Viečka oťažievajú,ste čoraz uvoľnenejší. Keď narátam do troch,prestanete myslieť

Relácia Hypnošou bola len trápna. Trápiť by nás však mali skôr iní zaklínači...

Človek by povedal, že podstata udalostí, ktorých sme boli na jar 2018 svedkami my všetci, sa nedá poprieť: vražda novinára a jeho snúbenice spustila také protesty, že sa niektoré kauzy podarilo pod koberec aj nezamiesť, že dôležití funkcionári začali pod tlakom verejnosti konečne odstupovať, a že sa nehoráznostiam, o ktorých Kuciak písal, zrazu dostávalo takej pozornosti, akej by sa za normálnych okolností nikdy nedostalo – čo je škoda, lebo naozaj išlo o veci, ktoré by ani inokedy nemali nechať žiadneho občana so zmyslom pre právo chladným. Personálne spojivá vládnej špičky s talianskymi kriminálnikmi by pre takého občana boli silný turek bez ohľadu na to, či talianska mafia bola pri vyšetrovaní vraždy relevantnou stopou alebo ani v najmenšom. Nevšimol som si – a naozaj som dával dobrý pozor – že by tie davy na námestiach chceli Smerákov a ich komplicov predčasne lynčovať ako pôvodcov vraždy... Skôr zo všetkého, čo na tribúnach odznelo a na transparentoch sa zaskvelo, vyplývalo, že majú stavu spoločnosti, najmä jeho plienenia, už plné zuby a že by už konečne mal byť niekto braný na zodpovednosť – áno, dokonca aj na Slovensku, kde „vyhraj voľby a môžeš všetko“. Dlhoročná občianska bezmocnosť voči rozlezenej korupcii zrazu našla ventil. Ak sa nejaký podiel zodpovednosti za smrť predsa prisudzoval Smeru, tak nanajvýš a hlboko implicitne nepriamej: a síce že dlhodobo prispieval k atmosfére, kde parazitovanie sa stalo takou dôležitou prioritou, že jeho ohrozenie niekomu stojí za fyzické odstránenie nepohodlného človeka.

No čuduj sa svete, ľudia na druhej, teda vládnej strane barikády (termínom „ľudia“ ich tu častujem čisto technicky, nie hodnotiaco) však akoby sledovali nejaký úplne odlišný priebeh udalostí! Fico celý rok urazene tvrdí, že zinscenované Slušné Slovensko ich mylne vinilo z vraždenia, a tak ich pár – mrzutou zhodou okolností vrátane neho – muselo nezaslúžene odstúpiť z dovtedajších funkcií. S nepochopiteľnou satisfakciou predviedol túto svoju ukrivdenosť aj pri vyplavení na povrch mena smotánkovej hviezdy M. K. ( – akoby s tým pánom neboli Smeráci zadobre tak mimoriadne ako nikto, a ich štít tak bol zrazu definitívne očistený). Aj na straníckom sneme v Trenčíne v decembri obvinil média zo lži, že vláde pričítali priamu zodpovednosť za smrť mladej dvojice. Ako echo znelo rovnaké „spravodlivé“ rozhorčenie Kaliňáka v januárovej diskusnej relácii Na telo. Povedal doslova, že: „Všetci, koho by ste sa opýtali na tom námestí, by vám povedali, že vláda môže za vraždu Jána Kuciaka.“ Keď sa ho redaktor snažil zaraziť, že to takto nikde nebolo prezentované, zrazu sa podľa Kaliňáka nemalo „chytať za slovíčka“. (Asi nemyslel slovíčko „plagiát“.)

A toto mal byť náš dlhoročný minister vnútra s najspoľahlivejšími informáciami o dianí v štáte? Takto to oni vnímajú? Pozoruhodné! Vyvodili si, že ich odstavilo podozrenie z vraždy, zatiaľ čo k tomu všetkému, čo im spomínané davy na námestiach NAOZAJ vyčítali, sa z nejakého nevyjadriteľného dôvodu okúňajú vyjadriť. Stačí si aj dnes len trochu pogúgliť fotky z minuloročných demonštrácií a námatkovo prečítať, čo stálo na transparentoch – napr: „So zlodejmi do väzenia, nech tam ide aj ten Béla“, „Zlodeji patria do basy, nie do politiky“, „Slovensko nemôže patriť mafii“, „Právom rozzúrený dav je silnejší ako vaše nahrabané peniaze“, „Zhabať majetok aj rodinným príslušníkom!“, „Už je koniec, zlodeji“, „Ukradli ste nám Slovensko“, „Nekŕmte nás už ficovinami“, „Robo, už nás fakt Soros“, „Dobačoval si“, „Právnici podporujú Špirka“, „Už sa toho stalo tak veľa, že neviem, čo sem napísať“.  A moje obľúbené - z Michaloviec: „Ste: táraji, gágaji a prďúsi.“ (Všimnite si, Róbertovia - popletkovia, slovo „vrahovia“ si tam vkladáte vy sami!) Nie je vari slogan „Nemôžem zložiť tento transparent na zem, lebo Smer si ihneď naňho uplatní dotácie“, či všetky varianty narážok na Matečnú a Bugára dosť výrečné? Nie som odborníkom na textovú analýzu, ale že by dominovalo priame obvinenie z vraždy, tak by to nepochopil hádam ani Ján Ľupták v delíriu.

Asi má ísť o pokus o hypnózu s podprahovým odkazom „Verte viac tomu, čo vám povieme, než vlastným očiam a ušiam“. Ja som však na niektorých tých námestiach tiež bol, dokonca som si prvý raz v živote aj vlastnoručne vyrobil transparent – takýto usilovný som nebol ani počas Zamatovej, ktorú som si inak pomerne uvedomelo užíval – a hukot traktorov prechádzajúcich v marci 2018 centrom Bystrice som si určite nevsugeroval (keď už niečo, to by som radšej siahol po mažoretkách v minisukniach), takže nikto mi nebude nahovárať, čo sme si spolu s ostatnými občanmi vraj mysleli a za čo sme tam demonštrovali! Chápem, že je niekomu nemilé, v akej nečakanej pozornosti sa zrazu ocitli ich kšefty, ale ak nás ozaj chcú presvedčiť, že išlo len o manipuláciu a teda náš omyl - nič netreba riešiť, nikto nemusel odstupovať - mali by do sociálnych balíčkov pribaliť kvalitné narkotiká zdarma.

Aj najhrdší, najodbornejší, najslušnejší z kapitánov sa nedávno pokúsil o kúzelnícky trik zmeniť naše vnímanie len pomocou prednesu svojich hlasných slov: Správu komisie, ktorá ho prakticky usvedčuje z akademickej (a všeobecne autorskej) nepoctivosti, sa snažil prezentovať ako vlastnú rehabilitáciu. Je to to isté, ako keby ste prečítali závery z chemického rozboru kravského trusu a triumfálne oznámili svetu, že ide o hodnotnú substanciu, lebo text ani raz nespomenul slovo „lajno“. Myslím, že mu však na to chýba potrebná dôveryhodná nástojčivosť. Hypnotizér musí mať istú charizmu a autoritu, aby ovládol vedomie subjektu. Bude si musieť vystačiť s ovládnutím financií.

Títo drzí páni sa zúfalo spoliehajú na to, čo tak často u Slovákov fungovalo – presvedčivo opakovať svoju verziu reality, až kým sa paralelný vesmír, ktorý obývajú, nevsiakne do toho nášho. Ak je pravda, čo preukázal istý prieskum, že 48% ľudí sa o politiku nezaujíma (Eurobarometer 2018), tak nie je nijako náročné udržať si prostou presvedčivou intonáciou permanentne aspoň vyše dvadsať percent podpory. Aj s prstom v nose. Pokojne by mohli byť tými objednávateľmi aj vykonávateľmi osobne oni – stačilo by s ublíženým pohľadom a rozhorčením v hlase deklarovať do kamier, ako sa proti nim spikol ktosi mocnejší (zo zahraničia, prirodzene) a zmanipuloval verejnosť. Veď odkedy u voliča zaváži niečo také nepodstatné ako fakty? Ale mnohí profesionálni redaktori, moderátori a novinári by im to tiež nemuseli tak uľahčovať. Priznám sa, vždy sledujem s krajnou ľútosťou, keď do zostrihov správ dajú poslušne len podobné pokusy štátnikov o davovú sugesciu, bez prirodzenej reakcie „Ale pán ex-..., veď predsa...“

Väčšina z čitateľov asi nepatrí k tým, na ktorých by lacná politická hypnóza fungovala, takže na vás by som už zbytočne apeloval, aby ste nepoužívali iba uši, ale aj zvyšok hlavy medzi nimi. Môžeme sa len snažiť v rámci svojich síl sťažiť demagógiám ich stráviteľnosť. No keďže nás v tom na tribúnach toľko podporujú aj herci a zabávači, nepridalo mi na nádeji, keď po prevalení všetkých chýb, ktoré odhaľujú zle maskovanú divadelnosť markizáckej Hypnošou ( - televízne dno prihlboké dokonca aj na našu verejnosť), Dano Dangl povie, že sa vôbec neúspechu nečuduje, keďže „my Slováci sme, bohužiaľ, takí, že neveríme veciam, ktoré si nevieme vysvetliť.“ Aha, takže presne v tom bol problém, nie v samotnej relácii, čistom destiláte vysokých umeleckých vzopätí! Ešte že nám to tak pravdovravne vysvetlil... Ach, keby sa politika až tak nápadne nepodobala číremu šoubiznisu!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo