Rozdrobenie je fakt

„Tak to tu máme zas, ibaže narýchlo o trochu viac.“

Len tesne pred volebným maratónom sa na politickej scéne objavuje ďalší vyzývateľ  KDH.  Po zaniknutom MKDH a neúspešných pokusoch SKDH, SDKÚ, KDS , NOVA  a  Sieti vstupuje do ringu novovznikajúca KDŽP a okrem nej pravdepodobne ďalšia strana, ktorú zakladajú europoslankyňa Anna Záborská (doteraz KDH) a Richard Vašečka (2012-2018 poslanec OĽaNO, potom člen KDH). K nim sa pridáva Branislav Škripek (2012-2014 poslanec OĽaNO, 2014-2019 europoslanec OĽaNO ), hoci naďalej  má na svojej oficiálnej webke logá a odkazy na OĽaNO.  Trochu bizardné,  ale presne vystihujúce  dobu, v ktorej nik negarantuje nič.

O čom teda vypovedá najnovší rozkol v KDH? Môžeme sa o tom dohadovať a donekonečna hádať, preto si myslím, že najlepšie bude  položiť si niekoľko odôvodnených otázok.  Zodpovedať si ich môže každý sám.

Prvé dva rozkoly sa udiali ešte v ponovembrovom praveku a stála za nimi nacionalistická explózia, ktorá na maďarskej strane zrodila hviezdu  súčasného prezidentského kandidáta Bélu Bugára.  Naopak, na slovenskej strane tej istej mince Klepáčovci úplne  pohoreli. Tým sa rozkolníctvo v KDH odmlčalo, nie však na trvalo.

Keď v rokoch 2008-2010  dzurindovci nedokázali utopiť KDH v SDK, vytvorili spolu s liberálmi svoju SDKÚ. Nasledujúci „odbojníci“ išli do otvorenej revolty a rozkolu s KDH, keď sa strana na ich popud a proti svojej vôli porúčala z druhej Dzurindovej vlády a odmietla ísť do tej prvej Ficovej.  KDH sa v tom čase už nachádzalo v prehlbujúcom sa marazme a rozkole, ktorý znetvoril hnutie na eseróčku v rukách najvyšších aparátčikov. No hoci odídenci predstavovali to pozitívnejšie a kreatívnejšie, predsa by sme mali zvážiť, či aj palkovci, lipšicovcovci-krajniacovci a procházkovci neniesli zodpovednosť na úpadku KDH . Veď  dlhé roky sedeli v najvyššom straníckom Olympe.  Preto si položme prvú otázku. Nebol skutočným dôvodom týchto odchodov  fakt, že bardom a nestorom KDH prestal ísť po ruke stranícky aparát, ktorého praktiky a motívy dovtedy vedome ignorovali?

Ak porovnáme dzurindovcov s palkovcami, tých s lipšicovcami-krajniakovcami, až  takto postúpime  k prochádzkovcom, neubránime sa dojmu, akoby dlhodobý politický výtlak odídencov postupne klesal k nule. Obávam sa, že tento trend sa nepodarí zvrátiť ani najnovším „rebelom“ z tandemu Záborská – Vašečka. Už na prvý pohľad je totiž do očí bijúca nezrozumiteľnosť  ich spojenectva oproti predchádzajúcim prípadom. Vedel by vari niekto zrozumiteľne vysvetliť, prečo sa dáva dokopy „homo novus“ Vašečka s posledným mohykánom z neslano-nemastnej éry Hrušovský-Figeľ, voči ktorým sa Záborská nikdy nevyhranila, ba naopak z nich profitovala?   Vari Vašečka chce obnoviť zašlý a zatuchnutý „ancient regime“? Uvedené ilustruje  viac než dostatočne  neznalosť Vašečku o  KDH, čo ale on nepociťuje ako prekážku raz kandidovať na najvyššiu stoličku v tejto strane a následne po neúspechu zakladať hneď stranu novú. Ako to asi zapôsobí na kresťanský elektorát – zodpovedne alebo dobrodružne?

Podobne však upadá kvalita aj na čele KDH po odchode jeho prvého predsedu ako i figeľovsko-hrušovskej dynastie.  Neupieram však Hlinovi či Škripekovi  a Vašečkovi  ich kladný kresťanský a  občiansky kredit, avšak v politike stále pôsobia naďalej príliš jednostranne, zužujúco, čo ich  diskvalifikuje, aby  mohli disponovať  dostatočnou spoločenskou váhou, ktorá umožňuje vybudovať stranícky a nadstranícky rešpekt potrebný pre nové politické myšlienky. 

Prečo Vašečka so Záborskou radšej  neodštartovali v KDH dlhodobú iniciatívu, ktorá by alternovala Hlinovi a spol., vyprofilovala by sa vo vnútrostraníckych diskusiách a v správny čas by tak poskytla KDH plnohodnotné zrelé nové vedenie?  Precedens tu predsa existuje.  Kultivované odchody predsedov Čarnogurského, Hrušovského a Figeľa umožňujú Hlinovi odísť dôstojne až narazí svojím svojským a stále viac únavným štýlom na okolo neho sa stále viac zužujúci nepriechodný múr. Lenže Záborská sa namiesto toho radšej pokúsi o ďalšiu kandidatúru do EP aj za cenu, že bude figurovať na kandidátke neznámej a omeškanej novej politickej strany, ktorá navyše bude priamo konkurovať KDH.  V prípade Škripeka žiaľ platí to isté.

A tak pre všetky rozkoly platí zrejme rovnaká odpoveď na otázku „Qui bono?“ –  určite nie kresťanskej demokracii na Slovensku. Zatiaľ čo na ľavicovo-stredovej scéne sa dokážu rôzne skupinky a záujmy dlhodobo zjednocovať v myšlienke pokračovania vlády SMERu-SD,  kresťanských demokratov a konzervatívcov zdobí namiesto vzájomného umývania si nôh, iba rozdrobenosť a sebastrednosť. Ide o fakt, s ktorým žiaľ musíme rátať v najbližších voľbách.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora