkrestanstva.postoj.sk/40316/knaza-obvineneho-zo-zneuzivania-bude-riesit-vatikan).

Najpodstatnejším miestom tohto vyjadrenia je veta: „Musíme formovať atmosféru v miestnych spoločenstvách, aby sa obete nebáli prehovoriť a aby ich ľudia neodsudzovali“. Ide o významný posun v cirkevných vyjadreniach, ktoré ešte pred polrokom pôsobili skôr ako bagatelizovanie problému sexuálneho zneužívania v cirkvi na Slovensku a pri posudzovaní stavu týchto deliktov sa orientovali skoro výlučne na prípady ohlásené v minulosti, akoby išlo o uzavretú vec. Aktuálne stanovisko hovorí o snahe pôsobiť na formovanie atmosféry v cirkvi smerom k veriacim ako aj k poškodeným so zreteľom na súčasnosť. Cirkev na Slovensku vyslala signál, že má záujem túto bolestnú skúsenosť vo svojich radoch odkryť a podieľať sa na vytvorení otvorenej atmosféry, ktorá by mala prispieť k ozdravnému procesu. Ten by totiž bez pravdivého pohľadu na túto problematiku nemohlo nikdy nastať. Za vzor si berie skúsenosť zo zahraničia, a to osvetu a prevenciu, ktorú Kramara označil za fungujúcu.

Ide o potrebný a nevyhnutný krok, pretože atmosféra, ktorá v tejto problematike doteraz v cirkvi na Slovensku prevládala, sa na osvetu vôbec nepodobala. Pripomínala skôr obranu „vlastnej rodiny“, a to predovšetkým zľahčovaním prípadne tabuizovaním problému sexuálneho zneužívania. Takáto atmosféra je veľmi nepriaznivá pre všetkých zúčastnených. V obetiach vyvoláva pocit nedôvery a strachu upozorniť na svoju situáciu a predísť tak prehlbovaniu a opakovaniu deliktov zo strany páchateľov. Páchateľom atmosféra strachu, nejednoznačnosti, prípadne vytesňovania tejto otázky z centra záujmu vyhovovala, pretože práve na takom princípe funguje manipulácia obete i jej okolia. V neposlednom rade sa uzavretosťou tejto témy nahrávalo radikálnym názorom skupiny veriacich, ktorá prítomnosť tohto fenoménu v cirkvi a priori odmieta a obete redukuje na hŕstku jednotlivcov, ktorí si za svoju situáciu môžu sami.

Atmosféra zľahčovania teda prehlbuje nekritickosť názorov a absenciu sebakritiky v cirkvi, na druhej strane nahráva predovšetkým mimocirkevným hlasom, ktorých motivácia hovoriť o tejto téme môže byť rôzna. Obete však majú omnoho vyššiu dôveru v toto mimocirkevné prostredie, najmä vďaka tomu, že sa v tomto prostredí môžu slobodne definovať ako obete, je im priznaný štatút poškodených, nakoľko v tomto prostredí nie je motivácia chrániť fungovanie nejakej štruktúry. Často sa však práve v sekulárnom mediálnom prostredí hlas obetí stáva skôr senzáciou, ako apelom na zmenu. Neprispieva k úprimnému hľadaniu pravdy, očiste a prinavráteniu dôvery v cirkev, čo možno zo strany cirkvi a kresťanských médií vnímať ako premárnenú príležitosť.  

Vyhlásenie hovorcu KBS však zrejme signalizuje zmenu tohto stavu. Cirkevná hierarchia totiž dala týmto najavo, že má záujem o pravdivý, hoci bolestný a nepríjemný pohľad do svojich radov. Prvýkrát oficiálne dáva najavo záujem o obete sexuálneho zneužívania, ktoré svoju skúsenosť ešte neoznámili. Zároveň apeluje na kresťanské médiá, ktoré by k tomu mohli prispieť. Aj keď nejde o vyjadrenie, ktoré by sme mohli nájsť na oficiálnej stránke KBS, Kramara zrejme nehovorí len za seba, keď deklaruje záujem „formovať atmosféru v miestnych spoločenstvách, aby sa obete nebáli prehovoriť a aby ich ľudia neodsudzovali“.

Takéto vyjadrenie však nevyhnutne musí sprevádzať otázka, akým spôsobom sa KBS v tomto smere chce angažovať. Možností sa ponúka viacero a bude dobre ich aktívne sledovať. Za všetky sa hodenou rukavicou môže zdať najmä rozšírenie záberu kultu blahoslavenej Anny Kolesárovej. Jej odkaz a podnet na proces blahorečenia je totiž interpretovaný výlučne monotematicky ako idealizácia čistoty. Pritom Anna Kolesárová a jej životný príbeh v sebe nesie veľký potenciál hovoriť o čistote nielen ako o ideáli. Komunikácia procesu jej blahorečenia smerovala výlučne k tejto interpretácii. Navyše, pozornosť, ktorá sa venuje prehlbovaniu tohto kultu, je neprehliadnuteľná. Anna Kolesárová, jej odkaz a centrum, ktoré v jej rodnej obci vzniklo, ponúka jedinečnú príležitosť na osvetu v otázke sproblematizovanej čistoty. Anna je nielen víťazkou, ale aj obeťou. Absencia tohto rozmeru v interpretácii jej životného príbehu bola viackrát namietaná a myslím si, že oprávnene. Ak si niekto predstaví pocit obete sexuálneho zneužívania, ktorá počúva pastiersky list na tému neotrasiteľnej čistoty, a potom je vyzývaná prispieť na výstavbu pastoračného centra zameraného na upevňovanie povedomia o čistote, možno pochopí, o aký rozpor ide. Predstaviť Annu nie len ako mučeníčku čistoty, ale – podobne ako Máriu Goretti – aj ako patrónku obetí zločinov tejto povahy, by mohlo byť jednou z ciest, ako o téme stratenej/ukradnutej/sproblematizovanej čistoty v cirkvi hovoriť a deklarovať záujem o obete.

Pre úplnosť len dodám, že vyjadrenie Martina Kramaru vyvoláva pozitívny dojem, jeho účinok však bude viditeľný až na základe konkrétnych činov. Preto verím, že cirkevní predstavitelia sa nebudú spoliehať iba na vlastné skúsenosti a názory, ale využijú rady odborníkov, ktorí sa téme sexuálneho zneužívania aj na Slovensku poctivo venujú.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora