Demoralizácia občanov Slovenska – špeciál

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Demoralizácia občanov Slovenska – špeciál

Pyramídové hry a ich následky. Nezvládnutý dohľad štátu na nebankovými investičnými spoločnosťami a škody spôsobené vkladateľom. PDSI a zodpovednosť niektorých funkcionárov Matice. Pravda o Národnom poklade. Ako dopadne druhý dôchodkový pilier pri ďalšej finančnej kríze ?

Chcel som o tejto časti, o veciach ktoré spôsobili frustráciu našich občanov písať nakoniec, ale správy o hospodárskych výsledkoch Dôchodkových správcovských spoločností (DSS) a tiež Doplnkových dôchodkových poisťovní (DDP), ktoré v uplynulom roku zaznamenali pre poistencov straty ma donútili napísať o tom teraz.

Obidve tieto skupiny poisťovní zarábajú pre svojich klientov peniaze obchodovaním s cennými papiermi. Je to štátom podporovaný vrchol pyramídy obchodníkov, ktorí vyrábajú peniaze tak povediac z ničoho. Teraz si niekto povie, aha Soros. Áno milý ujo Soros zarobil obrovské peniaze na menových špekuláciách. Nič nevyrábal, nič užitočné pre život ľudí nepredával, ani nerobil pre ľudí nijaké užitočné služby. Čiže nenapracoval sa na užitočných veciach pre ľudí. Jednoducho využil možnosti terajšie finančného systému a na finančných transakciách zarobil také množstvo peňazí, ako normálnou prácou nemôže zarobiť nik. Nerobí to sám, zaradil sa do systému mnohých iných, ktorí v tom podnikajú niektorí úspešne a niektorí nie. Naše dôchodkové poisťovne, ako sa ukazuje, sa zaradili medzi tých menej úspešných. Zatiaľ ešte chvalabohu neskrachovali. Ako ste si však mohli vypočuť v médiách, klientom síce vyrobili stratu, ale oni si vyplatili príslušný honorár, ktorý im umožňujú súčasne platné zákonné úpravy. Zvláštne je, že boli odmenení aj vtedy, keď tým, čo im zverili peniaze, spôsobili straty.

Poďme však na začiatok tohto zaujímavého úkazu, ktorý ľudí tak láka. Za komunizmu bezprácny zisk bol zakázaný. Jedine štátna tipovacia spoločnosť  mohla organizovať Športku, Mates, Sazku a rôzne lotérie. Zisk išiel predovšetkým štátu a niečo sa rozdelilo na výhry. Po roku 1989 sa v tomto smere roztrhlo vrece a rôzne formy takéhoto vyrábania peňazí, samozrejme pre majiteľov takých spoločností, sa rozbehlo na plné obrátky. Chýbali však nástroje štátu na ich reguláciu. Okrem dovtedajšej štátnej, vzniklo plno súkromných tipovacích spoločností, kasín a podnikov s hracími automatmi. Nebudem sa tým však bližšie zaoberať, lebo každému musí byť jasné, že ide o hazard spojený s osobným rizikom prehier a z toho vyplývajúcich finančných strát. V tomto prípade za frustráciu z prehier si tu každý môže sám, aj keď štát môže tu zohrať pozitívnu ale aj negatívnu roľu (viď movú úpravu zákona v NR SR o hazardných hrách).

Niekto si povie prečo píšem o hrách, ak som začal písať o takej vážnej téme, ako je obchodovanie s cennými papiermi. Nuž je za tým spoločná túžba ľudí prísť k veľkým peniazom bez reálnej práce a charakter takéhoto obchodovania silne pripomína tipovacie súťaže. Aj pri tipovaní výsledkov futbalových, alebo hokejových zápasov a pod. musíme používať rozum a znalosti o kvalitách zúčastnených mužstiev tak ako pri obchodovaní s cennými papiermi, kde musíme poznať ich parametre a vedieť kedy a čo nakupovať a potom zase kedy a čo predávať.

Na začiatku niekedy na prelome rokov 1989-90 sa objavila prvá pyramídová hra For You (Pre Teba) kde sa baláchali ľudia, aby si poštou posielali peniaze na určené adresy. Bola to ešte hra veľmi primitívna, ale aj tak na ňu mnohí naleteli. Iniciátori hry tvrdili, že systém je vytvorený tak, že každému príde po určitom čase poštou balík peňazí. Samozrejme, že prišiel a to tým čo boli na vrchole pyramídy, čiže nie „Pre Teba“ (For You), ale „pre vyvolených“. Po krátkom čase ľudia prišli nato, že tým čo sa do toho zapojili neskôr, peniaze neprídu a tak hra sama zakapala. Nuž, ale na rozdiel od komunistických štátnych orgánov, teraz tie rodiace sa demokratické, na to nezareagovali a tak si špekulanti napakovali vrecká a išli vymýšľať ďalšie sofistikované hry pre ľudí.

V 90-tych rokoch v bankách vyleteli úroky úverov do závratných výšok. Úspory však boli úročené pomerne nízko.  Stále viac prenikali správy zo západu o obchodovaní s cennými papiermi a možnosťami menových špekulácií. Bolo to v čase vlád Vladimíra Mečiara, ktoré boli zamestnané výstavbou štátnych orgánov samostatnej Slovenskej republiky a neskoršie aj privatizáciou. V tom čase vznikali aj nové banky, ako boli Ľudová banka, Devín banka, Tatra banka, Slovenská kreditná banka a Poľnobanka. Na začiatku to vyzeralo neškodne. Veď peňažný systém, v ktorom sú rôzne banky môže vzniknúť aj nebankový sektor, ako doplňujúci. V Čechách to boli Kampeličky, ktoré združili peniaze na družstevnej báze a s cieľom požičiavať ich s nižším úrokom, ako to robili v tom čase banky. Na Slovensku to boli rôzne nebankové investičné spoločnosti.

Niektoré novovznikajúce banky začali lákať ľudí vysokými úrokmi, aby zo Slovenskej sporiteľne prešli k nim so svojimi vkladmi. To zrejme inšpirovalo aj zakladateľov takých investičných spoločností, ako boli Horizont Slovakia, BMG Invest, Drukos a mnoho ďalších, aby vytvorili systém zhromažďovania peňazí od ľudí s tým, že im sľúbili podstatne vyššie úroky, ako im garantovala ktorákoľvek banka. Inšpirovaní zahraničím si zrejme mysleli, že aj oni obchodovaním s cennými papiermi a menovými transakciami dokážu zarobiť na vysoké úroky.

Nad bankami však bol bankový dohľad Národnej banky Slovenska (NBS), ale nad nebankovkami spočiatku nič. Nuž treba priznať, že zo začiatku ten bankový dohľad bol dosť biedny, lebo skrachovalo aj viacero bánk. Možno ani nie tak pre odbornú nekvalitu, ako pre zatváranie očí nad tým, čo sa v bankách dialo. Pre banky sa však pri skrachovaní prijala štátom garantovaná zákonná povinnosť vkladateľom vyplatiť istiny vkladov.

Takéto zatváranie očí štátnymi orgánmi bolo spočiatku aj voči nebankovkám avšak tu už žiadna garancia pre vkladateľov nebola. Preto väčšina z nich sa mohla nebadane transformovať na pyramídové spoločnosti, ktoré hrali s vkladateľmi pyramídové hry. Tí prví vkladatelia sa mali dobre, lebo im vyplácali obrovské úroky až v takej výške, že sa im vklad veľmi rýchlo vrátil a stále mali istinu vloženú na ďalšie úročenie. Tým si tieto spoločnosti robili reklamu, aby získavali ďalších vkladateľov. K tomu bola v televízii masívna reklama BMG Invest-u známe to vrtenie desaťkorunáčkou zo sľúbeným obrovským ziskom bez práce pod heslom „peniaze budú pracovať za vás“. To sa ľuďom veľmi páčilo. V uvedenom článku sa môžete dočítať, že ročné úroky v Horizont Slovakia a BMG Invest boli až do výšky 48% ročne : https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-/cislo-Okt%C3%B3ber/bmg-invest-a-horizont-slovakia-budu-coskoro-podnikat-s-miliardou-korun.html .

Kto za takýchto podmienok by nechcel byť účastníkom. Iba Horizont Slovakia a BMG Invest stihli od obyvateľov vyzbierať 62,78 miliardy korún a uzavreli 856.000 zmlúv. Vyše 53 miliárd použili na spätné vyplatenie vkladov a úrokov. Poškodených len uvedenými dvoma spoločnosťami zostalo 170.000 ľudí. https://www.pluska.sk/slovensko/krimi/fruni-zostava-vo-vazeni.html?forward=sk_mobil_clanok.jsp .

Ak si pozriete chronológiu uvedenú TASR tak najväčší rozmach týchto spoločností bol počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Ministerkou financií bola Brigita Schmognerová (SDĽ) a podpredsedom vlády pre ekonomiku Ivan Miklos (SDKÚ). Medzi ľuďmi bola rozšírená fáma, že tie vysoké úroky sú kompenzácia vlády obyčajným ľuďom za to, že sa za Mečiara nemohli zúčastniť privatizácie. Samozrejme bol to blud, ale dobre sa to počúvalo. Zodpovednosť príslušných štátnych orgánov a ľudí ktorí boli ich v čele sa však nedá zmazať. Štát predsa musí chrániť ľudí pred podvodníkmi. Je to jeho povinnosť. Darmo pani ministerka sa chcela zaštítiť tým, že v televízii v roku 2000 upozorňovala ľudí, že majú byť opatrní a neveriť reklame. Po prvé už bolo neskoro a po druhé mala už dávno proti tým spoločnostiam zakročiť z titulu svojej funkcie.

Na dôvažok, na slovenskom trhu pôsobilo veľa takýchto spoločností, takže celková čiastka, ktorú ľudia do nich vložili bola určite viac ako 100 miliárd korún. Viaceré z nich postupne aj získali licencie Národnej banky Slovenska (NBS) na obchodovanie s cennými papiermi a tak bankový dohľad NBS  zodpovedal nie len za banky, ale aj za tie nebankové spoločnosti, ktoré mali tieto licencie.

V januári 2002 začali krachovať Horizont Slovakia a BMG Invest a po nich postupne aj ostatne nebankové spoločnosti. Keďže sa tieto spoločnosti tvárili ako normálne obchodné spoločnosti postupne vstupovali do konkurzných konaní, žiaľ vo väčšine z nich sa ukázalo, že nemajú skoro žiadny reálny majetok. Blížil sa koniec prvej Dzurindovej vlády a všetci zodpovední si umývali ruky ako Pilát. Pani ministerka financií odišla do zahraničia. Stala sa výkonnou tajomníčkou Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve.

Opozičné strany a tiež tie novovytvorené, ktoré chceli vstúpiť do súťaže, sľubovali poškodeným, že budú hľadať spôsob ako ich odškodniť. Hľadanie vinníkov a sľubovanie odškodňovania poškodených sa ťahalo počas celého trvania druhej Dzurindovej vlády a v mnohých prípadoch trvá dodnes.

Ako zapôsobili krachy týchto nebankových spoločností ?

Ľudia zistili, že štát ich nechráni a keď sa aj príde na protizákonné konanie, odsúdenie vinníkov trvá veľmi dlho a mnohí sa z toho aj vyvlečú. Na dôvažok zistili, že prišli o svoje úspory, ktoré vložili do týchto spoločností aj vtedy, keď boli pod kontrolou bankového dohľadu NBS. Politické strany, ktoré im sľubovali pomoc, keď sa dostali do vládnych funkcií, svoje sľuby nesplnili. Presvedčili sa tiež, že konkurzné a exekučné konania obyčajným ľuďom nepomáhajú. Sú iba ochranou pre vyvolených.

Za druhej Dzurindovej vlády sa po týchto skúsenostiach prijali opatrenia, ktorými pod bankový dohľad NBS boli prevzaté všetky subjekty, ktoré obchodovali s cennými papiermi. Jednoducho povedané obchodovať s cennými papiermi mohli iba investičné spoločnosti, ktoré mali na to štátnu licenciu.  Skončila éra pyramídových hier, ale obchodovanie s cennými papiermi zostalo. Vychádzalo sa z toho, že ak sa to robí kvalifikovane, tak sa dá týmto spôsobom dosahovať väčší zisk, ako je úročenie vkladov v bankách. V bankách však vedeli, že s obchodovaním s cennými papiermi sú značné riziká a preto ho vysunuli do svojich dcérskych spoločností, aby pri stratách neohrozovali banky a pri sklamaní klientov, aby sa mohli od toho dištancovať.

Medzi nebankovými spoločnosťami, ktoré využívali systém obchodovania s cennými papiermi bolo aj Podielové družstvo slovenské investície (PDSI). Družstvo bolo obchodne aj personálne prepojené s bývalými najvyššími predstaviteľmi Matice slovenskej (MS), prostredníctvom Matičného fondu, a obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, ktorý bol súčasťou CI Holdingu. Vtedajší predseda MS Jozef Markuš, ako významný ekonóm a podpredseda prvej slovenskej vlády po novembri 1989, bol akýmsi  odborným garantom tohto podnikania. Družstvo bolo založené v roku 2000.  V prvom polroku 2003 vstupuje na slovenský trh HVB Bank s desiatkami nových fondov rakúskej spoločnosti Capital Invest. Takéto meno obchodníka s cennými papiermi bola tiež garanciou kvality. Zo začiatku všetko dobre fungovalo a podielnici dostávali pekné výnosy. Predseda MS Jozef Markuš preto zrejme vložil do obchodovania aj finančnú časť Národného pokladu vo výške cca 24 mil. Sk, ktorý mala Matica v správe po  nezáujme Národnej banky Slovenska o Národný poklad. Zdalo sa to byť bezpečné, veď dovtedy obchodovanie s cennými papiermi bolo bezproblémové a nezarobil iba ten, kto nevedel obchodovať.

Prvé signály finančnej krízy sa v Európe ignorovali. Kríza začala naberať otáčky v pondelok 15. septembra 2008, kedy burza Wall Street zažila najväčší pokles od teroristických útokov 11. septembra 2001. Americká vláda vyhlásila, že nebude zachraňovať veľké finančné spoločnosti verejnými peniazmi a investičná banka Lehmann Brothers následne vyhlásila krach. O rozbehnutí finančnej krízy sa môžete bližšie dočítať : https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/linksdossier/financna-kriza-000227/ . Celosvetový finančný systém je v súčasnosti tak prepojený, že to samozrejme zasiahlo aj nás a mnohí z tých čo obchodovali s cennými papierni skrachovali. To sa stalo aj PDSI na čele ktorého stal aj Jozef Markuš.

Naši občania tak po krachu pyramídových spoločností, zažili ďalšie sklamanie, kedy tí, čo sa dali nahovoriť na investovanie do cenných papierov, mnohí z nich prišli o celé svoje úspory. Konkurzy, do ktorých takéto spoločnosti spadli, totiž veriteľom vyplatili iba mizivé percento ich vkladov. Bližšie sa o konkurze PDSI dočítate tu: https://www.etrend.sk/ekonomika/podielnici-druzstva-pdsi-maju-prihlasit-svoje-naroky.html  Lepšie boli na tom iba tí čo mali investované v takých spoločnostiach, pre ktoré NBS zriadil Garančný fond investícií za peniaze.  Tento garančný fond musel vzniknúť aj preto, lebo ako som už uviedol, v roku 2004 vznikli Dôchodkové správcovské spoločnosti, v ktorých zdrojom ziskov je práve obchodovanie s cennými papiermi. V konečnom dôsledku však takéto straty vždy zaplatia všetci občania svojimi daňami. Je zvláštne, že o stratách, ktoré takto po vypuknutí finančnej krízy vznikli v DSS sa už tak nehovorilo. Pritom ich straty postihli 1,5 milióna ľudí a v PDSI iba okolo tritisíc päťsto.

V Maďarsku zrejme aj v dôsledku skúseností s finančnou krízou druhý dôchodcovský pilier zrušili. U nás sa Ficove vlády odvážili iba niekoľko krát otvoriť možnosť, aby sa mohli oklamaní ľudia (najmä takí čo mali blízko do dôchodku a nemohli si nasporiť ani toľko, aby mali zákonom garantovanú výšku prvého piliera) vrátiť do 1. piliera, kde je štátom garantovaná istota príjmov. Robert Fico hoci aj pre nedávnom v televízii hovoril, že celý druhý pilier je podvod, nemal odvahu ho zrušiť, tak ako to dokázal Orban v Maďarsku. Zrejme čakáme na ďalšiu finančnú krízu, ktorá celé obchodovanie s cennými papiermi nadobro zlikviduje a s nimi aj sen o švajčiarskych dôchodkoch.

Na záver tejto časti niekoľko faktov okolo tak pretriasaného Národného pokladu. Iniciatíva vznikla vplyvom nadšenia zo vzniku samostatného štátu. Vlastenci doma aj v zahraničí chceli Slovensku v prvých dňoch jeho existencie pomôcť svoji darmi. Bolo to aj preto, že v prvých mesiacoch sa štát dostal do ťažkostí, lebo naši bratia Česi pred delením federácie vtipne presunuli všetky devízové rezervy do svojich bánk. Mečiarova vláda vtedy predala slovenský tabakový priemysel, tak povediac za hotové, aby zakryla akútnu štátnu potrebu valút. S podobným úmyslom vznikla aj myšlienka vytvorenia národného pokladu zo zbierok vlastencov. Zbierku na národný poklad organizovala NBS, Všeobecná úverová banka (VUB) a Matica slovenská. VUB v tom čase bola ešte štátna banka a mala svoje pobočky a expozitúry po celom Slovensku. Národný poklad sa vytváral z peňažných darov, šperkov, zlatých a strieborných predmetov a tiež rôznych umeleckých a iných cenných predmetov. Všetko bolo evidenčne podchytené a hlavnú roľu pri peniazoch a cenných predmetoch zohrala VUB.

Na začiatku sa urobila chyba tým, že Národnému pokladu sa nevytvorili zákonom stanovené pravidlá. Ďalej do vytvárania národného pokladu zasiahli dve zásadné veci. Pre NBS, vzhľadom na vývoj v oblasti financií, národný poklad takéhoto charakteru stratil zmysel, lebo devízové rezervy sa tvoria iným spôsobom. VUB bola v roku 2001 sprivatizovaná a tak nemala záujem sa v takejto štátnej veci ďalej angažovať. A tak Matici slovenskej táto zbierka prischla ako „čierny peter“. VUB jej všetky zbierky, ktoré mala u seba uložené zápisnične odovzdala. Chybou bolo, že predseda MS Markuš vložil finančnú časť do obchodovania s cennými papiermi do PDSI a to skrachovalo. Matica si tak v konkurze uplatňuje pohľadávku na uvedenú finančnú čiastku národného pokladu avšak ako poznáme výsledky konkurzov u nás, tak bezvýsledne. Ostatné zbierkové predmety sú uložené v priestoroch MS a nik ich neukradol, ako to šíria neprajníci.

Chyby, ktoré boli okolo zbierky na národný poklad tak padajú, ako na vrub štátu, tak aj na niektorých funkcionárov Matice slovenskej. To, že sa táto téma používa proti vlastencom, ako v Matici, tak aj inde, je falošné. Tým ľuďom, ktorí to robia nejde ani o pravdu a ani o dobro pre Slovensko a jeho občanov. Ide im iba o rozoštvávanie ľudí a prehlbovanie ich frustrácie.

Pokračovanie o nebankových požičkárňach.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo