Eurovoľby(1): Chaos po francúzsky

Najbližšie voľby, ktoré nás na Slovensku čakajú a ktorým sa venuje najväčšia mediálna pozornosť, sú prezidentské voľby. O pár mesiacov nás však čakajú ďalšie voľby, ktoré považujem za nemenej dôležité z hľadiska smerovania našej krajiny – sú to práve eurovoľby, ktoré môžu úplne zmeniť politickú mapu Európy. Na Slovensku sú to voľby, ktoré sú sprevádzané vysokou mierou voličskej absencie, avšak myslím si, že ich vplyv je v spoločnosti veľmi podcenený. Očakáva sa posilnenie euroskeptických strán na úkor tých tradičných a s tým spojené väčšie názorové rozdiely. Hrá sa o federalizáciu Európy alebo o posilnenie národných štátov, o kultúrno-etické témy, o ekonomické smerovanie atď. Myslím si, že je potrebné poznať vývoj pred týmito voľbami aj v iných krajinách, aby sme vedeli voľby zhodnotiť a poznali strany, ktoré v danej krajine pôsobia. Môžeme si potom ľahšie odpovedať na otázku, čo my očakávame od našich politických strán. Ak som konzervatívny, kresťanský volič s eurorealistickým postojom, akú stranu v danom štáte by som volil ? Čo sa mi na nej páči alebo naopak nepáči ? Mám takúto alternatívu aj na Slovensku ?

 V súvislosti s eurovoľbami je veľmi zaujímavá momentálna situácia vo Francúzsku, ktoré sa už od novembra minulého roka potáca v chaose a prekvapivom politickom vývoji. Aj dnes, 12. sobotu v rade, pochodujú Francúzi (tzv. Gilets jaunes alebo Žlté vesty) po celom Francúzsku, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s vládou prezidenta Macrona. Hnutie, ktoré začalo ako protest proti navýšeniu dane uvalenej na pohonné hmoty (pôvodne ekologická daň), sa rozšírilo po celom Francúzsku, rozšírilo svoje požiadavky a stalo sa nočnou morou prezidenta Emmanuela Macrona a vlády premiéra Edourda Philippa. Počas posledných troch mesiacov sme mali možnosť vidieť okrem pokojných protestov na cestách či kruhových objazdoch aj veľmi násilné strety demonštrantov s políciou, ktoré sa podobali takmer na otvorenú vojnu v uliciach Paríža (horiace barikády, pouličné bitky...). Doteraz bolo počas protestov zranených vyše 2000 ľudí, viacerí z nich vážne, čo je na tak demokratickú krajinu akou je Francúzsko nevídaný jav. K upokojeniu protestov neprispelo ani rozhodnutie Conseil d'État (Štátnej rady), ktorá povolila používanie gumových projektilov policajtmi počas protestov, čo viedlo u viacerých demonštrantov, ktorí boli zasiahnutí do oka, k strate videnia. Situácia je teda veľmi vypätá a odhaľuje dlho neriešené problémy vo francúzskej spoločnosti. Aby sme nekrivdili Macronovi, protesty nie sú chybou iba jeho vlastnej vlády. Niektoré problémy siahajú oveľa ďalej do minulosti k jeho predchodcom a k neochote riešiť ich, avšak naplno sa prejavili až v súčasnosti. Na opačnej strane vznikajú hnutia, ktoré sú v opozícii voči Žltým vestám napríklad Les Foulards Rouges (Červené šály) alebo Les Gilets Bleus (Modré vesty), ktoré odsudzujú páchanie násilností počas protestov. Mohli by sme si myslieť, že prezident Macron musí byť nadšený aspoň z takejto drobnej podpory, avšak opak je pravdou. Macron teraz potrebuje ako soľ zjednotiť roztrieštený francúzsky národ a vznik nových protestných hnutí (či už s ním alebo proti nemu) k tomuto zjednoteniu neprispieva, ale naopak rozdúchava plamene. 15. 1.2019 bola spustená Grand débat national (Veľkej národnej debaty), ktorá má za cieľ ukončiť hnutie Žltých viest, prinútiť ich pristúpiť k rokovaniu a diskutovať s Francúzmi. Mnohí však už tejto iniciatíve neveria, hnutie pokračuje ďalej a pri pohľade na blížiace sa eurovoľby sú považované aj za kampaň Macronovej strany LREM. Toľko o náročnej spoločenskej situácii vo Francúzsku. Na pozadí týchto udalostí sa však odohráva politický boj, ktorý sa bude s blížiacimi voľbami do Európskeho parlamentu iba vyostrovať.

Macron bude hrať v eurovoľbách o veľa. Jeho vízia zjednotenej Európy, tak blízka európskym progresívcom, socialistom a zeleným, pre neho ešte stále nie je úplne stratená. Približne pred týždňom sme mali možnosť počuť o Aachenskej zmluve, ktorá prehĺbila bilaterálne vzťahy medzi Francúzskom a Nemeckom. Možno je toto práve vzor pre eurofederalistov (ku ktorým sa odvažujem zaradiť aj Macrona), že európsky superštát je stále živou možnosťou. Aby však mohlo dôjsť k hlbšej integrácii, Macron potrebuje dosiahnuť dobré výsledky v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu aj s európskou stranou ALDE, do ktorej jeho strana patrí. V samotnej voľbe prišlo vo Francúzsku k zmene, kedy sa už nebude voliť v jednotlivých okrskoch, ale strany ponúknu celonárodnú kandidátku. Podľa posledného prieskumu z 1.2.2019 spoločnosti l'EuroTrack OpinionWay-Tilder je na čele strana Rassemblement national (ďalej len RN) Marine Le Penovej s 22 %. Táto silne pravicová strana, ktorá stelesňuje presne to, proti čomu vystupuje Macron, má tradične dobré výsledky v eurovoľbách. Kampaň postavená na boji proti nelegálnej imigrácii, posilnení postavenia národných štátov, podpore Frexitu či zbavenia sa eura (dnes už však v menšej miere ako v minulosti) zatiaľ slávi v prieskumoch úspechy. Marine Le Pen si vybrala na čelo kandidátky mladého Jordana Bardellu (má iba 23 rokov), ktorý má zosobňovať politickú obmenu, ale aj nový vietor v euroskeptickom politickom tábore po celej Európe. Jordan Bardella, ktorý začínal v tejto strane už ako 16-ročný, je dlhoročným lídrom jej mládežníckej organizácie a hovorcom „seniorskej“ strany. Druhým v poradí v prieskume je aliancia MoDem a LREM (Macronova strana) s 20 %. Hoci väčšina Francúzov považuje LREM za pravicovú stranu (tento názor treba chápať v kontexte Francúzska, ktoré je tradične ľavicové, a preto aj celá diskusia je posunutá doľava), môžeme ju za takú považovať iba z ekonomického hľadiska - Francúzi vyčítajú Macronovi, že je prezidentom bohatých. V kultúrno – etických otázkach je však ľavicovo-liberálna. Svoj program má postavený na hlbšej európskej integrácii aj na úkor národných štátov. Tieto dve absolútne odlišné strany vedú v aktuálnych prieskumoch a za nimi nasledujú ostatné strany s veľkým rozdielom preferencií. Na treťom mieste sú zatiaľ Republikáni s 12 %. Strana vedená novým predsedom Laurentom Wauquiezom, ktorý posunul Republikánov mierne doprava (avšak na francúzske pomery), je vo Francúzskom momentálne jedinou väčšou politickou silou, ktorá stojí v opozícii proti ľavicovému Macronovmu šialenstvu rozšírenia umelého oplodnenia pre lesbické páry a slobodné matky (PMA). Zastáva predovšetkým eurorealistický postoj a na čelo kandidátky do eurovolieb sa postaví François-Xavier Bellamy, na pomery Francúzska veľmi konzervatívny a kresťanský kandidát. V krajine, kde sa kresťania postupne stávajú menšinou, je proti homosexuálnym manželstvám, zúčastňuje sa francúzskej verzie pochodu za život, je proti eutanázii. V Republikánskej strane môžeme vidieť v poslednom čase znovuprebudenie akéhosi hodnotového cítenia, aj keď už nemôžme hovoriť o autentickej konzervatívnej hodnotovej strane. Za Republikánmi nasleduje La France Insoumise (Nepoddajné Francúzsko) s radikálnymi ľavicovými ale euroskeptickými postojmi a Zelení, obidve po 8 %. Za nimi nasleduje strana Debout la France (Povstaň Francúzsko) na čele s Nicolas Dupont-Aignan so 7 %. Táto strana je špecifická tým, že na svoju kandidátku zoberie členov jedinej francúzskej kresťansko-demokratickej strany (je veľkou výnimkou vo francúzskom politickom systéme), ktorá je taká malá, že nie je zastúpená ani v Národnom zhromaždení, ani v Senáte. Veľmi zaujímavým aspektom tohtoročných volieb bude výsledok Socialistickej strany, ktorá je blízko k svojmu zániku. Kedysi mocná strana s mnohými prezidentmi sa dnes nachádza takmer pod prahom zvolenia so 6 percentami. Po vzniku Macronovej strany LREM a strany Génération.s (v prieskumoch 4 %, vedenej bývalým socialistom Hamonom ), do ktorých odišlo veľké množstvo socialistov, sa táto strana vysporiadava s nedostatkom financií a so zlými výsledkami.

 Výsledky eurovolieb však môžu priniesť ešte mnohé zmeny. Eurovoľby budú veľmi ovplyvnené domácou politickou situáciou. Situácia vo Francúzsku sa mení zo dňa na deň a nikto netuší ako nakoniec skončí Veľká národná debata a hnutie Žltých viest. To by malo nasadiť do volebného boja aj svojich vlastných kandidátov, a preto sa môžu preferencie ešte výrazne meniť hlavne na strane opozície, ktorá sa štylizuje do postavenia ochrancov ľudu pred „zlým“ Macronom. Je to čím ďalej tým väčšia lotéria a budúci politický vývoj si trúfne odhadnúť iba málokto. Voľbami vo Francúzsku, ktoré posiela do Bruselu 79 poslancov , bude výrazným spôsobom ovplyvnené budúce zloženie Európskeho parlamentu a budúce smerovanie Európskej únie. Dúfam, že nebudú pôsobiť ani deštruktívne na Úniu, ani príliš „federalisticky“, ale s patričnou úctou k hodnotám a s novým elánom pre pozitívnu reformu Európskej únie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Prečítajte si tiež